KSKE 2 Co 66/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Co 66/2011

KS v Košiciach, dátum 22.02.2012, sp.zn. KSKE 2 Co 66/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/66/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810200566 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810200566.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu X. N., bývajúceho v V., S. Č.. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Advokátska kancelária Revúca, Námestie Slobody 2, proti žalovanej K.. N. A., bývajúcej v H., H. XX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.1.2011, č.k. 9C/19/2010-84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 5.1.2012, č.k. 9C/19/2010-156.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. V., pozemku s parcelným číslom 1967/3 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 36 m2 a garáže so súpisným číslom 197, nachádzajúcej sa na pozemku s parcelným číslom 1967/3. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu opodstatnená. Vychádzal z toho, že v roku 1969 otec žalobcu odkúpil od Z. H. pozemok, na ktorom sa nachádzali základy garáže, t.j. betónová platňa za sumu 3.500,-Kčs.

Na základe vydaného stavebného povolenia postavil otec žalobcu garáž na parcele KNC 1967/3. To, že pre otca žalobcu X. N. bolo vydané stavebné povolenie potvrdzuje Mesto Rožňava v správe podanej na základe žiadosti súdu z ktorej vyplýva, že pre osobu s menom X. N. bolo vydané stavebné povolenie ešte pred rokom 1969, pod ktorým menom eviduje garáž pod evidenčným číslom 197, na parcele KN 1967/3, avšak stavebné povolenie vydané na meno X. N. už nie je možné predložiť, pretože v registratúre mesta sa už fyzicky nenachádza. O postavení a dokončení garáže na predmetnej parcele otcom žalobcu svedčia aj listiny predložené žalobcom od Východoslovenských elektrární o namontovaní elektromeru na odbernom mieste, garáž č. 197, Rožňava a ústrižok poštovej poukážky o zaplatení dane z tejto nehnuteľnosti v roku 1972 pre bývalý Mestský úrad v Rožňave.

Ďalej súd prihliadol k tomu, že obrana žalovanej ani nesmerovala tak, že jej rodičia postavili garáž na pozemku, ktorým bol pridelený, ale uviedla, že predmetnú garáž nadobudli kúpou. Tomuto tvrdeniu zodpovedá obsah dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, registrovanej pod číslom R 2 149/77, z ktorej listiny vyplýva, že rodičom žalovanej Z. X. a manželke Ž., rod. Č. na pozemku s parc.

číslom 1967/3 pôvodne vedený na LV č. X s výmerou 39 m2 sa zriaďuje právo osobného užívania. Predmetný pozemok vlastnícky patril Československému štátu, ktorý na základe rozhodnutia finančného odboru Okresného národného výboru v Rožňave zo dňa 13.9.1997 bol pridelený do osobného užívania rodičov žalovanej a pozemok v čase uzatvárania dohody o osobnom užívaní už bol zastavaný.

Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z vykonanej ohliadky za prítomnosti obidvoch účastníkov, ktorí zhodne potvrdili, že žalovaná ani jej rodičia nikdy neužívali garáž s číslom 197, ani pozemok pod touto garážou. Žalovaná na mieste samom uviedla, že jej rodičia užívali počas svojho života garáž s číslom 184, nachádzajúcu sa v tom istom rade garáží, ako garáž s číslom 197. Po svojich rodičoch aj ona užíva garáž s číslom 184. Týmto tvrdením zodpovedajú aj listinné dôkazy vyžiadané od Mestského úradu v Rožňave, a to list evidencie evidenčných čísiel budov a objektov, podľa ktorých listín vlastníkom garáže s evidenčným číslom 197 je evidovaný X. N., pričom objekt bol uvedený do užívania od 1.4.1972 a vlastníkom garáže s evidenčným číslom 184 je evidovaný Z. X.. Na základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že evidencia predmetnej nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnému stavu dlhodobej držby a užívania týchto nehnuteľností.

Vzhľadom k vyššie uvedenému potom držbu pozemku otcom žalobcu súd považoval za oprávnenú v zmysle § 130 Obč.zákonníka, napriek tomu, že z oznámenia Správy katastra Rožňava vyplýva, že prvý zápis parcely registra KNC 1967/3 bol prevedený na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.6.1971 v prospech Československého štátu, Mestského národného výboru v Rožňave pod číslom 1, pretože otec žalobcu od r. 1969 pokojne a nerušene držal a užíval pozemok, za ktorý zaplatil 3.500,-Kčs. Na základe tohto potom na predmetnom pozemku postavil garáž a pozemok aj s garážou pokojne a nerušene užíva až do darovania týchto nehnuteľností synovi - žalobcovi ústnou formou. Keďže žalobca predmetné nehnuteľnosti pokojne a nerušene užíva od r. 1969, nakladá s nimi v presvedčení, že sú jeho vlastné, na základe darovania od otca a keďže medzi účastníkmi nebola sporná pokojná a dobromyseľná držba užívania predmetných nehnuteľností žalobcom a jeho právnym predchodcom, súd prvého stupňa potom žalobe s poukazom na ust. § 134 Obč.zákonníka žalobe vyhovel, keďže mal za to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť na základe vydržania.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Domnieva sa, že rozsudok nie je spravodlivý vo vzťahu k nej, pretože ona predmetný pozemok nadobudla v dobrej viere dedením po svojej matke dňa 3.6.1996, aj keď na súde vyšlo v skutočnosti najavo, že užíva od 3.6.1996 parcelu 1969/53 s výmerou 30 m2 a nie parcelu 1969/3 s výmerou 36 m2, ktorú nadobudla dedením. Nespravodlivosť zhora označeným rozsudkom pociťuje v tom, že ak by bol zlegalizovaný právny stav na základe rozsudku súdu prvého stupňa, ona by bola pozbavená legálneho nadobudnutia vlastníckeho práva jednak k pozemku, parcela č. 1969/3 s výmerou 36 m2 a jednak ku garáží, v dôsledku čoho by v katastri nehnuteľností nevlastnila ani garáž, ani pozemok, nadobudnutý ako parcelu č. 1969/3 s výmerou 36 m2 dedením a ani parcelu č. 1969/53 s výmerou 30 m2. Poukázala na vyjadrenie Mestského úradu Rožňava zo dňa 23.2.2011, podľa ktorého došlo k zámene pozemkov pod garážami. Za nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa považoval skutočnosť, že súd na zistený skutočný stav v užívaní garáží účastníkov nesprávne aplikoval ust. § 130 ods. 1 Obč.zákonníka, ktoré v rozsudku cituje, ak konanie žalobcu napriek listinným dôkazom, ktoré predložil považoval za dobromyseľné v tom, že mu vec - pozemok, parc. 1969/3 patrí a ak držbu predmetnej parcely považoval za oprávnenú. Má za to, že dobromyseľnosť žalobcu je v danom prípade vylúčená a nemôže byť pred súdom preukázaná. Namieta aj platnosť darovania zo strany otca žalobcu v prospech žalobcu, keďže má za to, že toto má byť v písomnej forme.

Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na správne dôvody. Dôvody podaného odvolania považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Má za to, že žalovaná, ani jej právny predchodcovia nehnuteľnosti v prospech ktorých svedčí zápis v katastri nehnuteľností nikdy tieto nehnuteľnosti neužívali, k zápisu na list vlastníctva do katastra nehnuteľností došlo omylom.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Odvolanie žalovanej považuje za neopodstatnené. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny predchodca odkúpil základy k spornej garáže, pričom výstavbu garáže dokončil sám. Je tiež nepochybné, že žalovaná, ani jej právni predchodcovia spornú garáž, ani pozemok na ktorej stojí, nikdy neužívali a že zápis v katastri nehnuteľností tak, ako bol vykonaný, bol zrejme vykonaný omylom. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z toho, že žalovaná namieste samom pri ohliadke potvrdila, že garáž ktorej sa ona cíti vlastníčkou a ktorú užíva, nie je garáž, ktorá je predmetom tohto sporu. Za tejto situácie potom námietka týkajúca sa toho, že žalovaná mala spornú garáž zdediť v dedičskom konaní je neopodstatnená, keďže zrejme nededila garáž, ktorá je predmetom sporu, ale úplne inú garáž.

Za tejto situácie potom správne súd prvého stupňa rozhodol, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Z týchto dôvodov krajský súd s poukazom na ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správne potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže úspešný žalobca v zákonom stanovenej lehote s poukazom na ust. § 151 ods.2 O.s.p. trovy nevyčíslil a žalovaná ako neúspešná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.) .

Okrem odvolania vo veci samej žalovaná podaním žiadala aj oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že je riadne zamestnaná, má úspory X.XXX €. v Poštovej banke, je vlastníčkou bytu v H. J. H. XX a vlastníčkou nepredajných nehnuteľností starého rodinného domu a priľahlých záhrad v hodnote 734 €.

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením nepriznal žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vychádzal z tých skutkových zistení, že z oznámenia žalovanej, ako aj z predložených listín zistil, že žalovaná je v pracovnom pomere, má pravidelný príjem s mesačným zárobkom 726,74 €, pričom pravidelne mesačné výdavky má 126,82 € a platba za služby 81,24 €, telefón 33,74 €, pripojenie na internet 17,92 €. Je vlastníčkou bytu, v ktorom býva v spoločnej domácnosti s manželom a deťmi a spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedených v kat.území Š. K. na LV č. XX v podiele 1/3-iny.

Vychádzajúc z toho, že v danom prípade je súdny poplatok z odvolania stanovený sumou 99,50 €, ktorý má zaplatiť žalovaná, ako aj vzhľadom na jej majetkové a zárobkové pomery, súd prvého stupňa má za to, že nie sú v danom prípade splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto návrhu nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolala včas žalovaná. Uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, prečo má platiť súdny poplatok, ak sa žiadnym spôsobom nezaslúžila o vyvolanie sporu, najmä ak sa do pozície žalovanej dostala ako dedička, netušiac, že Mesto Rožňava zavinilo nielen v tomto prípade, ale aj v ďalších chaos pri prideľovaní pozemkov, preto si myslí, že súdny poplatok by mal zaplatiť ten, kto sa na súd obrátil. Z uvedeného dôvodu odmieta platiť ďalšie poplatky.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom tohto odvolania je uznesenie, ktorým súd nepriznal žalovanej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na základe jej žiadosti.

Podmienkou pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je spĺňanie predpokladov uvedených v ust. § 138 O.s.p., t.j. pomery účastníka a skutočnosť, či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd prvého stupňa správne posúdil, že v danom prípade u žalobkyne nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže jej ekonomická situácia je taká, že zaplatiť súdny poplatok vo výške 99 € je v jej možnostiach a schopnostiach vzhľadom k jej mesačnému príjmu, ako aj k jej majetkovým pomerom.

Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.