KSKE 2 CoE 155/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/155/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7806202808 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7806202808.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Advokátska kancelária Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., Z.Á. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 355,84 € s prísl., veci vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka, Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod sp.zn. Ex 679/06 R, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č.k. 8Er/285/2006-16 z 21.4.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil, priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,50 € a zaviazal oprávneného zaplatiť túto čiastku súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je notárska zápisnica sp.zn. N 6104/2005, Nz 55 207/2005, NCRLs 54.511/2005 zo 17.11.2005, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinný v zmluve o úvere č. 7330203 z 11.11.2005 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorý bol splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, prípadne exekúciu. Povinný v splnomocnení dal súhlas k tomu, aby splnomocnený advokát mohol byť zastúpený advokátskym koncipientom, prípadne iným zamestnancom advokáta v zmysle zákona o advokácii. Ďalej vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere č. 7330203 z 11.1.2005 bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 265.055 € (8.000,-Sk) , pričom dlžník sa zaviazal vrátiť čiastku 477,99 € (14.400,-Sk) , že poskytovateľ úveru má okrem iného ako predmet činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom a Mgr. Tomáš Kušnír ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ, ktorý podľa názoru súdu prvého stupňa bol daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Navyše povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice,

aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Vychádzajúc zo záveru, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v OZ a v zákone o spotrebiteľských úveroch (keďže zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným o poskytnutí úveru posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu na ktorú je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, resp. zákon o spotrebiteľských úveroch) uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 OZ, preto právny úkon vyhlásenie advokáta pred notárom, urobené Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného, považoval za neplatný v zmysle § 39 OZ, odporujúci zákonu a priečiaci sa dobrým mravom. Na základe vyššie uvedeného vyslovil záver, že notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Konštatoval, že samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní v exekúcii.

Preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

S poukazom na ust. § 196 Exekučného poriadku, § 200 ods. 1,2 Exekučného poriadku, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s prihliadnutím na ust. § 22 vyhl.č. 288/1995 Z.z. priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 10,50 €, ktoré považoval za účelne vynaložené. Keďže zavinenie oprávneného videl v tom, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami, zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa poukazujúc na to, že v danom prípade súd posudzoval vec o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica už bola predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej namietal, že nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, pretože v danom prípade ide o hmotnoprávnej zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi.

Podľa ust. § 24 Obč. zák. zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia) , pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Obč. zák. v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedol, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná a stane sa nevymožiteľnou. Z uvedených dôvodov sa nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora a žiadal, aby konajúci súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd vychádzajúc z § 219 ods. 2 O.s.p. sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam udáva:

Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve) .

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z uvedeného teda vyplýva, že predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

V posudzovanej veci povinná mala v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.

Splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice. Teda povinná si nemohla dobrovoľne vybrať právneho zástupcu. Tieto okolnosti vyvolávajú dôvodné pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinná (dlžníčka) ani sama nezvolila, ale vybral jej ho oprávnený ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy svojho klienta. Takéto plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinnej je v rozpore so zákonom, a pre konflikt záujmov sa prieči dobrým mravom a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene zastúpenej urobil podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Z uvedených dôvodov na základe takto vyhotovenej notárskej zápisnice nemožno viesť exekučné konanie a exekúcia bola dôvodné vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Nemožno odvolateľovi prisvedčiť ani pokiaľ ide o jeho námietku, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku zo dňa 27.1.2007 sp. zn. 3 Cdo/164/1996 sa o.i. uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Nedôvodnou je aj námietka oprávneného, že povinná mohla kedykoľvek takto udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobila, pretože skutočnosť, že tak povinná neurobila nemá žiaden vplyv na jeho platnosť. K ďalším námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na všeobecnom súde.

Súd prvého stupňa správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože ako to konštatoval aj súd prvého stupňa oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Keďže správne rozhodol aj o výške trov exekúcie, odvolací súd ako už bolo vyššie uvedené potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 254 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade povinná, v tejto však v súvislosti s odvolacím konaní žiadne preukázateľné trov nevznikli, preto jej nemohli byť priznané a oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.