KSKE 2 CoE 160/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/160/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804112163 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7804112163.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom , Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému M. J., nar. XX.X.XXXX, C. XX, O., o vymoženie 315,34 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala, Exekútorský úrad v Košiciach, Moyzesova č. 34, pod č. EX 712/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.3.2011, č.k. 6Er/121/2004-19, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú , o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávneného zaviazal uhradiť trovy exekúcie vo výške 64,23 eur exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora súd v konaní vydal dňa 12.05.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala pre vymoženie istiny 315,34 eur s prísl. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č.N463/04, NZ 12678/04 zo dňa 15.2.2004 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom.

Ďalej uviedol, že oprávnený podaním zo dňa 23.11.2010 žiadal o zmenu súdneho exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 721 08 Bratislava.

Súd z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 13.08.2003, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a oprávneným zistil, že v nej povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal jej záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva.

Súd prvého stupňa z obsahu predmetnej notárskej zápisnice zistil, že jej spísania sa zúčastnil Mgr. Bruno Žlnay, ako advokátsky koncipient, na základe substitučnej plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 2. 1. 2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom v Bratislave, podľa § 12 ods. 2 zák. č. 132/1990 Zb. o advokácii, teda bol splnomocnený k procesným úkonom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Bol splnomocnený na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia resp. pre exekúciu na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky vrátane jej príslušenstva a všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstvo udelil Mgr. Tomáš Kušnír na všetky právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti a zo na dobu neurčitú, pričom plnomocenstvo malo platiť až do jeho odvolania.

S poukazom na ust. § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 558,19eur, z čoho úver a poplatok predstavuje 381,73 eur , pričom dlh sa bude útočiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 8.12.2003 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Nie je však uvedená výška jednotlivých plnení. Uviedol, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a teda s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale jedná sa o občianskoprávny vzťah a z toho dôvodu úroky z omeškania dohodnuté účastníkmi vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy (čo predstavuje 91,25 % ročne) sú v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Napriek tomu splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal tak v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 OZ. Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného neplatný v zmysle § 39 OZ, pretože odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný.

Zároveň dospel aj k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia pokračovaniu v exekúcii.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí právnymi vadami. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,23 eur .Trovy boli priznané podľa vyhlášky č.288/1995 Z.z. účinnej v čase začatia exekučného konania a to podľa § 14 ods. 1 písm. b/ ,§ 14 ods.3 a § 15 ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa a zisťovanie majetku) odmena spolu predstavuje sumu 15,94 eur. Náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods.1 vyhlášky zahŕňa priznané poštovné ( 1,03 e +1,36 e ) a cestovné náhrady

( služobná cesta zo dňa 20.12.2005 Ke -Rožňava a späť) spolu vo výške 43,01 eur. Celkovo teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 64,23 eur. ( 15,94 eur+43,01 eur+5,28 eur) .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Obč. zák. v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedol, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná a stane sa nevymožiteľnou.Z uvedených dôvodov sa nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie súdneho exekútora a žiadal, aby konajúci súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k týmto záverom.

Oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil aj keď k záveru o tom, že exekučné konanie nemá spôsobilý exekučný titul dospel na neúplných záveroch, preto odvolací súd považuje za potrebné tieto doplniť.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve) .

Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z uvedeného teda vyplýva, že predpokladom zastúpenia podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, a záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa pritom nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia.

V posudzovanej veci povinný mal v zmluve o úvere splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu.

Splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom

platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (a teda ani jeho advokátsky koncipient Mgr. Bruno Žlnay) pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice. Teda povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu. Tieto okolnosti vyvolávajú dôvodné pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinný (dlžník) ani sám nezvolil, ale vybral mu ho oprávnený ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy práve svojho klienta. Takéto plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinného je v rozpore so zákonom, a pre konflikt záujmov sa prieči dobrým mravom a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene zastúpeného urobil podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Notárska zápisnica je z uvedených dôvodov neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemožno viesť exekučné konanie a exekúciu bolo dôvodné vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

Nemožno odvolateľovi prisvedčiť ani pokiaľ ide o jeho námietku, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku zo dňa 27.1.2007 sp. zn. 3 CdO/164/1996 sa o.i. uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Nedôvodnou je aj námietka oprávneného, že povinný mohol kedykoľvek takto udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil, pretože skutočnosť, že tak povinný neurobil nemá žiaden vplyv na jeho platnosť. K ďalším námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na všeobecnom súde.

Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok) , ak tento Exekučný poriadok neustanovuje inak.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 30.04.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, z dôvodu ktorého správne bolo konanie dokončené podľa Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.8.2005 (§ 238 ods. 1 Exekučného poriadku) .

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.

Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto sa ním odvolací súd ani meritórne nemohol zaoberať a preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Súd prvého stupňa správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie a súčasne ich výšku vyčíslil správne v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. (vyhl.) .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že oprávnený mal vo veci len čiastočný úspech, ale preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli a trovy nevznikli ani súdnemu exekútorovi a povinnému.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.