KSKE 2 CoE 167/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/167/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211207350 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211207350.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. advokátom JUDr. Petrom Pečeným, advokátska kancelária, Holíč, Nám. sv. Martina 9, proti povinnej K. C., R.. XX.X.XXXX, D. J., A. X, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 730,75 € s prísl., veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, pod sp.zn. Ex 829/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. 39Er/589/2011-10 z 24.5.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že medzi oprávneným a povinnou došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 17.12.2007, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej vychádzal zo zistenia, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č. AP 391/2009 zo 17.2.2010 vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom, ktorým povinná bola zaviazaná nahradiť oprávnenému istinu vo výške 730,75 € s úrokom vo výške 98,45 €, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 810,30 € od 25.10.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 152,18 € a trovy konania vo výške 41,65 €.

Napokon vychádzal zo zistenia, že z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. § 18 hlavy 15 (Záverečné ustanovenia) vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť sám seba.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 40 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) , § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že v danom prípade dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaná do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Z uvedených dôvodov rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamieta.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na nesprávnom právnom posúdení veci a závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa k záveru, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú s dodávateľom uzavrel, dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých zmluva bola uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k zmluve a či ich oprávnený odmietol. Uviedol, že povinný dobrovoľne uzavrel s ním zmluvu o úvere a nemal k nej žiadne pripomienky, nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si povinný mohol v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie, príp. si nechať poradiť, či do zmluvného vzťahu vstúpiť, preto mal za to, že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods. 1,2 zák.č. 244/2002 .z. o rozhodcovskom konaní.

Uviedol, že rozhodca po podaní žaloby oprávneným vyzval povinnú k súčinnosti, a to tak, že jej dňa 19.8.2009 odoslal výzvu na vyjadrenie, pričom bola riadne poučená o následkoch jej nedodržania. Povinná túto výzvu prevzala dňa 28.8.2009, napriek tomu na výzvu nereagovala. Preto mal za to, že práva povinnej neboli nijako ukrátené.

K posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky zmluvy o úvere v súlade so Smernicou 93/13/EHS, oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/ je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a mätúca. Poukázaním na originálne znenie uvedeného bodu Smernice, jej slovenský a český preklad, uviedol, že význam a zmysel smernice v originálnom, ale i českom v znení, smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v Slovenskej republike rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní. Preto rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej poukázal na Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa popiera zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť pred rozhodcom k spokojnosti oboch sporových strán, znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/ EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom Smernice nie sú priamo aplikovateľné a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje (súd by svojim rozhodnutím v podstate odňal oprávnenému akýkoľvek ďalší zákonný postup vo veci vymoženia tejto pohľadávky) . Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a na doplnenie uvádza:

Pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu ( ods. 2 cit. ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.

Pokiaľ zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo (a povinnosť) preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené jeho výrokovou časťou je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi a exekučný súd už v rámci postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistí, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) .

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené, je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky.

Tak, ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, a čo vyplýva aj z predloženej zmluvy o úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., v ktorých je dohodnutá výlučná právomoc prejednávať spory zo zmluvy jediným rozhodcom, určeným oprávneným a to JUDr. Radimom Kuchtom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Obč. zák. za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.

K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že súd nemal za preukázané, či povinný mal k zmluve, príp. k jej prílohe, nejaké pripomienky a že povinný mal možnosť si zmluvu a prílohu v kľude prečítať, odvolací súd uvádza, že uvedené Úverové podmienky, tvoriace prílohu zmluvy, sú vypracované všeobecne,

sú predformulované (navyše takým miniatúrnym písmom) , pričom vo všeobecnosti platí, že sa zmluvy uzatvárajú prijatím podmienok oprávneného, čo platí aj v danom prípade, pretože úverové podmienky a v nich uvedená rozhodcovská doložka neboli individuálne vyjednané.

Podľa § 45 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

V nadväznosti na uvedený právny záver rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu. Aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 254 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnej v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto jej neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.