KSKE 2 CoE 185/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/185/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511211317 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511211317.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ L. W., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, 2/ J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 3.776,38 € s prísl., veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, pod sp.zn. EX 889/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Er/2873/2011-12 z 23.8.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v danom prípade je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom rozhodcom Mgr. Luciou Piršelovou z 19.7.2010, pod sp.zn. 364/06/10.

Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku boli nároky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 830008003 zo 17.4.2008, ktorú v zmysle § 2 písm. a/,b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch § 3 ods. 1,2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže bola uzavretá medzi veriteľom (právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania) , ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom zo zmluvy nevyplýva, aby išlo prípad podľa § 1 ods. 2,3 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z § 54 ods. 1 OZ, § 45 ods. 1,2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uzavrel, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, pretože pokiaľ rozhodcovský zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii Zmluvu o revolvingovom úvere so všetkými prílohami. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že v bode 18 - Zmluvných dojednaní riešenie sporov - rozhodcovská doložka je ustanovené, že akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.

Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky, podľa súdu prvého stupňa vyplýva záver, že spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre neho v tomto prípade znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému, pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Konštatoval, že o takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na niektoré časti odôvodnenia rozhodnutia vo veci C-40/08 a uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplývajú podmienky, za akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom, akou je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú je možné o.i. uplatniť z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej doložky, a pri ktorej sú zákonom stanovené lehoty na jej podanie. Dôsledkom postupu súdu je, že opomenutie alebo zmeškanie uvedenej lehoty povinným nahradí exekučný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku ho k tomu neoprávňujú. Takýto postup považoval za postup bez zákonnej opory a v rozpore s právom EÚ. Exekučný súd v tomto konaní nevystupuje v pozícii súdu rozhodujúceho v základnom konaní ani v pozícií súdu konajúceho o zrušení rozsudku, ale má konať v rámci právomoci, ktoré mu § 44 Exekučného poriadku určuje. Konaním nad uvedený rámec, súd prvého stupňa porušil ústavné pravidlá - čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Ďalej uviedol, že za neopodstatnené považuje aj závery súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Z dohodnutej rozhodcovskej doložky vyplýva, že osoba, podávajúca žalobu (žalobca) , ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred

všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť riešenia sporov výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, ale je len alternatívou.

Zdôrazňoval, že pokiaľ žalobu by podával spotrebiteľ, bol by v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu by patrilo právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám mohol žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Ak má postavenie žalovaného ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť na ktorý súd bude žaloba podaná alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Bol toho názoru, že tvrdenie súdu prvého stupňa o neúčasti spotrebiteľa na výbere rozhodcov sa nezakladá na žiadnych dôvodoch relevantných pre toto konanie.

V ďalšom poukázal na nesprávny preklad Smernice 93/13/EHS, čo je podstatné pre výklad slovenského zákona - §53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu. Ohľadne určenia rozhodcov uviedol, že podľa zmluvnej dohody je výber rozhodcu na zmluvnej strane, podávajúcej žalobný návrh, ktorá voľba je v súlade so zákonom. Za podstatnú a oprávnenú považoval skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky považoval za súladné so zákonom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa na tieto dôvody poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím námietkam uvádza:

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a v ňom vydaný rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Keďže v posudzovanom prípade exekučným titulom (§ 41 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov) je rozsudok rozhodcovského súdu, nebolo možné stotožniť sa s odvolaním oprávneného ohľadom namietanej obmedzenej možnosti skúmania rozhodcovského rozsudku exekučným súdom. Pri výkone exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné vychádzať z toho, že kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutia nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov z nej existujú výnimky. Určenie týchto dôvodov patrí zákonu. Takouto v zákone stanovenou výnimkou je aj ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút a ustanovuje prieskumnú právomoc exekučného súdu, keď umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V prípade zistených nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ súd zastaví exekučné konanie aj bez návrhu (ods. 2 cit. ustanovenia) . Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dáva teda exekučnému súdu oprávnenie posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol, a to posudzovať ho z hľadísk uvedených v tomto ustanovení.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené a posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky.

V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) .

Ako vyplýva aj z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe v článku 18 - Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. v ktorých v bode 1/ je uvedená možnosť prejednávať spory cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na žalobcovi, v bode 2/ je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či platnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov, a sú uvedené mená a priezviská konkrétnych rozhodcov.

V ďalšom je uvedený postup v rozhodcovskom konaní, napr. že po uplynutí 7 dňovej lehoty od doručenia žalobného návrhu na predloženie vyjadrenia, už žalovaný nesmie svoju žalobnú odpoveď dopĺňať ani inak meniť, že ak sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, má rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. K uvedenému postupu odvolací súd uvádza, že v ňom nie je žiadna zmienka o tom, že je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a i keď v bode 1/ je uvedená možnosť riešiť spory pred súdom alebo pred rozhodcami, v bode 2/ je uvedené, že akékoľvek spory budú s končenou platnosťou riešené v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ je aj v bode 1/ uvedené alternatívne riešenie sporov, výber alternatívy je vždy na žalobcovi, ktorým však v praxi je takmer vždy veriteľ, t.j. oprávnený a žalovaný, t.j. povinný, nemá možnosť výber alternatívy ovplyvniť.

K tomu treba dodať, že aj keď je v zmluve uvedená možnosť prejednania sporu aj na všeobecnom súde (okrem rozhodcovského konania) veriteľ si vyhradil právo výberu z týchto možností ako aj konkrétnych rozhodcov.

A navyše, odvolací súd dodáva, že táto príloha - zmluvné dojednania je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní textu, zmenšeného na takmer nečitateľnú veľkosť, kde povinný nemal možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, a teda vyhotovenie zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinní, ako spotrebitelia, reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č.93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený na jej vykonanie. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

V nadväznosti na uvedený právny záver rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zodpovedá zákonu z dôvodu, že aj odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 254 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a súdnemu exekútorovi a povinným v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.