KSKE 2 CoE 187/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/187/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206226278 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206226278.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 178, 075 01 Trebišov, proti povinnému: AGRO-CHOV SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36 216 488, so sídlom Krasinského 19, 821 04 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 57,06 Eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Renátou Ďurkovou, so sídlom Vrátna 22/A, 040 01 Košice, pod č. EX 764/2006, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/3088/2006-12 zo dňa 11.7.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v celom rozsahu a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 39,45 Eur.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.10.2006 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 57,06 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. k. 700-3930310405-GC04/05 zo dňa 16.12.2005. Súdnej exekútorke bolo dňa 13.11.2006 udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/031793.

Dňa 24.6.2011 doručila súdna exekútorka prvostupňovému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok ) , pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnila trovy exekučného konania vo výške 43,66 Eur.

Vzhľadom na to, že šetrením súdnej exekútorky bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a pohľadávka je teda nevymožiteľná, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ust. § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,45 Eur v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška ) . Za úkony exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného (2x) - Daňový úrad, Dopravný inšpektorát Košice ( 2x) ,Kataster portál priznal paušálnu odmenu spolu s DPH vo výške 35,86 Eur. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada hotových výdavkov v sume 3,59 eur teda spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,45

eur. Nepriznal náklady za spisový obal, obálky, náklady na kopírovanie a telekomunikačné poplatky považoval len za administratívne náklady a výdavky, ktoré sú už v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je možné ich duplicitne priznať. Preto prvostupňový súd krátil súdnej exekútorke v položke náhradu hotových výdavkov sumu 3,91 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekúcie a ani s povinnosťou uhradiť trovy exekúcie. Podľa názoru oprávneného je zastavenie exekučného konania predčasné, pretože ak súd exekúciu zastaví, oprávnený stratí v prípade, že povinný nadobudne majetok, možnosť si svoj nárok nanovo uplatniť. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný ešte v roku 2006, súd by mal zvážiť všetky okolnosti, či exekútor vynaložil všetko úsilie, aby pohľadávku vymohol. Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť posudzovaniu účelnosti a oprávnenosti uplatnených trov exekučného konania súdnym exekútorom. Poukázal na skutočnosť, že voči tomu istému povinnému je vedených niekoľko exekúcií u toho istého exekútora. Oprávnený je toho názoru, že nezavinil zastavenie exekúcie. Nemohol totiž predvídať ani pri náležitej pozornosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Záverom poukázal na uznesenie ÚS SR I. ÚS 256/2008 zo dňa 7.8.2008, v zmysle ktorého riziko s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, nakoľko exekútorskú činnosť vykonáva ako slobodné povolanie, teda aj ako podnikateľskú činnosť za účelom tvorby zisku. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 30.10.2006 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov, č. 700-3930310405-GC04/05 zo dňa 16.12.2005 s právoplatnosťou dňa 23.1.2006 a vykonateľnosťou dňa 8.2.2006, na základe ktorého mal povinný zaplatiť oprávnenému sumu 1 719,- Sk. Sk. Súdnej exekútorke bolo dňa 13.11.2006 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 24.6.2011 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku

oprávneného, čiže pohľadávka je nevymožiteľná. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia.

Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Odvolací súd však zdôrazňuje, že exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z citovaného ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého možno exekučné konanie začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda exekučné konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať, pričom oprávnený má v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie. Postavenie oprávneného ako účastníka konania je významné aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 321/09 zo dňa 8.4.2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.

Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený nebol ani vyzvaný, aby navrhol vykonanie ďalších úkonov na zistenie majetku povinného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) v spojení s ods. 2 O.s.p. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vyrovnať sa náležitým spôsobom s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie . Súd je povinný vyzvať oprávneného, aby uviedol, ktoré ďalšie úkony majú byť na zistenie majetku povinnej vykonané a posúdiť ich úspešnosť predtým, než exekúciu zastaví alebo súdneho exekútora vyzve, aby v exekúcií pokračoval. Výzva na pokračovanie v exekúcií však musí obsahovať závažné dôvody, pre ktoré sa súd domnieva, že tu existuje majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci opätovne rozhodnúť. Ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému tak, ako správne v napadnutom uznesení už uviedol prvostupňový súd.

V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a nie je potrebné v takomto prípade skúmať zavinenie oprávneného.

Odvolací súd sa stotožňuje s výškou trov exekúcie, na náhradu ktorej súd prvého stupňa zaviazal oprávneného. Odvolacia námietka oprávneného bola preto v tomto smere nedôvodná.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.