KSKE 2 CoE 227/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/227/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608211154 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608211154.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K. U. N., N..V..Q.., N. N. S. XX, G., F.: XX XXX XXX, zastúpený Z.. M. U., advokátkou so sídlom H. XX, G., proti povinnej: L. S., J.. X.X.XXXX, G. N. J. I., Y. XXXX/X, v konaní vedenom u súdneho exekútora S.. Ľ. N., Exekútorský úrad Košice, so sídlom S. Č..X, H., pod sp.zn. EX 577/08, o vymoženie 2.121,22 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 6Er/371/08-22 zo dňa 27.9.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu čiastočne čo do vymoženia sumy 1.601,57 Eur so 6% ročným úrokom zo sumy 1.670,75 Euro od 21.4.2006 do 26.8.2007 a zo sumy 1.601,57 Eur od 27.8.2007 do zaplatenia zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 19.8.2008 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, pre vymoženie istiny 63.904,-Sk, 6% ročným úrokom zo sumy 65.988,-Sk od 21.4.2006 do 26.8.2007, zo sumy 63.904,- Sk od 27.8.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 220,-Sk, trovy rozhodcovského konania 1.500,-Sk, poplatok za vydanie poverenia 500,-Sk a trovy exekúcie. Z predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu S.. S. H., sp.zn. RK-134/06-MK zo dňa 15.5.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.2006 a vykonateľnosť dňa 31.5.2006, bolo zistené, že týmto rozsudkom boli povinní L. S. M. Z. S. zaviazaní zaplatiť oprávnenému sumu 65.988,-Sk spolu so 6 % úrokom od 21.4.2006 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 220,-Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.500,-Sk. Nárok oprávneného pochádza zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý nebol riadne splácaný a na zabezpečenie tejto pohľadávky vystavila dňa 6.7.2005 povinná L. S. blankozmenku. Povinný Z. S. podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ- aval. Čiastka 65.988,-ôSk pozostáva z dlžnej istiny úveru, ktorá je tvorená zostávajúcimi nesplatenými splátkami podľa splátkového kalendára vo výške 39.596,-Sk a zmluvných pokút podľa zmluvy v celkovej výške 26.392,-Sk.

Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd vyžiadal od oprávneného Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2005, na základe ktorej rozhodcovský súd vo veci rozhodol. Z predloženej zmluvy mal súd preukázané, že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 50.016,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach po 2.084,- Sk. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 21.857,-Sk. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 35,26%.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 58 ods.1, § 57 ods.2,3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako Exekučný poriadok ) , podľa ust. § 45 ods.1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 3 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a smernice č.93/13/EHS z 5.4.1993. Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a zmluvy o revolvingovom úvere dospel súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z rozhodcovského rozsudku je totiž zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby. Povinný je spotrebiteľom v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z., keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu , ani zo zmluvy nie je zrejmé, aby mu bol poskytnutý úver na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal, na to, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere a zmluvných podmienok je zrejmé, že tieto boli vopred pripravené oprávneným, pričom podmienky úveru sú uvedené drobnými písmenami s nahusteným textom, čo znemožňuje ich riadne prečítanie a oboznámenie sa s nimi povinným, čo má za následok porušenie informačných povinností zo strany oprávneného. Zmluva o úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a to vo výške 35,26 %. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru je v rozpore so Smernicou rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993, keďže je neprimerane vysoká. Taktiež zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi zmluvy, ktorú požaduje oprávnený od povinného vo výške 26.392,-Sk je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto ju prvostupňový súd považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa týchto podmienok povinný by zaplatil okrem skutočne poskytnutého úveru aj sumu 1.601,57 Euro (48.249,-Sk) , t.j. odplata 21.857,-Sk plus zmluvná pokuta vo výške 26.392,-Sk. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti , dojednania v zmluve o odplate a zmluvných pokutách je treba považovať za nekalé podmienky podľa Smernice č.93/13/EHS a preto v časti vymoženia uvedenej sumy, t.j. sumy 1.601,57 Euro súd exekúciu zastavil vrátane vymáhania úroku z tejto sumy.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 103,44 Eur.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý sa zaoberal zmluvou o úvere a posudzoval jej podmienky za účelom posúdenia súladu plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup považuje za rozporný so zákonom, resp. za jeho obchádzanie, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať (jedinou procesne relevantnou možnosťou preskúmania rozhodcovského rozsudku je jeho preskúmanie rozhodcom alebo všeobecným súdom na základe návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku) . Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporové konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť, vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmaná. Oprávnený tiež poukázal na znenie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného mal zato, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Ďalej oprávnený poukázal na nesprávne právne posúdenie nárokov na zmluvné pokuty a zmluvné odmeny zo strany súdu prvého stupňa. Vytýkal prvostupňovému súdu, že nezdôvodnil, prečo považuje zmluvné pokuty a odmeny za neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to , že výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečovacou povinnosťou, významom tejto povinnosti a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Zásadne pochybenie súdu spočíva v prehliadnutí podstatnej skutočnosti, ktorou je právna povaha vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej zmenky vystavenej povinným so zmenkovou sumou 65.988,-Sk a so splatnosťou 20.4.2006. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo , ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. V situácii, keď bol daný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmenkových nárokov, je exekučný súd povinný prihliadnuť na túto skutočnosť a nároky vyplývajúce z exekučného titulu preskúmať len pri rešpektovaní pravidiel na preskúmavanie zmenky. V závere odvolateľ uviedol, že rozhodcovský

rozsudok obsahuje v odôvodnení všetky náležitosti, týkajúce sa právnej povahy uplatneného nároku, pričom naviac obsahuje aj odôvodnenie kauzy zmenky. Exekučný súd tak popri nedostatku právomoci na preskúmanie exekučného titulu spôsobom, aký je obsiahnutý v odôvodnení napadnutého uznesenia aj neprípustne jednostranne zasiahol do zmenkovo právneho vzťahu bez zákonom danej právomoci. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol , aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1 ,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej povinnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nesprávne právne posúdenie nároku oprávneného na odplatu a zmluvnú pokutu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) , alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc z § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní je dôsledkom uvedeného posúdenia v prípade zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd exekučné konanie zastaví a

podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 11.7.2005 uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru povinnému vo výške 50.016,-Sk.. Povinný sa zmluvne zaviazal splatiť úver za obdobie 24- mesiacov v mesačných splátkach po 2084,-Sk. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala sumu 21.857,-Sk.V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 35,216%.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, a oprávnený túto skutočnosť v odvolaní ani nenamietal, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaných zákonných ustanovení sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Účastníci konania si v Zmluve o revolvingovom úvere dohodli pre prípad omeškania povinného so splatením dlhu zaplatenie zmluvnej pokuty (čl. 13 Zmluvných dojednaní) vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, resp. vo výške 5 % (pri omeškaní presahujúcom 15 dní) alebo 10 % (omeškanie viac ako 30 dní) . Zároveň pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému nad rámec uvedených zmluvných pokút aj zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.

Nárok na zmluvnú pokutu je samostatným majetkovým právom, ktorý netvorí príslušenstvo pohľadávky. V prípade, ak je zmluvná pokuta viazaná na omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dlžník zaviazaný k jej zaplateniu popri úrokoch z omeškania. Ide o dva rôzne právne inštitúty, ktoré - aj keď sa viažu k porušeniu tej istej povinnosti - môžu obstáť vedľa seba. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania, pričom zmluvná pokuta je dohodnutou sankciou za omeškanie. S tým je potrebné počítať pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, aby pri súčasnej existencii oboch nárokov nebola zmluvná pokuta neprimerane vysoká.

Ako sankciu za omeškanie dlžníka v Zmluve o revolvingovom úvere dohodol oprávnený zmluvnú pokutu, ktorej výška závisela od počtu dní omeškania dlžníka. Pri omeškaní trvajúcom dlhšie ako 15 dní mal oprávnený podľa zmluvy, okrem iného, nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nesplatenej nominálnej hodnoty úveru, čo je suma takmer rovnajúca sa výške poskytnutého úveru . Avšak takto dohodnutú zmluvnú pokutu nemožno považovať za primeranú a v súlade s dobrými mravmi, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že v posudzovanom prípade ide o vzťah spotrebiteľský.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom /napr. rozsudok Súdneho dvora zo 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones

SL/. V uznesení vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská (C-76/10) uviedol, že: smernica 93/13 (o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.

Základná právna úprava nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pred ktorými je súd povinný spotrebiteľa chrániť, je obsiahnutá v Smernici Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods.3 Smernice Rady č. 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Takouto podmienkou podľa bodu 1 písm.e) Prílohy je aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ ) veriteľ má nepochybne právo zabezpečiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečovacími prostriedkami, avšak v podmienkach, keď je účastníkom právneho vzťahu a dlžníkom spotrebiteľ, je potrebné zvýšenú pozornosť venovať tomu, aby dojednané zabezpečenie nenapĺňalo povahu nekalej podmienky v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Takto dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorej suma (26.392,-Sk) je značne vysoká ku výške poskytnutému úveru vo výške 50.016,-Sk, nemožno považovať za primeranú a súladnú s dobrými mravmi, a preto odvolací súd konštatuje, že v tejto časti rozsudok rozhodcovského súdu zaväzuje účastníka na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) . Prvostupňový súd preto správne v napadnutom uznesení poukázal na neprimeranú výšku odplaty a zmluvnej pokuty a správne exekúciu čiastočne čo do vymoženia sumy 1.601,57 so 6% ročným úrokom zo sumy 1.670,75 Euro od 21.4.2006 do 26.8.2007 a zo sumy 1.601,57 euro od 27.8.2007 do zaplatenia zastavil.

Odvolací už len dodáva, že Občiansky zákonník od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods.4 písm.k) za neprijateľné označil aj dojednanie požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) , ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.