KSKE 2 CoE 27/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607202116 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607202116.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému : P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H. XX, R., pre vymoženie sumy 808,60 eur s príslušenstvom vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 62, Bratislava, pod sp.zn. 64/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.13Er/84/2007-36 zo dňa 21.11.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením l exekúciu zastavil a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

Oprávnený podaním zo dňa 06.10.2010 žiadal o zmenu súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka a navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, Bratislava.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava č. SR 5333/06 zo dňa 9.11.2006. Týmto bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 24 360 ,-Sk spolu s 25% úrokom z omeškania senne zo sumy 24 120 ,-Sk od 26.5.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 6 549,-Sk , to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.7430246 uzavretej medzi účastníkmi dňa 17.03.2006.Zo zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 14 000,-Sk, ktorým sa povinný zaviazal splácať úver v 9 mesačných splátkach po 2 680,-Sk zvýšenú o poplatok vo výške 10,.120 ,-Sk, t.j. celkovo zaplatí čiastku 24.120,-Sk.. Zmluvu uzatvoril povinný ako fyzická osoba -občan. V Zmluve o úvere nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov a nie je v nej uvedená ročná percentuálna miera nákladov.

Súdny exekútor dňa 9.8.2010 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie na základe § 57 ods.4 Exekučného poriadku , nakoľko Zmluva o úvere a exekučný titul na vykonanie exekúcie , Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu :č.k. SR 5333/06, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd dňa 09.11.2006 a ktorý sa stal právoplatným dňa 29.11.2006 a vykonateľným dňa 02.12.2006 je v rozpore s dobrými

mravmi. Podaním zo dňa 13,12.2010 súdny exekútor Mgr. Ing. Kešeľák uviedol, že do 13.12.2010 boli vymožené finančné prostriedky vo výške 15.94 eur v prospech oprávneného.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods.2 , §53 ods.1 a 4, § 196, § 200 ods.2, §203 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a § 45 ods.1 a2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a dospel k záveru , že Zmluva o úvere č. 7430246 zo dňa 17.3.2006 a na ňu nadväzujúce všeobecné obchodné podmienky úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to ako v zmysle ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , tak i v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Táto je obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch , tak aj v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, zmluvné strany zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia spotrebiteľskoprávnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku resp. v normách z ktorých tento vychádza. Táto zmluva však túto požiadavku nerešpektovala naviac, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky- rozhodcovskej doložky. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená Rozhodcovská doložka v tomto znení: ,, Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská , a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 82102 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, ato jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.) .

Ustanovenie v zmluve o úvere , ktoré vyžaduje od spotrebiteľa , aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky ( čl. 46 ods.1 a nasl. Ústavného zákona č.460/1992 Zb.) , ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ďalej prvostupňový súd poukázal na neprimeraný 72,3% -tný poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25%p.a.) , ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku -neprimeranú sankciu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd mal zato, že sú tu splnené podmienky na zastavenie exekučného konania v zmysle § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní , a preto rozhodol o zastavení exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods.1 Exekučného poriadku s tým, že súdny exekútor si trovy exekučného konania nežiadal priznať.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že sa nemôže stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Uviedol, že oprávnený poskytol úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere uzatvorená v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mala v danom čase povahu absolútneho obchodno - záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy , ktoré vznikajú medzi účastníkmi sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 261 ods.3 písm.d) . Súd mal preto podľa názoru oprávneného postupovať podľa Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy. Pokiaľ ide o neprimerane vysoký úrok z omeškania, oprávnený uviedol, že úrok z omeškania vo výške

0,25% denne má sankčný charakter a účtuje sa len v prípade, že dlžník poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve, preto ho nepovažuje za neprimeraný, ale za v súlade s § 369 ods.1 Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, pretože ide o absolútny obchod. Ďalej poukázal na to , že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a preto následne udelil poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere dňa 17.3.2006 bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo 14.4.2003 o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 1.5.2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky, čl. I, odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa 1.5.2004 k Európskej únii, pre Slovenskú republiku boli záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v bode 1 písm. e/ je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku 3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na zmluvy s dlžnou sumou od 200,00 eur (8 800,00 Sk) do 20 000,00 eur (800 080,00 Sk) .

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa č. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavnými zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Slovenská republika s účinnosťou od 1. mája 2004 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii, pričom ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Súčasťou práv európskych spoločenstiev je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Predpokladom na uplatnenie princípu prednosti je teda rozpor medzi vnútroštátnou a komunitárnou normou, a teda možno konštatovať, že základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym, pričom toto tvrdenie možno podložiť rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio Costa c/a E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať žiadneho vnútroštátneho predpisu, ktorý by bol v rozpore s komunitárnym právom. V opačnom prípade by bola ohrozená aplikácia komunitárneho práva, ktorá je nevyhnutným predpokladom na uskutočňovanie cieľov Zmluvy o založení ES. Ďalším obdobným rozhodnutím, ktoré obsahuje problematiku princípu prednosti komunitárneho práva je rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S.p.A. Simmenthal, podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne právo a chrániť práva zverené komunitárnym právom

jednotlivcovi, pričom má ponechať neaplikované každé prípadné ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, a to bez ohľadu na čo, či ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej úpravy. V prípade, že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou právnou normou, je povinnosťou orgánu aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym (tzv. eurokonformný výklad) . Pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je povinnosťou orgánu aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje komunitárnemu právu.

Pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, a to napríklad v rozsudku vo veci C - 473/00 Cofidis. Ďalej v rozsudku Súdneho dvora vo veci C 243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Győrfi, ESD konštatuje, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len vtedy, ak má vnútroštátny súd možnosť posúdiť takúto podmienku ex offo. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na predmetný zmluvný vzťah účastníkov konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa 17.3.2006, je treba aplikovať komunitárne právo, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Touto komunitárnou normou je Smernica Rady 93/13/EHS, podľa ktorej súd členského štátu, ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu, napríklad Obchodného zákonníka.

Z predloženého výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a z rozsudku rozhodcovského súdu nevyplýva, že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím sú splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. preto, aby predmetný úver bolo možné považovať za spotrebiteľský úver. Navyše, zohľadnením § 497 Obchodného zákonníka vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako lex generalis a lex specialis a s poukazom na § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obligatórne ustanovuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, možno uzavrieť, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným pri poskytnutí úveru je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a nie § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru.

Nárok vyplývajúci z uvedenej zmluvy musí byť v súlade s právnou úpravou úverovej zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore so zákonom.

Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere považuje za spotrebiteľský.

Je nesporné, že podľa práva Európskej únie sú spotrebiteľské zmluvy občiansko-právnym inštitútom a nie inštitútom obchodného práva. Preto na ne treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o výške úroku z omeškania.

Odvolaním oprávnený napadol tiež výrok o trovách exekúcie. Odvolací súd má za to , že v tejto časti je odvolanie oprávneného takisto nedôvodné. Súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle ustanovenia

§ 203 ods.1 Exekučného poriadku s tým, že súdny exekútor si trovy exekučného konania nežiadal priznať.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, preto podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.