KSKE 2 CoE 46/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200247 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7812200247.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska č. 2, Košice, IČO: 31 690 904, práv. zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, B. Němcovej 22, Košice, proti povinnému C. M., L.. XX.X.XXXX, Krásnohorská Dlhá Lúka č.129, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, so sídlom Werferova č. 1, Košice, o vymoženie 26,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8Er 29/2012-26 zo dňa 1.2.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 3.1.2012 domáhal voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/1835/2009 zo dňa 8.3.2010. Súd citoval § 41ods.2 písm. d) , § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 44 ods.1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1,5 OZ a § 54 OZ a uviedol, že predmetná poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.

Konštatoval, že rozhodcovský súd síce skúmal, či nárok oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska ochrany spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za to, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne na oprávnenom (dodávateľovi) , koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému (spotrebiteľovi) , aby svoje práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, praktickosti a rýchlosti bol oprávneným vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú výšku predmetu konania (v tomto prípade istina 26

a trovy konania 2.130 €) . Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa súdu bezpochyby javia ako neprípustné trestanie spotrebiteľa.

Vyhodnotil ju ako neprijateľnú a absolútne neplatnú a uzavrel, že výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom, exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelení poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa nebol oprávnený preskúmavať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda nemá ani oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom, je vykonateľným rozhodnutím rovnako ako právoplatný rozsudok súdu v súlade s § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom tento spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti. Arbitrážny rozsudok má v súlade s § 35 v spojení s § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie, resp. rei iudicatae. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a uviedol, že súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci, z čoho možno vyvodiť požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Namietal procesný postup súdu prvého stupňa, keď právoplatný exekučný titul posudzoval vyšší súdny úradník a vyslovil pochybnosť, či by rovnako postupoval pri posudzovaní rozhodnutia všeobecného súdu. K procesnému postupu súdu prvého stupňa oprávnený uviedol, že tento vykonal dokazovanie listinami predloženými oprávneným a jeho výsledkom bolo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré je pre účely exekučného konania potrebné považovať za meritórne rozhodnutie, teda dokazoval a nenariadil pojednávanie, a tým mu odňal možnosť vyjadriť sa k predloženým dôkazom. V podaní zo dňa 23.04.2012 oprávnený odvolanie doplnil a uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, v čom konkrétne spočíva hrubý nepomer v právach oprávneného a povinného a že nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O.s.p. Poukazoval na stanoviská Českej odbornej verejnosti judikatúru ESD. Mal za to, že v predmetnej veci rozhodcovská doložka uvedená v časti XV VPP je jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ účinnosť v čase uzavretia rozhodcovskej doložky ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku. Zdôrazňoval, že povinný podpísal všeobecné poistné podmienky a zároveň dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísal aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Tieto osobitné dojednania a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka sú oddelené od ostatnej časti VPP a povinný nebol žiadnym spôsobom nútený ich podpísať. Práve naopak mohol túto rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok jeho poistného vzťahu. Bol toho názoru, že touto skutočnosťou sa exekučný súd vôbec nezaoberal. Zdôrazňoval, že v exekučnom konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že povinný nepodpísal rozhodcovskú doložku slobodne a vážne, plne si uvedomujúc následky svojho konania. Poukazoval na neopodstatnenosť súdom deklarovanej značnej vzdialenosti miesta konania, resp. nemožnosti ovplyvniť miesto konania rozhodcovského súdu ako prekážky uplatňovania práv spotrebiteľa.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza :

K rozsahu oprávnenia exekučného súdu posudzovať materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Obdobné ustanovenie Občiansky súdny poriadok nemá, takže ak súd posudzuje rozhodcovský rozsudok podľa platnej právnej úpravy, nie je tým daná rozdielnosť posudzovania exekučných titulov vydaných v rozhodcovskom konaní a súdnom konaní. Uvedené ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy. Z rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach OCEÁNO, Asturcom a Mostaza Claro vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami a že v prípade rozhodcovského nálezu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek, a teda aj v štádiu výkonu rozhodnutia, z úradnej povinnosti prihliadať k neplatnosti, resp. ničotnosti takého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 /Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčkovskej/, v ktorom sa okrem iného uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dostatočne odôvodnil záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré boli prehlásené za súčasť poistnej zmluvy a ich súčasťou je aj časť označená ako "Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007", ktoré sú taktiež vypracované na predtlačenom formulári a sú podpísané oprávneným aj povinným.

Rozhodcovská doložka bola oprávneným uvedená v predtlačenom formulári, bez akejkoľvek účasti povinného. V časti XV - Rozhodcovské konanie, je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a že oprávnený môže poveriť inú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, alebo je sám oprávnený taký súd zriadiť a ak tak neurobí, tak rozhodcovský súd bude vytvorený podľa potreby troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany oprávneného. V uvedenej časti je tiež uvedené, že povinný, ako poistník s uvedeným vyjadruje svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas.

Odvolací súd má za to, že takto uvedenú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dohodnutú. Vyplýva z nej, že okrem toho, že sa povinný vzdáva práva na prejednanie sporu pred všeobecným súdom, spôsob, ako bude vytvorený rozhodcovský súd, je výlučne na vôli oprávneného, pričom bola daná aj možnosť, že rozhodcovský súd si zriadi sám oprávnený. Je pravdou, že v danej veci oprávnený zvolil ako rozhodcovský súd, ktorý je právnickou osobou a bol zriadený jediným spoločníkom - fyzickou osobou, avšak ani na rozhodnutí, že spor bude rozhodovaný týmto súdom, sa povinný nepodieľal a jeho ustanovenie bolo výlučne prejavom vôle oprávneného.Za individuálne dohodnutie rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani podpis povinného pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami, pretože tieto tvoria taktiež súčasť predtlačených Všeobecných poistných podmienok a nie je nimi odstránené nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ktoré spočíva v odopretí možnosti povinného brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Navyše aj tieto Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 odkazujú na predchádzajúce ustanovenia VPP, takže odmietnutie ich podpísania by fakticky nemalo vplyv na záväznosť rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou VPP.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd zdanlivo na účely podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. dokazoval a pojednávanie nenariadil, odvolací súd uvádza, že v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie podľa § 122 až 124 O.s.p., ale iba sa oboznamuje s dokladmi predloženými oprávneným, resp. súdnym exekútorom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v danom prípade sa naviac jednalo o doklady, ktoré boli predložené samotným oprávneným, a teda mu boli známe a nebolo potrebné ho s nimi oboznámiť a ani na ich oboznámenie nariadiť pojednávanie.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 169 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p., preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.