KSKE 2 CoE 53/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211231573 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211231573.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464 proti povinnému V. X., nar. XX.X.XXXX, X. XX, XXX XX K., o vymoženie pohľadávky vo výške 525,07 eur s prísl., vedenej na Exekútorskom úrade v Michalovciach u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce pod č. Ex 4411/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.39Er/3128/2011 zo dňa 18.11.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 18.11.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. Ex 4411/2011.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.10.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., č. k.IIB0610155 zo dňa 29.7.2011 a dňa 9.11.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd citoval ustanovenia § 44 ods. 2, § 41 ods.2 písm.d/ Exekučného poriadku, § 45 ods.1,2 zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods.1 až 4 Obč. zák. a § 2 zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä obsahom rozhodcovského rozsudku a obsahom zmluvy o úvere zo dňa 5.12.2007 a obsahom Obchodných podmienok pre úver so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva, ktorou sa povinný zaviazal splácať schválený úver v pravidelných mesačných splátkach. Podľa tejto zmluvy, ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, sa veriteľ (oprávnený) , ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému) , ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v sume 663,88 eur, a preto súd zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto zmluvu posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, a to podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) . Pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská

doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 5.12.2007 uzatvorená Zmluva o úvere, ktorou sa povinný zaviazal splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách. Podľa článku 11 (Prechodné a záverečné ustanovenia) , bode 11.2 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient príjma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere a obchodných podmienok , v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s., podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné a miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Rozhodcovskú doložku v uvedenom znení súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná .Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konanie, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom rozhodcovského konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt na ul. Galaktická 34, Košice. Preto prvostupňový súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm.f/, písm.a/ v spojení s § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. a navrhol, aby v prípade, že sudca súdu prvého stupňa odvolaniu nevyhovie, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania oprávnený uviedol, že posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, že ust. § 45 ods.1 písm.b) alebo c/ ZoRK nemôže mať na mysli konkrétny obsah alebo právny dôvod plnenia, ale len povahu plnenia. Uviedol, že ak by sa pripustilo, že plnenie, ktoré ukladá rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, potom by sa muselo dospieť k rovnakému záveru pri každej hmotnoprávnej vade exekučného titulu a uviedol, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93 zák.č.483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy bol veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že v OP je dohodnuté prednostné riešenie sporov mimosúdnou a pôvodný veriteľ - Poštová banka a.s. zaslala povinnému písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a žalobu podala až po nedosiahnutí dohody s povinným. K tvrdeniu súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, oprávnený uviedol, že pri uzatváraní zmluvy mal povinný možnosť sa oboznámiť s jej obsahom a svojim podpisom na zmluve vyhlásil, že sa s ňou ako aj s OP oboznámil a súhlasí s nimi. Rozhodcovská doložka reálne poskytuje rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným stranám a súd prvého stupňa neuviedol, v čom spočíva narušenie rovnováhy medzi zmluvnými stranami. Povinný, ako dlžník, mal možnosť kedykoľvek podať žalobu na rozhodcovský súd, ak veriteľ poruší svoje povinnosti a keďže tieto neporušil, povinný nemal dôvod na podanie takej žaloby. Namietal tiež posúdenie veci podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 15.12.2007 a predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008, takže ho nie je možné aplikovať na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy. Poukázal aj na nesprávnu interpretáciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený uviedol,

že rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu dňa 17.9.2010, avšak zásielku si neprevzal odbernej lehote a nebol zastihnutý ani pri pokuse o náhradné doručenie. Oprávnený a ani jeho právny predchodca nemali žiaden vplyv na procesnú pasivitu povinného. Z uvedeného teda vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu je rozhodcovské konanie je písomné, a preto vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od miesta bydliska povinného nie je podstatná. Ústne pojednávanie môže rozhodcovský súd nariadiť len na návrh účastníka a môže sa konať aj na inom mieste a poukázal aj na ďalší bod rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, podľa ktorého na tvorbe 3-členného senátu sa podieľajú aj účastníci konania, pričom povinný túto možnosť nevyužil. Súd prvého stupňa neuviedol, akú inú kvalitu či kvantitu by malo rozhodnutie všeobecného súdu, ak by o veci rozhodoval a v čom rozhodcovský súd pochybil. V ďalšom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.13CoE/304/2010-50, v ktorom uznal argumentáciu oprávneného o nesprávnom slovenskom preklade smernice. K tvrdeniu súdu, že zistil, že zmluva o úvere bola uzatvorená s oprávneným uviedol, že to nezodpovedá skutočnosti, keďže zmluvu o úvere s povinným uzavrela Poštová banka a.s. a na oprávneného bola postúpená pohľadávka z takto uzavretej zmluvy. V ďalšom oprávnený uviedol, že Poštová banka svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad jej činnosťou a pri výkone svojej činnosti dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná. Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa vytvoril právny stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu. Vzhľadom na dohodnutú rozhodcovskú doložku na všeobecnom súde by mohlo dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 106 ods.1 O.s.p. zastavil konanie a vec by postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. Ak súd dohodnutú rozhodcovskú doložku nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu a poukázal na vyššie náklady v konaní pred všeobecnými súdmi. Oprávnený uviedol, že ust. § 44 Exekučného poriadku umožňuje súdom účinne chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých nebankových subjektov a každý jednotlivý prípad by mal byť posudzovaný dôkladne tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní oprávneného so stanoviskom sudcu, že odvolaniu nemieni vyhovieť /§ 374 ods.4 O.s.p./.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p. ) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) , spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní) . Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p..

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že v posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.7.2011, sp. zn.IIB0610155, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami JUDr. Marekom Baňasom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Branislavom Legátom, s právoplatnosťou dňa 9.8.2011 a vykonateľnosťou dňa 16.8.2011. Uvedeným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 525,07 Eur, úrok vo výške 23 % ročne zo sumy 525,07 Eur od 02.04.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 99,27 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dńa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2010 vo výške 75,03 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 euro, všetko na bankový účet číslo : 4445044450/6500, variabilný symbol 2613974407, vedený v Poštovej banke, a.s., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 5.12.2007 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 20 mesačných splátkach po 44,28 eur.

V článku 11, v bode 11.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient (povinný) prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Zmluvné strany súhlasili, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné, pričom miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V danom prípade právny vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací

súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z... Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že povinný nenamietal a nevyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Ani tvrdenie súdu prvého stupňa o predformulovaní neprijateľných podmienok v zmluve o úvere oprávneným nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu bola aj táto odvolacia námietka neopodstatnená.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom ústavný súd konštatoval, že: ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti taktiež nebolo odvolanie oprávneného opodstatnené.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách ) a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolností nešlo o návrh pre povinného tak, ako to predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93 ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Oprávnený

musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) .

Namietanie porušenia práva na súdnu ochranu pri realizácii výkonu exekúcie oprávneným nebolo opodstatnené z dôvodu, že citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a po zistení, že zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t. j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ustanovením § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Odvolací súd ďalej uvádza, že viaceré okresné a krajské súdy Slovenskej republiky pristúpili v obdobných prípadoch, podobne ako súd prvého stupňa, k prelomeniu materiálnej

stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a k preskúmavaniu platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Na návrh niekoľkých sťažovateľov Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona či ústavy všeobecnými súdmi. Napr. v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011-19 ústavný súd uviedol, že Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t. j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru) , podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska, tak ako to tvrdí sťažovateľka. ... Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné na posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Odvolací súd už iba dodáva, že prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa .

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98) .

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku oprávneného týkajúcu nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je v súlade s právom na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.