KSKE 2 CoE 55/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610209960 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610209960.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: G. C. G. G. D. H., J. XX, G. T. D., proti povinnému: N.-G., G..M..B.., Š. T..X, G. T.Á. D., V.: XXXXXXXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom N.. N. C., J. Ú.M. H., F. G. X, H., C..B..H. XX, pod EX 407/2010 , o vymoženie 47,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.02.2012, č. k.5Er438/2010-11, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19,- eur.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 23.7.2010 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora N.. N. C. pre vymoženie pohľadávky 47,74 eur a trov exekúcie.

Súdny exekútor podal dňa 14.2.2012 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) EP , nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I , č.k. 27 CBr/9/2010-30 zo dňa 22.10.2010.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ EP, § 18 ods.1, § 19 a ods. 1,2, § 20a ods.2 OZ , § 103 a § 107 O.s.p. a § 57 ods.2 zákona č.233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z ktorého vyplýva, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Keďže v danom prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd v zmysle § 107 ods.1 O.s.p., § 57 ods.2 EP konanie zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi v zmysle vyhlášky MSSR č.288/95 Z.z. v súlade s § 14 ods.1 cit. vyhlášky vyčíslil trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 33,19 eur, ktoré mu aj priznal a zaviazal oprávneného na ich úhradu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený proti výroku o trovách exekúcie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.

Poukázal na znenie ust. §203 ods.1 Exekučného poriadku, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ďalej uviedol, že v konaní o zastavení exekučného konania bolo preukázané, že povinný bol vymazaný z obchodného registra

po začatí konania a to nie z dôvodu nedostatku majetku, ale z iných dôvodov uvedených v § 68 ods.6 Obchodného zákonníka. Oprávnený tento dôvod zastavenia exekúcie nemohol predvídať ani pri náležitej opatrnosti, čiže v žiadnom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil. Ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods.1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodené konanie vo veciach sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia t.j. konanie, ktoré tvorí predmet činnosti Sociálnej poisťovne a je vymedzené v § 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch je od poplatku oslobodená samotná Sociálna poisťovňa.

Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že prvostupňový súd postupoval správne, keď exekučné konanie zastavil a priznal exekútorovi trovy exekúcie a na ich úhradu zaviazal oprávneného. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.12.2004 sp. zn. II ÚS 31/2004 , ktorým bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi, najmä časť, v zmysle ktorej, výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva, medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou SR, v takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Trovy exekúcie vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu súdneho exekútora. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods.1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm.f/, ods.2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o.i. odôvodnenie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie o.i. ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, súd prvého stupňa iba citoval ustanovenia OZ, O.s.p. a § 57 zák.č. 233/1995 Z.z. a konštatoval, že o trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods.2 z.č. 233/1995 Z.z., ale neuviedol, prečo podľa tohto ust., i keď exekúciu zastavil podľa § 107 ods.1 O.s.p., t.j. pre stratu spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorý dôvod nezodpovedá povinnosti zastaviť exekučné konanie pre nedostatok majetku (§ 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku) . Teda nie je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, prečo mal za preukázané, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, resp. v čom videl splnenie podmienky pre postup podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť uznesenia pre nedostatok dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 veta prvá O.s.p.) , lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu prvého stupňa. Preto ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie, uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a súčasne sa vyporiadať aj so skutočnosťami, ktoré oprávnená uviedla v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.