KSKE 2 CoE 65/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoE/65/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207200159 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207200159.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17,850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: IBERA s.r.o., Dénešova 1142/75, 040 11 Košice, IČO: 36 204 439, v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka, Murgašová 3, 040 01 Košice pod. sp.zn. Ex 1843/2006, o vymoženie 2.239,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.12.2011, č. k. 39Er14/2007-19, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi, Murgašova 3, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 75,43 eur.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške75,43 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 22.12.2006 návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie vo veci JUDr. Ľuboša Sidorjáka. Exekučnými titulmi v konaní boli vykonateľné platobné výmery č.1346/2/2002 zo dňa 23.10.2002 a č.1236/2/2003 zo dňa 24.10.2003. Dňa 5.1.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803034299 zo dňa 17.1.2007.Dňa 2.12.2011 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov s odôvodnením , že povinný bol dňa 7.12.2010 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 107.30 eur.

Nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra a tým stratil spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) . Na náhradu trov exekúcie vo výške 75,43 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil. Uviedol, že je toho názoru , že exekučný súd nemohol k úhrade trov exekúcie zaviať oprávneného, pretože sme nezavili zastavenie exekúcie. V čase podania návrhu na začatie exekúcie sme nemohli ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude ku dňu 07.12.2010 vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia OS KE I

pod.sp.zn. 32Cbr/5/2010-28 zo dňa 27.9.2010.Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR nález Ústavného súdu č.k. III ÚS432/08-16.V prejednávanom prípade podľa odvolateľa nie je možné konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu na začatie exekúcie dňa 20.12.2006 nemohol odvolateľ vedieť , že povinný bude vymazaný z obchodného registra dňa 7.12.2010 .Preto odvolateľ na základe vyššie uvedeného žiadal odvolací súd aby uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách exekučného konania zrušil a náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal.

K podanému odvolaniu sa vyjadril aj poverený súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ako vecne správne.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie povinnosti oprávneného nahradiť poverenému exekútorovi trovy exekúcie a k tomu odvolací súd uvádza:

Exekučné konanie v danom prípade sa začalo dňa 22.12.2006. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30.apríla 2008 ) patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods.1 vyhlášky v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pravidlom je, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, pričom uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Úvaha súdu podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, teda o uložení povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému, je možná predovšetkým vtedy, ak účastníkmi konania v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie je súdny exekútor, oprávnený aj povinný. V prípade, ak povinný, ktorý je právnickou osobou, počas konania zanikne bez právneho nástupcu, ako to bolo v posudzovanom prípade, zanikne aj jeho spôsobilosť na právne úkony (podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka) a teda aj jeho procesná spôsobilosť. Vtedy už súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie musí na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, keďže z ust. § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, resp. že súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného.

V predmetnom konaní súdny exekútor konal na návrh a v prospech oprávneného, na základe poverenia daného mu súdom a vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Za takúto činnosť mu patrí náhrada trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p., pretože ho považuje za vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací sú rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.