KSKE 2 Cob 213/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Cob 213/2011

KS v Košiciach, dátum 28.03.2012, sp.zn. KSKE 2 Cob 213/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/213/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109209525 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109209525.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: I.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, Y., zast. JUDr. Adriana Chymčáková, advokátka, Humenská 8, Košice, proti žalovanému: G. majetku mesta Y., s.r.o., R. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Advokátska kancelária Košice, Floriánska 16, v konaní o zaplatenie 27.071,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2011, č.k. 27Cb/88/2009-95 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 410,71 eur na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 24.131,49 eur so 17,6% úrokom z omeškania od 15.12.1999 do zaplatenia s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy, čo odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte budovy R. č. X v Y. v suteréne o výmere 462,20 m2 a zmluvu o poskytovaní služieb spojených s nájmom nebytových priestorov v prenajatom objekte. Listom z 15.1.1999 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z nájmu a žalobca vyúčtoval škodu, ktorá mu vznikla, a to náklady, ktoré mu vznikli rekonštrukciou nebytových priestorov.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti a má za to, že nie je v spore pasívne legitimovaný. Tiež uviedol, že voči žalobcovi neporušil žiadnu zmluvnú, či zákonnú povinnosť, nedopustil sa žiadneho konania v rozpore s dobrými mravmi, preto nemohol spôsobiť škodu.

Vykonaným dokazovaním zistil, že Mesto Y. bolo k 20.4.1994 vlastníkom nehnuteľnosti na R. ulici č. X v Y.. Zmluvou č. X/XX pomenovanou ako zmluva o nájme nebytových priestorov a ich správe prenechalo I. Y. nehnuteľnosť do nájmu podľa zákona č. XXX/XXXX. Zb. G. budov s.r.o., R. XX, Y., od 10.6.1996 zmena obchodného mena na G. majetku mesta Y. s.r.o.. V bode II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že nájomca je oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Dňa 1.9.1997 žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli zmluvu č. X/XX/HI/N o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb.. Podnájom bol dohodnutý na dobu 10 rokov. Dňa 30.9.1998 bol uzatvorený dodatok, v zmysle ktorého sa nájomca zaväzuje do 8 - maximálne 12 mesiacov od kolaudácie nezatekania upraviť pivničné priestory v súlade so súpisom prác, ktorý je súčasťou zmluvy. V prípade, že prenajímateľ udelil predchádzajúci súhlas na úpravu prenajatých priestorov a bezdôvodne zrušil nájomnú zmluvu, má nájomca nárok na úhradu nákladov na úpravu pred uplynutím celej dohodnutej doby nájmu v alikvotnej výške. Listom z 15.1.1999 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov a 4.11.1999 žalobca nebytové priestory odovzdal žalovanému. V priebehu trvania nájomného vzťahu žalobca vykonával stavebné úpravy suterénu so súhlasom žalovaného podľa zmluvných podmienok a uplatnil si zaplatenie hodnoty prác, ktoré vykonal v prenajatých priestoroch.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného V.. C. D. vyplýva, že na realizáciu stavby bola spracovaná projektová dokumentácia C. Y.. V zmysle projektovej dokumentácie bolo potrebné zrealizovať s prihliadnutím na súčasný stav stavebných prác, práce spočívajúce v južnom trakte, nové murované priečky, vybúranie podlahy pre novú kanalizáciu, zhotovenie novej podlahy a keramickej dlažby. V severnom trakte osekať murivo, očistiť a zhotoviť novú sanačnú omietku, keramický obklad, vápennú maľbu, vybúrať podlahu v mieste kanalizácie, novú keramickú dlažby spádovanú. Vo východnom trakte vybúrať časť stropu pre nové schodisko, preložky plynu, teplovodného potrubia s vybudovaním betónového kanálu. V rámci šetrenia bol preskúmaný znalecký posudok č. XXX/XX/ XXXX spracovaný V.. H., a to z hľadiska jednotkových cien pre dané obdobie a predpokladaná cena realizovaných stavebných prác podľa znaleckého posudku predstavuje 678.282,45 Sk, t.j. 22.514,85 eur.

Citoval ust. § 667 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný dal súhlas žalobcovi na vykonanie zmeny prenajatého priestoru, čo vyplýva z obsahu zmluvy. Prenajaté boli nebytové priestory nachádzajúce sa v suteréne objektu budovy na R. č. X za účelom ich využitia nájomcom na reštauračné účely a žalovaný sa zmluvne zaviazal do 6 mesiacov upraviť pivničné priestory tak, aby mohli počas celého nájomného obdobia slúžiť zámeru, t.j. na reštauračné účely.

Skutočnosti svedčiace záveru, že žalobcovi vznikli náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s rekonštrukciou prenajatého priestoru a že vlastník a žalovaný ako správca boli s týmto nárokom uzrozumení, sú zápisy zo zasadnutí Bytových komisií pri I. zastupiteľstve v Y.. V správe subkomisie z 5.5.2000 sa doporučuje na základe znaleckého posudku a ocenenia vykonaných prác na priestoroch dohodnúť finančné vyrovnanie so žalobcom a zo dňa 20.2.2001 sa konštatuje, že akceptuje daný stav.

Pokiaľ ide o znalecký posudok V.. H., ktorý vypracoval 22.10.1999 tento dôkaz treba hodnotiť ako listinný dôkaz s ďalšími dôkazmi. V tomto posudku znalec konštatuje, že žalobca realizoval na rekonštrukciu suterénu R. 8, Y. práce v cenovej úrovni 1998 vo výške 24.449,31 eur (736.560,- Sk) .

Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobcovi nemôže byť priznané požadované plnenie, pretože mal si nárok uplatniť voči vlastníkovi. Je potrebné vychádzať z konkrétnych skutočnosti a aktuálneho právneho stavu, podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci (§ 667 Občianskeho zákonníka) . Žalovaný bol správcom spornej nehnuteľnosti, so žalobcom uzatváral zmluvu ako prenajímateľ a uplatňoval si voči žalovanému nároky vyplývajúce zo zmluvy a zákona.

Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovanými ustanoveniami a znaleckého posudku č. XX/XXXX priznal žalobcovi náhradu nákladov, ktoré mu vznikli vykonaním stavebných prác na uvedenom objekte vo výške 22.514,84 eur (678.282,45 Sk) 1.360,95 eur (41.000,- Sk) , ktoré žalobca uhradil za projektovú dokumentáciu a 255,69 eur (7.703,- Sk) náklady spojené s úhradou zábezpeky v prospech žalovaného 8.10.2007, spolu 24.131,49 eur (726.985,26 Sk) . Žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.. Vychádzajúc z výzvy na zaplatenie súd zistil, že výška diskontnej sadzby NBS bola 8,8% ročne, jej dvojnásobok predstavuje 17,6%, ktorý priznal žalobcovi.

O trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom - rozhodnutie je nepreskúmateľné a z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. súd vec nesprávne právne posúdil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že citované zákonné ustanovenia predstavujú len § 667 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie predpokladá a reguluje dve skutkové podstaty vzniku dvoch nárokov nájomcu v súvislosti s nájomcom vykonanými zmenami na veci. Prvou je nárok nájomcu na úhradu nákladov ním vynaložených na vec, ak sa prenajímateľ zaviazal na úhradu týchto nákladov. Druhou, pre prípad, že nájomca uskutočnil zmeny veci, avšak prenajímateľ sa nezaviazal na úhradu nákladov, je nárok nájomcu za protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci po skončení nájmu.

Konštatácia súdu, že priznal náhradu nákladov (str. 5 rozsudku) naznačuje, že súd dospel k záveru o naplnení podmienok prvej skutkovej podstaty. Odôvodnenie však tomu nesvedčí, pretože dôvody súdu pre priznanie nároku sa prelínajú z jednej podstaty do druhej, teda nevie jednoznačne určiť, čo súd priznal žalobcovi. O zmätočnosti odôvodnenia svedčí aj konštatácia súdu, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci.

Pre každú z uvedených skutkových podstát sa vyžaduje naplnenie iných podmienok a dokazujú sa iné skutočnosti. Ak z odôvodnenia rozsudku nie je zjavné, či súd priznal protihodnotu alebo náhradu nákladov, je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odôvodnenie nespĺňa požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p., takým odôvodnením sa účastníkovi odníme možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu.

Považuje za potrebné uviesť, že ak súd priznával pohľadávku z titulu úhrady nákladov, záväzok žalovaného na ich úhradu nebol. Záväzok na úhradu nákladov nevznikol, konštatuje sám súd, napriek tomu priznal náhradu vynaložených nákladov. I to svedčí o zmätočnosti rozsudku, ako aj zloženie priznaných dielčich nárokov napr. aj za projektovú dokumentáciu, čo by do nároku protihodnoty zhodnotenia veci nemohlo patriť. Vo vzťahu k druhej skutkovej podstate uvádza, že ustanovený znalec nevyčíslil nárok - protihodnotu toho, o čo sa zhodnotila vec. Bez vyčíslenia protihodnoty nemožno žalobe požadujúcej nie protihodnotu, ale úhradu nákladov vyhovieť.

Má za to, že požadovať zhodnotenie veci možno iba od vlastníka. Ak sa zvýšila hodnota veci, zvýšila sa u vlastníka veci. Poukazuje na zákon č. 116/1990 Zb. a uvádza, že niet žiadneho právneho dôvodu požadovať protihodnotu za zhodnotenie veci od iného než vlastníka, ktorému sa vec môže zhodnotiť.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť a žalobu zamietnuť.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, nakoľko prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil. Žalobcovi priznal náhradu nákladov, ktoré vynaložil so súhlasom žalovaného na adaptáciu nebytových priestorov v zmysle zmluvy č. X/X/HI/ N, pričom výška bola zistená znaleckými posudkami.

V prospech priznania nároku žalobcovi svedčí jednoznačný, vopred daný písomný súhlas žalovaného s rozsahom prác, znenie a obsah dodatku č. 1 v znení protinávrhu z 18.11.1998, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal na úhradu nákladov po skončení nájmu, prejav vôle žalovaného a M. mesta Y. dňa X.X.XXXX, kedy žalovaný akceptoval stav a zistenú výšku, pričom vec ponechal na rozhodnutie súdu. V

priebehu konania žalovaný žiadal súd o poskytnutie lehoty za účelom dohody, kedy tlmočil, že je ochotný dohodnúť sa na odškodnení žalobcu, ale nie v uplatnenej sume.

Neobstoja dôvody odvolania žalovaného, že dôvody priznania nároku žalobcovi sa v rozsudku prelínajú a nedá sa určiť aký nárok súd priznal. Vytýkaná zmätočnosť odôvodnenia na strane 5 rozsudku rieši námietku žalovaného, že nárok mal byť uplatnený voči vlastníkovi a neodôvodňuje na základe čoho súd priznáva právo žalobcovi.

V odôvodnení súd jasne konštatuje, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu nákladov. Svedčí o tom aj to, že žalobca obhájil aj náklady vynaložené v súvislosti s projektovou dokumentáciou, ktoré žalovaný v priebehu konania nenamietal. Tvrdenie žalovaného, že projektová dokumentácia nie je protihodnota toho o čo sa vec zhodnotila, stráca opodstatnenie a svedčí v prospech nároku žalobcu. Súdny znalec V.. D. v tomto smere na pojednávaní zodpovedal, prečo neprichádza do úvahy vyčíslenie zhodnotenia veci, ale vyčíslenie nákladov vynaložených žalobcom. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil náhradu nákladov, ktoré mu vznikli s prípravou a adaptáciou priestorov nachádzajúcich sa v objekte budovy R.. 8, Y., a to na základe zmluvy č. X/XX/HI/S.

Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bolo I. Y.. Zmluvou č. X/XX označenou ako zmluva o nájme nebytových priestorov a ich správe prenechalo I. Y. nehnuteľnosť - budovu s pozemkom R. ul. č. X v Y. podľa zák. č. 116/1990 Zb. do nájmu G. budov s .r.o. so sídlom R. ul. č. XX v Košiciach, u ktorej došlo od 10.6.1996 k zmene obchodného mena na G. majetku mesta Y. s.r.o. Y.. Podľa zmluvy prenajímateľ prenajíma a zároveň zveruje do správy nájomcovi nehnuteľnosť a nájomca je oprávnený dať nebytové priestory do podnájmu bez ďalšieho súhlasu prenajímateľa tretím osobám.

Žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli 1.9.1997 zmluvu č. X/XX/HI/N o nájme nebytových priestorov. Nebytové priestory boli prenajaté za účelom využitia nájomcom na reštauračné účely. Podľa zmluvy sa nájomca zaväzuje do 6 mesiacov odo dňa účinnosti upraviť pivničné priestory tak, aby mohli počas celého nájomného obdobia slúžiť zámeru uvedenému v zmluve. Dňa 30.9.1998 bol uzatvorený dodatok č. 1 v znení protinávrhu z 18.11.1998, podľa ktorého sa nájomca zaväzuje do 8 - maximálne do 12 mesiacov odo dňa kolaudácie nezatekania upraviť pivničné priestory v súlade so súpisom prác.

Žalovaný listom z 15.1.1999 dal žalobcovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov a žalovaný dňa 4.11.1999 odovzdal nebytové priestory žalovanému. Počas trvania nájomného vzťahu žalobca v súlade so zmluvou upravil pivničné priestory tak, aby mohli slúžiť na reštauračné účely.

Zo zmluvy, podľa ktorej mal žalobca upraviť pivničné priestory na reštauračné účely vyplýva súhlas žalovaného na ich vykonanie. Zo zápisov zo zasadnutí zo dňa 5.5.2000 vyplýva, že subkomisia Bytových komisií pri mestskom zastupiteľstve doporučila dohodnúť finančné vyrovnanie so žalobcom na základe znaleckého posudku a konštatuje, že akceptuje daný stav.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a po takto zistenom skutkovom stave veci, vec správne právne posúdil podľa ust. § 667 Občianskeho zákonníka a po vyhodnotení dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. vo veci správne rozhodol.

Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku súdom prvého stupňa, vychádza zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, podľa ktorého náklady zodpovedajúce cenám v danom období, ktoré boli vynaložené na vykonanie prác sú bez DPH, ktorú znalec neuznal 678.282,45 Sk - 22.514,84 eur. Ďalšie vzniknuté náklady sú 41.000,- Sk - 1.360,95 eur za projektovú dokumentáciu a 7.703,- Sk - 255,69 eur náklady s úhradou zábezpeky v prospech žalovaného.

V súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovi vzniklo aj právo na úrok z omeškania vo výške stanovenej v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čo je v danom období 17,6%. Súd prvého stupňa vychádzajúc z uvedeného nepochybil pri priznaní výšky nároku žalobcu a výšky úroku z omeškania.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa má náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného uvedeným v odvolaní, že dôvody súdu pre priznanie nároku žalobcovi sa prelínajú a nevie jednoznačne určiť aký nárok bol žalobcovi priznaný. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol citovaním obsah zmluvy a citoval príslušné ustanovenie právneho predpisu a konštatoval, že žalobcovi priznal náhradu nákladov, ktoré vznikli vykonaním stavebných prác na predmetnom objekte. Z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplýva, aký nárok a na základe čoho súd žalobcovi priznal.

Pokiaľ žalovaný namietal, že znalec nevyčíslil protihodnotu toho o čo sa zhodnotila vec, je treba poznamenať, že znalec vyčíslil predpokladané náklady vykonaných prác, ktoré súd prvého stupňa žalobcovi priznal ako náhradu nákladov spojených s vykonaním stavebných prác podľa dohody v zmluve.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo výroku potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) .

O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 403,30 eur a náhradu hotových výdavkov 7,41 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., spolu 410,71 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.