KSKE 2 Cob 41/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101899862 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7101899862.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: W. s.r.o., Q. 4, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Michalom Pirníkom, advokátom, Tkáčska 6507/2, Prešov, proti žalovanému: E. náboženská obec N., E. 5, XXX XX N.-M. W., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martin Saloka, advokát, Zvonárska 8, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.9.2011, č.k. 27Cb/321/2001-221 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa 24. 1.2012.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi 3.319,39 eur s 18% úrokom z omeškania od 27.4.1999 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.319,39 eur s príslušenstvom. Dôvodil, že na základe Zmluvy o odkúpení pohľadávok č. XX/XXXX zo dňa 6.12.2000 s T. - R. s.r.o. so sídlom V. XX, N. ako predávajúcim a žalobcom obchodná spoločnosť ako kupujúcim bola odkúpená pohľadávka vo výške 3.319,39 eur voči E. náboženskej obci, E. 5, N.. Predmetná pohľadávka predstavuje neuhradenú faktúru č. XX/XX, ktorou bolo vyfakturované spracovanie realizačnej projektovej dokumentácie na akciu T. synagógy v N. . Žalovaný uhradil na faktúru č. XX/XX dňa XX.X.XXXX sumu 16.596,96 eur (500.000,- Sk) a dňa 27.4.1999 sumu 7.799,30 eur (234.962,- Sk) . Svoj záväzok v plnej výške uznal dňa 31.1.2000, ale napriek tomu nezaplatil sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk) .

Súd zistil, že dňa 15.7.1998 uzatvoril zhotoviteľ T. R., združenie a objednávateľ E. náboženská obec Zmluvu o dielo č. X/XX.

Predmetom zmluvy je rekonštrukcia synagógy na N. ulici v nasledujúcich etapách :

- spracovanie projektovej dokumentácie + rozpočty,

- spracovanie historického výskumy + metodické pokyny,

- realizácia prác podľa dôležitosti a finančných možnosti.

Faktúrou č. XX/XX zo dňa 17.12.1998 vyfakturovalo Združenie T. R., Z. XX, B. žalovanému za spracovanie realizačnej projektovej dokumentácie na akciu T. synagógy N. , E. ulica čiastku 27.715,66 eur ( 834.962,- Sk ) .

Dňa 16.2.1999 žalovaný z tejto faktúry uhradil sumu 16.596,95 eur (500.000,- Sk) a dňa 27.4.1999 čiastku 7.799,30 eur (234.962,- Sk) . K úhrade zostala suma 3.319,39 eur (100.000,- Sk) .

Správnosť odsúhlasenia zostatkov zo dňa 20.1.2000 potvrdil žalovaný dňa 31.1.2000.

Ing. R. V. ako predávajúci a W. s.r.o. K. ako kupujúci uzatvorili dňa 10.11.2000 Zmluvu o odkúpení pohľadávok č. X/XXXX.

Zmluvu o dielo č. X/XXXX, z ktorej vyplýva predmetná pohľadávka na strane zhotoviteľa uzavrelo T. R. združenie, Z. XX, B., ktorú za združenie podpísal člen združenia R.. R. V.. Napriek tomu, že v zmluve na strane zhotoviteľa je aj ako subjekt uvedený T. R. združenie, ide o platnú zmluvu. Uvedenie názvu združenia v časti zmluvná strana nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Uzavretím Dohody o zániku združenia ku dňu 31.10.2000 združenie v súlade s podmienkami dohodnutými v Zmluve o združení zaniklo a jeho účastníci sa dohodli o vysporiadaní práv a záväzkov tak, že všetky prevzal R.. R. V., ktorému uvedeným dňom vzniklo právo nakladať s majetkom zaniknutého združenia a to aj s pohľadávkou, ktorá je predmetom konania.

Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok č. X/XXXX označenú ako Zmluva o odkúpení pohľadávok uzavretá medzi R.. R. V. ako predávajúcim a W. s.r.o. K. ako kupujúcim má všetky náležitosti Zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto je zmluvou platnou, z ktorej kupujúcemu, v tomto prípade žalobcovi, vzniklo právo postúpenú pohľadávku voči žalovanému vymáhať žalobou na súde.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie hodnoty projektovej dokumentácie, ktorá bola vypracovaná pre realizáciu stavby T. synagógy N. , E. ulica.

Žalovaný tvrdil, že projektová dokumentácia pre realizáciu obnovy synagógy vypracovaná nebola.

Z predloženej Obchodnej zmluvy XX/XXXX o dielo na vypracovanie projektu stavby pre stavebné povolenie uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka vyplýva, že medzi zhotoviteľom R.. arch. Q. B. a objednávateľom T. R. B., zast. R.. V. R. došlo k uzavretiu zmluvy, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal, že za podmienok dohodnutých v tejto v zmluve vypracuje projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby T. synagógy N. , E. ulica do 20.2.1999 za dohodnutú cenu 787.700,- Sk.

Vypočutý svedok R.. arch. B. Q. vo svojej výpovedi tvrdil, že Obchodnú zmluvu č. XX/XXXX uzatvoril s objednávateľom R.. V. na základe výberového konania a predmetom tejto zmluvy bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu rekonštrukcie T. synagógy N. do 20.2.1999. Na základe tejto zmluvy vypracoval projektovú dokumentáciu s kolektívom na prelome rokov 1998 - 1999. V stanovenom termíne túto projektovú dokumentáciu vypracoval. Projektovú dokumentáciu odovzdal objednávateľovi a bola vyhotovená v 6 vyhotoveniach, ktorá bola nevyhnutná pre stavebné povolenie. Východiskovým podkladom boli ešte plány z roku 1998. Pôvodné podklady robila Mgr. N., ďalej spolupracoval s historikom N.. Zameranie objektu urobila spoločnosť K. B. ešte v novembri 1998. Taktiež bola urobená hĺbková sondáž, zaťažkávacia skúška. Urobená bola stavebná časť, statická časť, zdravotná

technika, ústredné vykurovanie, elektroinštalácia a prevádzka káblových rozvodov, elektroinštalácia bleskozvodov.

Hodnotu prác z titulu projektovej dokumentácie vyfakturoval faktúrou č. XX/XXXX v celkovej výške 787.700,- Sk, z ktorej faktúry bolo uhradené dňa 14.1.1999 - 37.700,- Sk, 9.3.1999 - 50.000,- Sk, 22.11.1999 - 50.000,- Sk a 25.8.2000 - 325.000,- Sk a ešte p. V. dňa 27.12.2007 uhradila 50.000,- Sk a k úhrade mu ostala suma 275.000,- Sk.

Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Cena musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z predloženej Obchodnej zmluvy, ako aj z výsluchu svedka R.. arch. Q. mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a R.. arch. Q. došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej R.. arch. Q. vypracoval projektovú dokumentáciu pre realizáciu stavby T. synagógy N. , E. ulica. Súd nevidel dôvod neveriť svedeckej výpovedi R.. arch. Q.. Hodnotu takto vykonaného diela žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XX/XX zo dňa 16.2.1999, ktorú faktúru žalovaný žalobcovi aj čiastočne uhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok čiastočne splnil, nastupujú účinky zvyšku záväzku s ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaný rozsah vyfakturovaných prác a neopodstatnenosť vystavenej faktúry nenamietal ( § 403 ods. 3 Obchodného zákonníka ) .

K tvrdeniu žalovaného, že spornou faktúrou boli vyfakturované práce skôr ako boli vykonané súd poznamenáva, že cena diela bola dohodnutá medzi zhotoviteľom a objednávateľom a k jej navýšeniu zo strany zhotoviteľa nedošlo. Žalovaný uhradil časť vyfakturovanej sumy až 16.2.1999 a 27.4.1999, po vykonaní prác, ktorá skutočnosť svedčí pre záver, že žalovaný nebol v omeškaní s úhradou vyfakturovanej sumy do 26.4.1999. Súd preto nárok žalobcu na úhradu úrokov z omeškania do 26.4.1999 zamietol.

V priebehu konania bolo preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu sumy 3.319,39 eur, ktorú sumu žalovaný v lehote splatnosti neuhradil a preto sa dostal do omeškania s úhradou peňažného záväzku. Žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, preto je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka.

Pri určení úrokov z omeškania súd vychádzal z ustanovenia § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka a v čase splatnosti faktúry z priemerných úrokových mier z úverových obchodných bánk.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vyhovel žalobe v časti istiny, ako aj úrokov z omeškania 18 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 27.4.1999.

O trovách konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku, výroku vo veci samej, podal odvolanie žalovaný.

Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom odôvodnil časť rozhodnutia, v ktorej sa zaoberal otázkou, či žalobca je nositeľom uplatneného práva, a to napriek tomu, že zo strany žalovaného išlo o ťažiskový argument v konaní. Z predmetnej časti odôvodnenia (strana č. 1 prvý odsek napadnutého rozhodnutia) súd konštatuje, že žalobca sa stal vlastníkom uplatneného peňažného nároku na základe Zmluvy o odkúpení pohľadávok č. 10/2000 zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou T. - R. s.r.o. so sídlom V. XX, N., pričom nie je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal, keď dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu je zhotoviteľom diela, t.j. nositeľom práva na zaplatenie pohľadávky uvedenej vo faktúre č. XX/XX. Súd rozhodnutie o tom, že právny predchodca žalobcu bol nositeľom predmetného práva založil na domnienkach, ktoré nie sú podložené žiadnym dôkazom a navyše medzi nimi a skutočnosťou, ktorú z nich súd dôvodil, chýba objektívna príčinná súvislosť. Navyše súd tento svoj názor ako sám uvádza založil na dohode a nie na základe zisteného skutkového stavu.

Ďalej žalovaný uviedol, že súd sa nijako nevysporiadal s námietkou žalovaného, že cena za dielo - vypracovanie projektovej dokumentácie, bola uhradená právnym predchodcom žalobcu architektovi v čase predchádzajúcom dodaniu diela a jeho zhotoveniu (toto tvrdenie je objektivizované samotnou výpoveďou architekta, ak ten tvrdil, že dielo zhotovil a odovzdal právnemu predchodcovi žalobcu na prelome januára - februára 1999, pričom faktúru vystavil dňa 10.12.1998 v čase, kedy dielo nebolo vykonané) .

Z uvedeného má žalovaný za to, že pokiaľ žalobca nepredloží citovanú realizačnú dokumentáciu, resp. dôkaz o tom, že túto zhotovil a odovzdal žalovanému, je potrebné vnímať podanie žaloby ako predčasné.

Podľa žalovaného súd nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, čo má ten dôsledok, že žalovaný ani len objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého výrobku rozhodnutia a rozhodnúť sa, či vôbec, a ak áno, tak z akého dôvodu a akým spôsobom odôvodniť odvolanie tak, aby mohol byť v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup súdu je postupom, ktorým súd odníma žalovanému možnosť riadne konať pred súdom, pretože žalovaný nemá možnosť sa voči takémuto rozhodnutiu kvalifikovane brániť.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O.s.p., rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/321/2001-221 zo dňa 27.9.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu odvolania vyplýva, že ide odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis ale ho nesprávne aplikoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným namietaný právny dôvod nie je daný.

Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka a zaoberal sa podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie veci podstatná. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé.

Vzhľadom na odvolaciu námietku, odvolací súd dodáva:

Aktívnou legitimáciu žalobcu sa už zaoberal Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 20.6.2003, č.k. 1Cob/42/2003-59.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca je vecne legitimovaný na uplatnenie práva na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 147.600,- Sk s príslušenstvom.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Obchodný zákonník z hľadiska formy pripúšťa v dvoch prípadoch, aby uznanie záväzku nemuselo byť vždy písomné a výslovné.

Ide o tieto výnimky:

a) platenie úrokov sa v zmysle § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje za uznanie tej sumy, z ktorej bol úrok zaplatený

b) čiastočné plnenie záväzku sa podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považuje aj za uznanie dlhu, ak je možné usudzovať, ak dlžník plnenie uznáva aj zvyšok záväzku a musí byť zrejmé, že poskytnuté plnenie je čiastočné a týka sa neurčitého záväzku.

Táto podmienka absentuje vtedy, ak dlžník plní čiastočne a výslovne uvedie, že zvyšok záväzku neuznáva, resp. je to zrejme po vzájomnej korešpondencii dlžníka a veriteľa.

Z obsahu odsúhlasenia zostatkov zo dňa 31.1.2000 vyplýva, že dlžník - žalovaný v uvedenom odsúhlasení neuviedol, že zostatok sumy vo výške 100.000,- Sk z celkovej sumy 834.962,- Sk neuznáva.

Výhodou platného uznania záväzku je, že veriteľ nemusí v prípade vymáhania záväzku preukazovať pravý dôvod, z ktorého záväzok vznikol ani jeho výšku.

Z procesného hľadiska spočíva význam uznania záväzku v tom, že dôkazné bremeno prechádza z veriteľa na dlžníka, ktorý môže v priebehu súdneho sporu dôkazom opaku vyvrátiť tvrdenie veriteľa, že záväzok v čase uznania platne existoval.

Dôkaz o neexistencií záväzku žalovaný nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa a takýto dôkaz nepredložil ani v odvolacom konaní.

V konaní nie je sporné, že z vyfakturovanej sumy uvedenej vo faktúre č. 91/98 zo dňa XX.XX.XXXX znejúcej na sumu 27.715,66 eur (834.962,- Sk) žalovaný dňa 12.6.1999 uhradil sumu 16.596,95 eur (500.000,- Sk) a dňa 27.4.1999 čiastku 7.799,30 eur (234.962,- Sk) , k úhrade teda zostala suma 3.319,39 eur (100.000,- Sk) .

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 3.319,39 eur (100.000,- Sk) .

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou uvedenej sumy, preto je správny aj výrok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania súd účastníkom nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.