KSKE 2 Cob 61/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 Cob 61/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211917 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611211917.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: H.-R. s.r.o., R. 2, V., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Erikou Šimovou, advokátkou, Jantárová 8, Košice, proti žalovanému H.-E. s.r.o., Y. XXX, L. T., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.715,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.1.2012, č.k. 10Cb/65/2011-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 88,96 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 1.715,59 eur zastavil a uložil žalovanému zaplatiť ročné úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.715,59 eur od 13.3.2011 do 22.3.2011, vo výške 9 % zo sumy 1.915,59 eur od 23.3.2011 do 1.7.2011, vo výške 9,25 % zo sumy 1.715,59 eur od 2.7.2011 do 16.8.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 915,59 eur od 17.8.2011 do 26.8.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 515,59 eur od 27.8.2011 do 9.9.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 215,59 eur od 10.9.2011 do 12.10.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 115,59 eur od 13.10.2011 do 28.10.2011 a nahradiť trovy konania 582,38 eur, na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca dodal žalovanému tovar - rezivo na základe ústnej objednávky, ktorého dodanie vyfakturoval faktúrou č. S zo dňa 2.3.2011 na sumu 2 715,59 eur s lehotou splatnosti 12.3.2011. Žalovaný tovar aj s faktúrou prevzal, faktúru v lehote splatnosti neuhradil.

Po podaní žalobného návrhu žalovaný v splátkach uhradil dlžnú sumu a to tak, že na účet žalobcu dňa 22.3.2011 uhradil sumu 800,- eur, dňa 1.7.2011 sumu 200,- eur, spolu 1 000,- eur a zostala neuhradená suma 1 715,59 eur.

Následne uhradil dňa 16.8.2011 sumu 800,- eur, dňa 26.8.2011 sumu 400,- eur, dňa 9.9.2011 sumu 300,- eur, dňa 12.10.2011 sumu 100,- eur a dňa 28.10.2011 sumu 115,59,- eur, spolu uhradil celú žalovanú sumu.

Žalobca v časti uhradenej istiny zobral návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou dlžnej sumy, žiadal priznať úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec /tovar/ určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v platnom znení, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995, § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 1%, čo po zvýšení je 9%.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pohľadávka žalobcu je oprávnená. Žalobca dodal žalovanému na základe ústnej objednávky tovar - rezivo v dohodnutej cene, ako to vyplýva z predložených dokladov, tým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k dohode o komisionálnom predaji tovaru. Z predloženej faktúry je zrejmé, že kúpna cena vo výške 2 715,59 eur mala byť uhradená v lehote splatnosti a žalovaný takto vystavenú faktúru nenamietal, ani nevrátil. Kúpnu cenu za dodaný tovar uhradil v splátkach, časť bola uhradená pred podaním žaloby a predmetom žaloby bola suma 1 715,59 eur, ktorú žalovaný v splátkach uhradil. Žalobca zobral preto návrh späť v tejto časti a súd konanie zastavil.

Žalovaný vystavenú faktúru v lehote splatnosti neuhradil, tým sa dostal do omeškania a žalobcovi v zmysle cit. ustanovení zákona vnikol nárok na úroky z omeškania. Súd ho na základe uvedeného zaviazal uhradiť zákonné úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Odvolanie odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sa dohodli na spolupráci: žalovaný bude od žalobcu odoberať pravidelne rezivo a žalovaný bude toto rezivo následne predávať a po každom predaji poukáže

na účet žalobcu úhradu za takto odpredané rezivo. Žalobca na súde tvrdil, že komisionálny predaj so žalovaným si nedohodli, že toto nerobia a zároveň tvrdil, že drevo mu dodal na faktúru (že toto tiež bežne nerobia) len preto lebo ho bude pravidelne odoberať. Žalobca teda sám potvrdil, že v prípade spolupráce so žalovaným sa dohodol na podmienkach iných ako bežne s inými obchodnými partnermi zvykne mať zaužívané. Žalobca ďalej tvrdil, že si nepamätá ako faktúru žalovanému doručil, žalobca si to nepamätá zámerne, nakoľko faktúru mu žalovaný vrátil na prepracovanie, pretože nebola vystavená podľa ich vzájomnej dohody ani cenovo ani termínom splatnosti. Žalovaný uhradil faktúru čiastkovo podľa dohody. Žalobca opakovane doručil žalovanému faktúru následne dva týždne po vrátení faktúry, v opravenej faktúre však upravil iba cenu, ale termín splatnosti neupravil, ubezpečil však žalovaného, že všetko platí podľa ich dohody.

Žalobca zaslal žalovanému upomienku 17.5.2011, žalovaný odpovedal na upomienku listom, kde zopakoval žalobcovi za akých podmienok boli na spolupráci dohodnutí (viď príloha č. 1) a že nie je teraz taký záujem o odber reziva a na trhu je druhotná platobná neschopnosť, ale v prípade ak nemôže čakať môže si bezodkladne dodaný nedotknutý tovar vziať späť a sám predať ak má na tento tovar zákazníka. Dňa 1.7.2011 bol žalovanému doručený list, v ktorom žalobca nevyvrátil žiadnu z podmienok spolupráce uvedenej v liste žalovaného. Žalovaný takýmto spôsobom potvrdil, že fakty, ktoré žalovaný v liste spomína nie sú pre neho novinkou, ale na takýchto podmienkach spolupráce bol so žalovaným dohodnutý. Zároveň žalobca v liste navrhol nové termíny splatnosti faktúry.

Na základe vyššie uvedeného podávame odvolanie k rozsudku v plnom rozsahu, nakoľko žalobca nedodržal dohodu so žalovaným a má za to, že žalobca zámerne žalovaného zavádzal už pri nakládke tovaru a následne túto dohodu porušil. Žalovaný mu listom jasne a zreteľne oznámil na akej dohode bol so žalobcom dohodnutý, a žalobca vo svojom liste doručenom žalovanému dňa 1.7.2011 túto dohodu so žalovaným nevyvrátil, ani voči žiadnym z týchto faktov uvedených v liste nenamietal.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a žalovaného zaviazať k náhrade trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 psím. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132- 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod nie je daný. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia O.s.p. a zaoberal sa veľmi podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná. Odvolací súd preto poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé.

Vzhľadom na obsah odvolania, odvolací súd dodáva:

Žalovaný v samotnom konaní pred prvostupňovým súdom, ako aj v písomnom odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu opakovane poukazuje na údajné ústne dohody so žalobcom a na údajné podmienky, vrátane lehoty splatnosti faktúry za odobraté rezivo, ktoré boli v danom prípade medzi účastníkmi konania dohodnuté.

Žalovaný však v konaní pred prvostupňovým súdom nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorým by vecne a právne argumentoval a oponoval tvrdeniam žalobcu, hlavne čo do podmienok uzatvoreného obchodno- záväzkového vzťahu, vrátane dohodnutej lehoty splatnosti faktúry z a dodané rezivo a fakt, že v konaní pred prvostupňovým súdom žalovaný nemal žiadne návrhy na dokazovanie, len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný nedisponoval a ani nedisponuje žiadnym dôkazným prostriedkom, ktorým by vecne a právne oponoval tvrdeniam žalobcu.

V danej právnej veci je nesporným, že žalovaný nielenže v plnom rozsahu akceptoval podmienky, na základe ktorých mu žalobca rezivo dodal, ale sám žalovaný stanovil množstvo a cenu za dodané rezivo, pričom po márnom uplynutí vzájomne dohodnutej lehoty splatnosti faktúry za dodané rezivo, žalovaný navrhol žalobcovi splatenie ceny za dodané rezivo v dvoch splátkach, s čím žalobca v konečnom dôsledku súhlasil, avšak žalovaný ani tento svoj návrh neakceptoval a s postupnou úhradou za dodané rezivo započal až po podaní žalobného návrhu žalobcom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ročné úroky z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.715,59 eur od 13.3.2011 do 22.3.2011, vo výške 9 % zo sumy 1.915,59 eur od 23.3.2011 do 1.7.2011, vo výške 9,25 % zo sumy 1.715,59 eur od 2.7.2011 do 16.8.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 915,59 eur od 17.8.2011 do 26.8.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 515,59 eur od 27.8.2011 do 9.9.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 215,59 eur od 10.9.2011 do 12.10.2011, vo výške 9,50 % zo sumy 115,59 eur od 13.10.2011 do 28.10.2011 a nahradiť trovy konania 582,38 eur, na účet právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku rozsudku, ktorým súd konanie o sumu 1.715,59 eur zastavil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Odvolací súd preskúmal postup súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o späťvzatí návrhu na začatie konania, pričom zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 96 ods. 1 Os..p. a preto aj tento výrok rozsudku ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z odmeny advokáta, a to za vyjadrenie k odvolaniu žalovanej (§ 11 ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) v sume 81,33 eur, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,63 eur, trovy spolu 88,96 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.