KSKE 2 Cob 79/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7604899962 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7604899962.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: X.. G. S., W. S. V. Ú. Q.. U. I., K.. XX.X.XXXX, O. T.. J.. Q. Č.. X/XXX, W. Ľ. - J. T. Q. Z., K. Ľ. Č.. XXX B. S., H.: XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ W. V., U..W.., V. XX, O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený NIKU & partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, 2/ R. W., Y.. Q.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. V. - Q., V. XXXX, X/ Y. Q. Ž., Y.. W., K.. XX.X.XXXX, O. V., V. XXXX/X, X/ P. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V., V. XXXX/X, X/ Q.. K.J. W., K.. XX.X.XXXX, O. V. - Q., V. XXXX/X, G. G. G. Ž. B. X/ Y., B. X/ Y. Q.. Ľ. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V. - Q., V. XXX/X, G.V. G. G. Ž. B. X/ rade, žalovaní v 2/ až 6/ rade právne zastúpení JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Poprad, Okružná 789/16, v X/ Y. X.. Q. O., W. A., K. W.. A. Č.. , V., právne zastúpený JUDr. Martinom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 7/ rade S. V.U., U..W.. B. H. F., O., Š. Č.. XX, H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 24.558,37 eur ( 739.845,48 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1/ rade, žalovaných v 2/ až 7/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 6.12.2011, č.k. 12Cb/66/2004-511 a dopĺňacieho rozsudku zo dňa 10.4.2012, č.k. 12Cb/66/2004-561 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 19.584,41 eur (590.000,- Sk) , s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.584,41 eur od 1.1.2002 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku, ktorým súd žalobu voči žalovaným v 2/ rade, 3/ rade, 4/ rade, 5/ rade, 6/ rade a v 7/ rade zamietol a vo výroku, ktorým súd žalobu voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 7/ rade zamietol.

Z r u š u je výrok o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.584,41 eur (590.000,- Sk) , s 12% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.584,41 eur od 1.1.2002 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu voči žalovaným v 2/ rade, 3/ rade, 4/ rade, 5/ rade, 6/ rade a v 7/ rade zamietol a tiež súd žalobu voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 7/ rade zamietol. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa X.. G. S., Q. K. V. XXX ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Q.. U. I., O. T.. X. Q. X/XXX, W. Ľ. - J. T. Q. Z., K. Ľ. XXX, H.: XX XXX XXX podala na tunajší súd žalobu dňa 29.7.2003, ktorou žiadala zaviazať žalovaných v 1/ - 6/ rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 739.845,48 Sk s prísl.. Súd na návrh žalobkyne uznesením č.k. XX D.-XX zo dňa

7.3.2005 pripustil do konania na strane žalovaných ako žalovaného v 7. rade súdneho exekútora X.. Q. O.. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XK XX/XX-XX zo dňa 14.8.2001 bol na majetok úpadcu Q.. U. I., O. T.. X. Q. X/XXX, W. Ľ. - J. T. Q.Z. Z., K. Ľ. XXX, H.: XX XXX XXX vyhlásený konkurz. Pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty bolo pobočkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne v W. I. oznámené, že pohľadávky úpadcu boli dňa 16.8.2001 vo výške 477 408,06 Sk a dňa 24.9.2001 vo výške 362.437,42 Sk poukázané Exekútorskému úradu X.. Ľ. W., S. XX, V., na základe exekučného konania č. A. XXX/XX prikázaním pohľadávok. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podľa § 14 ods. 1, písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa prerušujú súdne konania podľa tohto zákona, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku patriace do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Ako príklad tento zákon uvádza pod vysvetlivkou č. 2a/ zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že na základe toho, bol listom zo dňa 16.10.2001 a 17.10.2001 súdny exekútor X.. Ľ. W. vyzvaný na vrátenie sumy v celkovej výške 739.845,48 Sk, avšak listom zo dňa 23.10.2001 oznámil žalobkyni, že finančné prostriedky nevráti, pretože o konkurze sa dozvedel až dňa 17.10.2001. Súdny exekútor nevrátil uvedenú sumu ani na výzvu žalobkyne zo dňa 17.12.2001. Žalobkyňa ďalej uviedla, v zmysle ust. § 13 ods. 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní, účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom vyvesenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej tabuli súdu, čo v danom prípade bolo dňa 14.8.2001.

Na majetok úpadcu Q.. U. I. - J. T. Q. Z., K. Ľ. XXX, H.: XX XXX XXX bol Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. XK XX/XX-XX P. XX.X.XXXX vyhlásený konkurz. Za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. G. S., Q. K. V. XXX. Pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty bolo pobočkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne v W. I. oznámené, že pohľadávky úpadcu boli dňa 16.8.2001 vo výške 477.408,06 Sk a dňa 24.9.2001 vo výške 362.437,42 Sk poukázané Exekútorskému úradu, JUDr. Ľ. W., S. XX, V., na základe exekučného konania č. A. XXX/XX prikázaním pohľadávok z účtu povinného teda úpadcu na účet exekútora. Podľa § 14 ods. 1, písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurz a vyrovnaní sa prerušujú súdne konania podľa tohto zákona, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, ak sa týkajú majetku patriace do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Citované ustanovenie v odkaze 2a/ ako príklad vymenúva osobitné predpisy upravujúce iné konania a medzi inými aj zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Preto súdny exekútor bol listom zo dňa 16.10.2001 a 17.10.2001 vyzvaný na vrátenie sumy v celkovej výške 739.845,48 Sk, ktorú však odmietol vrátiť a listom zo dňa 23.10.2001 oznámil žalobkyni, že finančné prostriedky nevráti, pretože sa o konkurze dozvedel až dňa 17.10.2001.

Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ľubor Stupka v rámci vykonávania exekúcie na majetok povinného - Q.. U. I. - J. U Q. hada, K. I. XXX, H.: XX XXX XXX, obdŕžal od dlžníka povinného B. - pobočka W. I. dňa 16.8.2001 sumu 477.408,06 Sk a dňa 24.9.2001 sumu 362.437,42 Sk, celkom teda 739.845,48 Sk (t.j. 24.559,51 Eur) a to napriek tomu, že na majetok povinného bol dňa 14.8.2001 vyhlásený konkurz a ktorý bol zverejnený na úradnej tabuli krajského súdu v ten istý deň. V zmysle § 13 ods. 4 a 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase vyhlásenia konkurzu, vyhlásením konkurzu nastáva aj ten účinok, že sa prerušujú aj exekučné konania začaté pred vyhlásením konkurzu. Námietka súdneho exekútora o tom, že o vyhlásení konkurzu na majetok - Q.. U. I. - J. U Q. hada, K. I. XXX, H.: XX XXX 614 nevedel a že sa o tom dozvedel až z listu žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty, nie je právne relevantná. Exekútor JUDr. Ľubor Stupka si z obdŕžanej sumy ponechal 20% t.j. 149.845,48 Sk (t.j.4.974,19 eur) ako odmenu exekútora a zvyšok vymoženej sumy 590.000,-Sk (19.585,32 eur) previedol v dňoch 28.8.2001 a 2.10.2001 na pôvodného žalovaného v 1/ rade. Keďže právny titul nadobudnutia z exekuovanej sumy 739.845,48 Sk (t.j. 24.559,51 eur) vyhlásením konkurzu odpadol, došlo k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora v uvedenej sume, jeho povinnosťou bolo toto plnenie vydať do podstaty spravovanej žalobkyňou. Súdny exekútor sumu 590.000,-Sk (19.585,32 eur) vyplatil v prospech pôvodne žalovaného v 1/ rade, v prospech ktorého vykonával exekúciu. Keďže súdny exekútor JUDr. Ľubor Stupka bol povinný v zmysle zákona nadobudnutú sumu správkyni vydať, pretože ju nadobudol na základe právneho titulu, ktorý odpadol, nemohol legitímne nadobudnúť časť tejto sumy 590.000,-Sk (19.585,32 eur) ani pôvodný žalovaný v 1/ rade a aj jemu vznikla povinnosť vydať takto nadobudnuté plnenie správkyni konkurznej podstaty t.j. žalobkyni. Súdny exekútor JUDr. Ľubor Stupka zomrel a takto boli jeho manželka a deti z

titulu nadobudnutia dedičstva žalovaní v 2/ - 6/ rade, žalovaným v 7/ rade sa stal zastupujúci exekútor JUDr. Michal Bulko. Na základe zmeny petitu žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného v 1/ rade na sumu 590.000,-Sk (19.585,32 eur) , teda to, čo obdŕžal od súdneho exekútora a žalovaní v 2. - 6. rade z titulu dedičstva na sumu 149.845,48 Sk (4.973,95 eur) a žalovaného v 7/ rade tiež na tú istú sumu, že konal ako zastupujúci exekútor po neb. JUDr. Ľuborovi Stupkovi. V priebehu konania bol pôvodný žalovaný v 1/ rade zrušený s likvidáciou a následne vymazaný z obchodného registra, pričom likvidačný zostatok nadobudol jeho jediný spoločník spoločnosť W.. V zmysle § 56 ods. 7 Obch. zákonníka tento spoločník ručí za záväzky pôvodného žalovaného v 1/ rade do výšky podielu na likvidačnom zostatku. Ručenie spoločnosti SL V., a.s. je zákonné a pre vznik ručiteľských povinností sa nežiada ručiteľské vyhlásenie, preto súd zaviazal namiesto pôvodného žalovaného v 1/ rade B. V., s.r.o. v likvidácií spoločnosť SL V., a.s., ktorá vstúpila do konania namiesto pôvodného dlžníka.

G. voči žalovaným v 2/ - 6/ rade súd zamietol preto, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že medzi záväzkami po neb. exekútorovi Ľuborovi Stupkovi, z jeho činnosti ako súdneho exekútora uvedenými v osvedčení o dedičstve je aj predmetný záväzok voči žalobkyni vo výške 149.845,48 Sk. (4.973,95 eur) .

Súd žalobu voči žalovanému v 7/ rade JUDr. Michalovi Bulkovi zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný v 7/ rade ako zastupujúci exekútor z titulu svojej funkcie mal povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 149.845,48 Sk (4.973,95 eur) .

Voči S. poisťovni, a.s. B. H. F. O. ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 7/ rade súd žalobu zamietol, pretože žalobkyňa nepreukázala, žeby neb. JUDr. Ľubor Stupka nahlásil ako poistnú udalosť o tom, že neoprávnene prijal plnenie od VšZP a časť z neho previedol na žalovaného v 1/ rade, ktorý ho odmietol vydať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich nepriznal, nakoľko žalobkyňa bola úspešnejšia v tomto konaní vo väčšom rozsahu a ako správkyňa konkurznej podstaty nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami, ale prostriedkami určenými veriteľom, ktorých by tomto zaplatením trov konania ukrátila na ich právach.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1/ rade.

Žalovaný v 1/ rade odvolanie odôvodnil tým, že napádané rozhodnutie trpí vadou podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ sú správne predpoklady, že vyhlásením konkurzu sa prerušuje exekučné konanie a všetky úkony súdneho exekútora a na exekúcii zúčastnených osôb po vyhlásení konkurzu sú neúčinné, potom musí byť správny aj záver, že pohľadávka Úpadcu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni nezanikla a táto tvorí konkurznú podstatu.

Z uvedeného ďalej vyplýva, že plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prijala spoločnosť B. V. s.r.o.. Oprávnený v exekučnom konaní teda prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, a toto bezdôvodné obohatenie bol povinný vydať. Bezdôvodné obohatenie sa však vydáva tomu, na koho úkor bolo získané, a to v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Ak pohľadávka úpadcu voči B. zdravotnej poisťovni nezanikla plnením poskytnutým exekútorovi po vyhlásení konkurzu, potom medzi úpadcom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou stále trvá vzťah veriteľa a dlžníka. V takom prípade mala spoločnosť B. V., s.r.o. vydať bezdôvodné obohatenie B. zdravotnej poisťovni, nakoľko spoločnosť B. V. s.r.o. získala plnenie z právneho dôvodu (exekučné konanie a výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky dlžníka povinného) , ktorý odpadol.

G. je teda taký, že žalobkyňa mala právnu aj faktickú možnosť žalovať o plnenie priamo B. zdravotnú poisťovňu z titulu vzťahu veriteľ-dlžník a B. zdravotná poisťovňa mala žiadať od súdneho exekútora (v časti trov exekúcie) a súčasne od spoločnosti B. V. s.r.o. (v časti plnenia, ktoré exekútor vyplatil oprávnenému) vydanie bezdôvodného obohatenia.

Napokon žalovaný v 1/ rade poukazuje aj na ust. § 14 ods. 4 zákona o KaV, podľa ktorého Ak plní dlžník úpadcovi po vyhlásení konkurzu a toto plnenie má tvoriť podstatu, jeho záväzok voči úpadcovi nezaniká, ak sa plnenie nedostalo do podstaty; to neplatí, ak dlžník úpadcu v čase plnenia ani pri náležitej starostlivosti nemohol o vyhlásení konkurzu vedieť.

Aj z tohto ustanovenia je zrejmé, že záväzok B. zdravotnej poisťovne nemohol zaniknúť plnením poskytnutým exekútorovi, pretože plnenie sa do podstaty nedostalo a B. zdravotná poisťovňa pri náležitej starostlivosti o vyhlásení konkurzu mohla vedieť (pozn.: praktický význam tohto ustanovenia vo väzbe na vedomosť/nevedomosť o vyhlásení konkurzu je len vtedy, ak je úpadcom fyzická osoba) . Uvedené znamená, že popri sebe nemôžu platne existovať dva nároky voči iným subjektom na to isté plnenie z iného právneho dôvodu, t.j. úpadca nemôže mať zároveň pohľadávku voči B. zdravotnej poisťovni titulom pohľadávok za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a súčasne pohľadávku voči spoločnosti B. V. s.r.o. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak teda pohľadávka voči B. zdravotnej poisťovni trvala, potom nemohla existovať a neexistuje ani teraz pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti B. V., s.r.o., resp. žalovanému v 1/ rade.

G. v 1/ rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na začatie konania voči žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu zamietne a žalobkyňu zaviaže k náhrade trov prvostupňového konania ako aj trov odvolacieho konania.

Proti rozsudku ako aj doplňujúcemu rozsudku podala odvolanie správkyňa konkurznej podstaty, a to: 1. proti výroku, ktorým súd žalobu voči žalovaným v 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ rade zamietol. 2. Proti výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 7/ rade a po 3. Proti výroku, ktorým súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

V konaní je nesporné, že suma 149.845,48 Sk (4.974,19 eur) bola prijatá na účet exekútora po vyhlásení konkurzu a túto sumu súdny exekútor ponechal na svojom účte. Po smrti súdneho exekútora Ľubora Stupku 28.10.2002 do 15.2.2003, kedy vykonával funkciu náhradného exekútora JUDr. Demjanovič nedošlo k žiadnemu pohybu na účtoch exekútorského úradu.

Náhradný exekútor sám uviedol, že fyzicky neprevzal každý spis, teda nesplnil povinnosť vykonať finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Prípadné nezrovnalosti bol exekútor povinný riešiť v súčinnosti s dedičmi a so Slovenskou komorou súdnych exekútorov.

Správkyňa konkurznej podstaty odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku odôvodnila tým, že z odôvodnenia napadnutého dopĺňacieho rozsudku nevyplýva, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, ako vec právne posúdil. Tento postup prvého stupňa je dôvodom na zrušenie veci v odvolacom konaní podľa § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p., lebo žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje dopĺňací rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 12Cb/66/2004 zo dňa 10.4.2012 v odvolacom konaní v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku - výroku o náhrade trov konania podali odvolanie žalovaní v 2/ a 6/ rade.

Odvolanie odôvodnili tým, že súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a účastníkom konania ich nepriznal, nakoľko žalobkyňa bola úspešnejšia v tomto konaní vo väčšom rozsahu a ako správkyňa konkurznej podstaty nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami, ale prostriedkami určenými veriteľom, ktorý by týmto zaplatením trov konania ukrátila na ich právach.

S takýmto odôvodnením nesúhlasia, nakoľko žalobu podala na súd žalobkyňa JUDr. G. S., správca konkurznej podstaty úpadcu Q.. U. I. - J. u Q. hada, K. I. č. XXX, ktorá znáša všetku zodpovednosť za akékoľvek rozhodnutie vo veci samej vrátane trov súdneho konania. Žalobkyňa bola povinná rátať s akoukoľvek alternatívnou rozhodnutia vo veci samej a z tohto dôvodu aj s akýmkoľvek neúspechom vo veci samej.

Žalovaní v 2/ a 6/ rade súd toho názoru, že mali vo veci plný úspech, nakoľko pôvodná žaloba znela o zaplatenie istiny 24.558,37 eur proti všetkým žalovaným, ktorí mali uvedenú sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne, a preto je namieste, aby súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom, ktorý mali vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolania žalobcu, žalovaného v 1/ rade a žalovaných v 2/ až 6/ rade podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, odvolanie žalovaného v 1/ rade nie je dôvodné a odvolanie žalovaných v 2/ až 6/ rade je dôvodné.

Odvolací súd pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 1/ rade sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že exekútor dňa 24.9.2011, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu previedol sumu 24.559,51 eur na účet žalovaného v 1/ rade, pričom uvedenú sumu bol povinný vydať do konkurznej podstaty úpadcu. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť vrátiť túto sumu žalobcovi.

Z obsahu uznesenia zo dňa 22.4.2010 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v tomto uznesení pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 19.584,41 eur s 12% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalovaní v 2/, 3/, 4/ 5/, 6/ a 7/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 4.973,98 eur s 12% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Z uvedeného dôvodu je zrejme, že neexistoval dôvod pre vydanie doplňujúceho rozsudku a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. uvedené rozhodnutie zrušil.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, tento nie je riadne odôvodnený a preto aj z hľadiska odvolacieho súdu, nepreskúmateľný.

Tým, že súd prvého stupňa výrok o náhrade trov konania riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil, odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom , preto odvolací súd výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.