KSKE 2 Sd 34/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200512 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200512.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky Y. R., bývajúcej v M., O. Ú. Č.. X/A, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 22.03.2012 č. XXX XXX XXXX.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 22.03.2012 č. XXX XXX XXXX odporca podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákona o sociálnom poistení) priznal navrhovateľke od 21.01.2012 starobný dôchodok v sume 214,90 eur mesačne.

Navrhovateľka podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia. Uviedla, že nesúhlasí s vypočítanou výškou starobného dôchodku, ktorý jej spôsobil existenčné problémy a je likvidačný. Poukázala na to, že napriek svojmu zdravotnému stavu a uznanej invalidite bola opätovne nútená zamestnať sa pre naplnenie počtu odpracovaných dní pre priznanie nároku na starobný dôchodok. Konštatovala, že celá jej rodina, aj ona sama bola v minulom režime politicky prenasledovaná, nemohla dosiahnuť vyššie vzdelanie a pracovala iba na dobu určitú. Po tom všetkom čo ju štát z politických dôvodov v minulosti obmedzil vo vyšších príjmoch, teraz jej nechce priznať dôchodok, ktorý by jej zaručil kompenzáciu jej diskriminácie, napriek tomu, že dlhodobo prispievala odvodmi do prvého piliera sociálneho zabezpečenia. Žiadala preto prehodnotenie výpočtu a opätovné preskúmanie výšky jej starobného dôchodku vzhľadom k politickým okolnostiam, ktoré jej výraznou mierou zamedzili získať trvalé zamestnanie a vzhľadom k jej z toho vyplývajúcich zdravotných problémov. V opravnom prostriedku tiež tvrdila, že napriek dlhodobo uznanej trvalej invalidite jej nebol vyplácaný dôchodok v trvalej invalidite, ale iba dôchodok pre čiastočnú invaliditu a žiadala o spätné preverenie nevyplácanie invalidného dôchodku v plnej výške.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka bola poberateľkou invalidného dôchodku od 06.07.1987, ktorého suma ku dňu priznania starobného dôchodku predstavovala 165,10 eur mesačne. Žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni dňa 24.02.2012 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 21.01.2012. Navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla 22. februára 2008. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.6 zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t.j. dňom 22.11.2011. K tomuto dňu navrhovateľka získala 10521 dní obdobia dôchodkového poistenia,

t.j. 28 rokov a 301 dní a jeho prehľad je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods.1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Podrobný výpočet dôchodkovej dávky obsahuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Odporca ďalej konštatoval, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Navrhovateľka v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2010 nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, a to podľa § 63 ods.6 zákona o sociálnom poistení, preto bolo rozhodujúce obdobie postupne rozšírené tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa citovaného ustanovenia zákona. Osobné mzdové body sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods.3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Osobný mzdový bod v hodnote 0,3 patrí podľa § 62 ods.2 zákona za kalendárny rok, v ktorom poistenec poberal po 31.12.2007 počas celého kalendárneho roka invalidný dôchodok. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 9,7418. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 5350 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.z. 14,6576 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods.1 zákona. Podiel úhrnu osobného mzdového bodu a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období - priemerný osobný mzdový bod je 0,6647. Podľa § 63 ods.4 zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu a v súlade s tým je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7184. Navrhovateľka ku dňu 22.11.2011 získala 10521 dní, t.j. na účely výpočtu starobného dôchodku 28,8247 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7184, obdobia dôchodkového poistenia 28,8247 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182. Starobný dôchodok navrhovateľky je týmto výpočtom 203,40 eur mesačne. Ku sume starobného dôchodku patrí suma zvýšenia po vzniku nároku na starobný dôchodok za 60 dní poistenia 2,0590 eur a tak starobný dôchodok je 205,90 eur mesačne po zvýšení podľa § 82 zákona o 3,3 %, t.j. o 6,90 eur starobný dôchodok predstavuje sumu 214,90 eur mesačne.

Odporca ďalej uviedol, že listom zo dňa 14.03.2012 požiadal zamestnávateľa navrhovateľky firmu Y., F..E..D.. o oznámenie sumy vymeriavacích základov za obdobie od 01.01.2011 do 21.11.2011 a od 22.11.2011 do 20.01.2012. Menovaná spoločnosť oznámila, že navrhovateľka je vedená ako konateľka a za žiadané obdobie nemala žiadny príjem, preto nevykazuje vymeriavacie základy. Pretože pri výpočte starobného dôchodku odporca zistil, že suma vyplácaného invalidného dôchodku je nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidný dôchodok bol navrhovateľke odňatý rozhodnutím zo 22.03.2012. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľky bola vypočítaná správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, navrhol aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznal navrhovateľke od 21.01.2012 starobný dôchodok v sume 214,90 eur mesačne.

Odporca rozhodoval na základe žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok doručený Sociálnej poisťovni, ústredie 02.03.2012. Navrhovateľka po doručení rozhodnutia podala proti nemu opravný

prostriedok a žiadala jeho preskúmanie z dôvodu, že suma vypočítaného starobného dôchodku je veľmi nízka a nestačí na životné potreby. Neuviedla však žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré sa domnieva, že výpočet starobného dôchodku bol uskutočnený v rozpore so zákonom, eventuálne v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žiadala, aby sa pri výpočte starobného dôchodku zohľadnila tá skutočnosť, že jej rodina bola v minulom režime prenasledovaná, v dôsledku čoho nemohla študovať na vysokej škole a vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie mohla vykonávať iba menej platenú prácu.

Podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 66 ods.1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Z citovaného ustanovenia zákona teda vyplýva, že výška starobného dôchodku závisí od výšky priemerného osobného mzdového bodu, dĺžky obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a výšky aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 63 ods.1 priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods.2 citovaného zákona na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

Podľa § 63 ods.3 citovaného zákona priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava 84 %.

Podľa § 63 ods.4 citovaného zákona k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej 1,0 sa pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určený podľa odseku 1.

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984 ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.2 prvej vety alebo § 255 ods.3 prvej vety alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok (§ 63 ods.6 citovaného zákona) .

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pre 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa odseku 6 (§ 63 ods.7 prvá veta citovaného zákona) .

Podľa § 62 ods.1 citovaného zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené o poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak (§ 60 ods.1 prvá veta citovaného zákona) .

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku (§ 60 ods.4 citovaného zákona) .

Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods.2 nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie (§ 60 ods.6 citovaného zákona) .

Podľa § 64 ods.7 citovaného zákona výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie zverejnením v zbierke zákonov najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.

Z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z osobného listu, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že navrhovateľka získala 28 rokov a 300 dní obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľka v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2010 nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, a preto odporca v súlade so zákonom toto rozhodujúce obdobie postupne rozšíril tak, aby v ňom bolo 22 rokov. V osobnom liste dôchodkového poistenia je za každý kalendárny rok uvedený osobný mzdový bod navrhovateľky vypočítaný v súlade so zákonom ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 zákona o sociálnom poistení. Priemerný osobný mzdový bod odporca zistil ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Priemerný osobný mzdový bod je 0,6647. Suma starobného dôchodku potom bola vypočítaný ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7184, obdobia dôchodkového poistenia 28,8247 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 9,8182. Sume starobného dôchodku 203,40 eur vypočítaného vyššie uvedeným spôsobom bola pripočítaná aj suma zvýšenia dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok za 60 dní poistenia a 2,059 eur. Po zvýšení starobného dôchodku podľa § 82 zákona o sociálnom poistení o 3,3 % predstavuje starobný dôchodok sumu 214,90 eur mesačne.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu zistil, že odporca postupoval pri výpočte starobného dôchodku v súlade so zákonom. Námietky navrhovateľky aby sa pri výpočte zohľadnila aj tá skutočnosť, že nemala možnosť dosiahnuť vyššie vzdelanie, a tým aj zamestnanie s lepším platovým ohodnotením, súd nemôže brať do úvahy, pretože zákon takúto možnosť nepripúšťa. Z uvedených dôvodov súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.

Navrhovateľka v návrhu žiadala o spätné preverenie vyplácania, resp. nevyplácania plného invalidného dôchodku, ktorý jej mal byť vyplácaný iba vo výške čiastočného invalidného dôchodku. Keďže ide o osobitný nárok, tento súd vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.