KSKE 2 Sd 78/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/78/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201022 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201022.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky T.. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. Č.. XX, C., právne zastúpená JUDr. Imrichom Tormom, LLM., advokátom, Advokátska kancelária Graban, Torma & Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach, Vodná č. 3, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, v konaní o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 03.10.2011 č. XXX XXX XXXX X.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2011 odporca podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) zamietol žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 19.09.2011. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky C. zo dňa 19.09.2011, podľa ktorého navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Neoddeliteľnou časťou rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára zo dňa 19.09.2011.

V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti označenému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok, v ktorom namietala nezohľadnenie lekárskych vyšetrení z odboru endokrinológie a ortopédie. Uviedla, že z posudku nie je zrejmé, na základe čoho posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %, aj keď zákon určuje pre dané ochorenie rozpätie 30 - 45 %. Poukázala na svoje ďalšie zdravotné ochorenia, ktoré jej bránia zapojiť sa plnohodnotne do pracovného života.

Vo vyjadrení zo dňa 25.05.2012 odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Súd podľa ustanovenia § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým a administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav.

Odporca vydal napadnuté rozhodnutie na podklade posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky C. zo dňa 19.09.2011, ktorý ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby

a poruchy správania - organické duševné poruchy, stredne ťažké formy zaradené do V. kapitoly, položky 1, písm.a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s 30 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, preto nebola uznaná invalidnou.

Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený pre účely súdneho konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s pracoviskom v C., ktorý v odbornom posudku zo dňa 15.05.2012 zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Z diagnostického záveru posudku vyplýva, že u navrhovateľky bol v roku 2010 zistený výpadok polovice zorného poľa vľavo, ktorý sa podľa ďalších očných nálezov zlepšil a podľa posledného nálezu z marca 2012 sú prítomné kvadrantové zúženia, ktoré sú posudkovo bezvýznamné. Klinický neurologický nález je takmer v norme pri určitých morfologických zmenách. Výsledky z odborného neurologického, očného, psychiatrického a ortopedického vyšetrenia nepreukazujú také funkčné postihnutia, ktoré by podľa posudkového lekára zdôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasne aj výsledok endokrinologického vyšetrenia je posudkovo málo významný.

Na pojednávaní súdu uskutočnenom dňa 19.06.2012 navrhovateľka uviedla, že pre svoj zlý zdravotný stav si nemôže nájsť zamestnanie, aj napriek tomu, že si doplnila vzdelanie a absolvovala viaceré výberové konania. Založila občianske združenie s úmyslom vytvoriť chránenú dielňu, avšak jej zdravotný stav jej neumožňuje pracovať každý deň. Namietala, že posudkový lekár v posudku nezdôvodnil prečo stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici v rozsahu 30 %, keď zákon o sociálnom poistení určuje pre zdravotné postihnutie navrhovateľky mieru poklesu v rozpätí 30 až 45 %.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, a to vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov sociálneho poistenia.

Podľa ustanovenia § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (ustanovenie § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) .

Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (ustanovenie § 71 ods.4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení) .

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť (ustanovenie § 153 ods.3 písm.a) zákona o sociálnom poistení) .

Navrhovateľka v konaní namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú v rozsahu 30 %. Zdravotný stav navrhovateľky bol hodnotený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky C. dňa 19.09.2011, ktorý ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania - organické duševné poruchy, stredne ťažké formy zaradené do kapitoly V., položka 1, písm.a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s 30 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S uvedeným záverom sa stotožnil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorý v posudku zo dňa 15.05.2012 konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľky pritom posudkový lekár zhodnotil aj lekárske nálezy z neurologického, ortopedického, očného a psychiatrického vyšetrenia, ktoré ale nepovažoval za také, ktoré by odôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z uvedeného vyplýva, že záver o poklese schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť prijali posudkoví lekári na základe potrebných odborných nálezov. Súd považuje odborné posudky za dostatočné a jednoznačné, pričom z ich obsahu nezistil takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol iný, ako stav hodnotený posudkovými lekármi, ktorí sa v posudkoch komplexne vysporiadali aj so správami z odborných vyšetrení predložených navrhovateľkou. Funkčné postihnutia vyplývajúce z uvedených lekárskych nálezov však posudkoví lekári považovali za posudkovo bezvýznamné.

Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že navrhovateľka je invalidná, keďže jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %. Rozhodnutie odporcu, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok, preto súd považuje za vecne správne.

Z týchto dôvodov súd nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne v súlade s ustanovením § 250q ods.2 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods.1 v spojení s ustanovením § 250l ods.2 O.s.p. tak, že účastníkom právo náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporcovi toto právo zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.