KSKE 2 Sp 20/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/20/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200917 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200917.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky H. I., bývajúcej vo C., D. B.. Č.. X, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 01.08.2012 č. 7879-10/2012-BA, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu z 01.08.2012 č. 7879-10/2012-BA a v r a c i a ho odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím z 03.08.2011 č. 45131-1/2011-BA rozhodol, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.07.1998 nemá podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka J. vystavenej dňa 26.07.2011, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, navrhovateľka, ktorá si uplatnila nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti v zmysle ustanovenia § 89 ods.4 zákona, nemá určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti, v dôsledku čoho nespĺňa zákonnú podmienku nároku na úrazovú rentu. Navrhovateľka od 01.03.1996 do 09.02.1999 pracovala vo firme Z., I..W..V.. C. ako pomocná pekárka. Pri práci prichádzala do styku s múkou, na ktorú začala byť precitlivelá. Dňa 03.07.1998 jej bola po hospitalizácii na klinike pracovného lekárstva a po komplexnom prešetrení v Ústave respiračných chorôb v Novom Smokovci zistená choroba z povolania - bronchiálna astma. Bola nasadená antihistaminická liečba, ktorá trvala približne jeden a pol roka. Navrhovateľka rozviazala pracovný pomer k 10.02.1999, nebola preradená na inú prácu, ani jej nebola vyplatená strata na zárobku. V ďalšom období nebola sledovaná klinikou pracovného lekárstva, ani pľúcnym lekárom. Po 10-ročnej prestávke bola v roku 2008 hospitalizovaná na klinike pracovného lekárstva, následne v ročných intervaloch, naposledy v roku 2011. Funkčné vyšetrenie pľúc vykazuje ľahkú redukciu vitálnej kapacity, pľúcne objemy v norme, broncho-provokačné testy sú negatívne, záťažový test bez prítomnosti námahou indukovanej bronchokonstrikcie. Navrhovateľka je dlhodobo bez liečby, preto posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil mieru poklesu pracovnej schopnosti. Zamestnávateľ navrhovateľky zanikol dňa 25.04.2008 výmazom ex offo. Pretože navrhovateľke nebola zamestnávateľom vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nevznikol jej ani nárok na úrazovú rentu v zmysle ustanovenia § 272 ods.3, podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.01.2004 za úrazovú rentu, a to v sume v akej patrili do 31.12.2003.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia a žiadala, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V návrhu uviedla, že nesúhlasí s lekárskou správou posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože podľa jej názoru posudkový lekár nedostatočne, ba až nedbalo posúdil jej skutočný zdravotný stav a prehliadol ďalšie jej zdravotné komplikácie, ktoré vyplývajú z prepúšťacej správy z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Pri vyšetrení síce vyplynulo, že nie je u nej prítomná bronchiálna hyperaktivita, ale pri nazálnom provokačnom teste (histamín) bol pozitívny nález - pokles prietoku vzduchu nosom -74 % a diagnostický záver bola astma bronchiale prof. s precitlivelosťou na múku. V správe sa ďalej uvádza, že má absolvovať kontrolu o rok, z čoho vyplýva, že jej zdravotné komplikácie z choroby z povolania trvajú. Aj v predchádzajúcej prepúšťacej správe kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie z roku 2009 takisto je uvedené, že nie je u nej prítomná bronchiálna hyperaktivita, no rihnomanometrické vyšetrenie poukázalo na stredne ťažkú obturáciu nosových priechodov. Kvôli zdravotným problémom bola navrhovateľka od 13.05.2009 do 10.06.2009 Klimatických kúpeľoch v Tatranských Matliaroch, kam bola odoslaná z podnetu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice. Túto skutočnosť lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia neobsahuje. Takisto v lekárskej správe posudkového lekára nie je uvedené, že pri nazálnom provokačnom teste (histamín) bol pozitívny nález - pokles prietoku vzduchu nosom -74 %. Navrhovateľka vzhľadom na tieto okolnosti navrhla, aby súd ustanovil znalca, ktorý sa zaoberá astmou, ako aj chorobami s ňou súvisiacimi, a aby bol vyhotovený porovnávací, resp. kontrolný znalecký posudok k lekárskej správe a posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 26.07.2011, ktorý by sa zaoberal komplexne všetkými jej zdravotnými komplikáciami a vyhodnotil ich odborne, a nielen účelovo. V návrhu ďalej navrhovateľka naznačila, že u posudkového lekára, ktorý vyhotovil posudok, môže ísť voči jej osobe o zaujatosť, pretože v roku 1998 bola na jej príkaz ukončená práceneschopnosť, hoci potom pár dní následne navrhovateľka pre zdravotné komplikácie bola hospitalizovaná.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľke bola dňa 03.07.1998 zistená a dňa 16.12.1998 hlásená choroba z povolania - astma bronchiale s precitlivelosťou na múku u zamestnávateľa Z.E., I..W..V.. C., ktorý bol 25.04.2008 vymazaný z obchodného registra. Sociálna poisťovňa, pobočka J., ktorá preberala od zamestnávateľov výplatu náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa podľa § 272 ods.3 zákona od 01.01.2004 považuje za úrazovú rentu, u navrhovateľky toto prevzatie neuskutočnila, pretože jej zamestnávateľ neodovzdal Sociálnej poisťovni výplatu náhrady za stratu na zárobku z dôvodu, že navrhovateľke ku dňu 31.12.2003 nevyplácal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ s navrhovateľkou ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 10.02.1999. Odporca ďalej poukázal na to, že podľa lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka J.X. z 26.07.2011 nebola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, čo posudkový lekár v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľka je bez liečby pre bronchiálnu astmu. Pretože u navrhovateľky nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, napadnutým rozhodnutím jej nepriznala nárok na úrazovú rentu. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne J. v lekárskej správe zo 16.09.2011 konštatoval, že po prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky nezistil nové okolnosti, ktoré by viedli k zmene posudku. Uviedol, že pre diagnózu chronický alergický zápal nosovej sliznice, pre ktorý bol realizovaný nazálny provokačný test, nebola priznaná choroba z povolania, preto po prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky nezistil nové okolnosti, ktoré by súviseli s chorobou z povolania.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J. v posudku zo dňa 02.11.2011 uviedol, že dňa 03.07.1998 bola u navrhovateľky zistená choroba z povolania pre prieduškovú astmu s precitlivelosťou na múku. Od 10.02.1999 rozviazala pracovný pomer v pekárni, nepoberala stratu na zárobku, následne pracovala ako opatrovateľka jeden rok, ale do roku 2003 pracuje ako sanitárka v A. D.. Od roku 1999 nebola sledovaná klinikou pracovného lekárstva, ani na pľúcnej ambulancii. Až od roku 2008 bola hospitalizovaná na klinike pracovného lekárstva, a následne v ročných intervaloch za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia dynamiky profesionálneho ochorenia. Po opakovanom komplexnom funkčnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky nebolo zistené klinikou pracovného lekárstva zhoršenie klinických následkov choroby z povolania. K 01.01.2004 bola miera poklesu pracovnej schopnosti 80 %. V posudku lekár konštatoval, že od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Odporca vo vyjadrení uviedol, že miera poklesu pracovnej schopnosti

na účely zákona, ktorá bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, zohľadňuje pokles pracovnej schopnosti pred 01.01.2004. Navrhovateľke sa k 31.12.2003 žiadna strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti nevyplácala. Odporca odmietol spochybňovanie odborných vyjadrení posudkového lekára pobočky, ako aj posudkového lekára ústredia navrhovateľkou a uviedol, že činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne je objektívna, nestranná, na vysokej profesionálnej úrovni, ktorú získali s osobitnou odbornou špecializáciou, udelením licencie na vykonávanie posudkovej činnosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri svojej činnosti vychádzajú z objektívne zisteného zdravotného stavu, na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov. Odporca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2003 č.k. 1So/9/2003, ktorý uvádza, že posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka podala dňa 10.06.2011 žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti. Podľa hlásenia kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie u navrhovateľky bola dňa 03.07.1998 zistená choroba z povolania astma bronchiale s precitlivelosťou na múku. Navrhovateľka v čase zistenia choroby z povolania pracovala ako pomocná pekárka v pekárni Z.K.E. I..W..V.. C.. Navrhovateľke bolo odporúčané preradiť na iné pracovisko trvale bez expozície múky a prachu z múky. Na základe tejto žiadosti posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky J. dňa 26.07.2011 posudzoval pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky na účely úrazovej renty. Posudkový lekár neurčil mieru poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľky. V posudku konštatoval, že navrhovateľka po hlásení choroby z povolania rozviazala pracovný pomer v pekárni ku dňu 10.02.1999 a nepoberala stratu na zárobku. V ďalšom období nebola sledovaná klinikou pracovného lekárstva, ani pľúcnym lekárom. Po 10-ročnej prestávke bola hospitalizovaná na klinike pracovného lekárstva, následne v ročných intervaloch, naposledy v roku 2011. Funkčné vyšetrenie pľúc vykazuje ľahkú redukciu vitálnej kapacity, pľúcne objemy sú v norme, broncho-provokačné testy sú negatívne, záťažový test bez prítomnosti námahou indukovanej bronchokonstrikcie. Objektívne je dýchanie čisté bez vedľajších fenoménov. Navrhovateľka dlhodobo je bez liečby pre bronchiálnu astmu. Tento posudok, ktorý bol vyhotovený dňa 26.07.2011, bol podkladom pre vydanie rozhodnutia odporcu z 03.08.2011 č. 45131-1/2011-BA, ktoré navrhovateľka napadla opravným prostriedkom. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J.. V posudku z 02.11.2011 posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľka od 01.03.1996 do 09.02.1999 pracovala ako pomocná pekárka, kde spracovávala pšeničnú múku. Dňa 03.07.1998 bola zistená u nej choroba z povolania pre prieduškovú astmu s precitlivelosťou na múku. Od 10.02.1999 rozviazala pracovný pomer v pekárni, nepoberala stratu na zárobku. Následne pracovala ako opatrovateľka jeden rok a od roku 2003 pracuje ako sanitárka v A. D.. Od roku 1999 nebola navrhovateľka sledovaná klinikou pracovného lekárstva, ani na pľúcnej ambulancii. Až od roku 2008 bola znova hospitalizovaná na klinike pracovného lekárstva, a následne v ročných intervaloch za účelom prešetrenia, preliečenia a posúdenia dynamiky profesionálneho ochorenia. Po opakovanom komplexnom funkčnom vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky neboli zistené klinikou pracovného lekárstva zhoršenie klinických následkov choroby z povolania. K 01.01.2004 bola podľa posudkového lekára miera poklesu pracovnej schopnosti 80 %.

Navrhovateľka na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach dňa 06.03.2012 uviedla, že súhlasí s 80 %-ným poklesom pracovnej neschopnosti, ale záver posudkového lekára, že u nej nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu od 01.01.2004, nepokladala za správny. Predložila súdu posudok z 27.02.2012 o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom sa uvádza, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené dňa 16.12.1998 počtom bodov 400. Kolektív lekárov kliniky pracovného lekárstva dňa 09.02.2012 po prešetrení zdravotného stavu s prihliadnutím na vývin ochorenia hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 106 tabuľky č. IV prílohy k vyhláške č. 149/1988 Zb. s počtom bodov 1000, a to z dôvodov, že pri poslednej hospitalizácii vo februári 2012 bola zistená zlá kontrola astmy, bola zistená prítomnosť obštrukčnej ventilačnej poruchy ľahkého stupňa s pozitívnym bronchodilatačným testom, diurnálnou variabilitou hodnôt PEF s poklesmi do pásma stredne ťažkej obštrukcie, prítomnosť eozinofilov v spúte a nutnosť zintenzívnenia antiastmatickej terapie. Tieto

skutočnosti boli zistené pri hospitalizácii navrhovateľky na klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie vo februári 2012.

V účastníckej výpovedi navrhovateľka uviedla, že po zistení choroby z povolania od roku 1998 bola odškodnená zo Slovenskej poisťovne a následne potom skončila pracovný pomer so svojím zamestnávateľom dohodou, pretože nemal pre ňu inú prácu. Ako nezamestnaná evidovaná na úrade práce si urobila rekvalifikačný kurz opatrovateľa, potom pracovala ako opatrovateľka a neskôr sa zamestnala v A. D. ako sanitárka. Uviedla, že mala stratu na zárobku, pretože mala nižší zárobok ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého jej vznikla choroba z povolania. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že si môže tieto nároky uplatňovať. Astmu si liečila ambulantným spôsobom u alergológa, ktorý ju však neupozornil na to, aby chodila na pravidelné kontroly na kliniku pracovného lekárstva, a až pri lekárskej prehliadke u posledného zamestnávateľa ju na túto možnosť upozornila lekárka. Od roku 2008 každý rok je formou hospitalizácie vyšetrená na klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.

Na dožiadanie krajského súdu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J. dňa 17.04.2012 vyhodnotil správu z hospitalizácie navrhovateľky na klinike pracovného lekárstva v čase od 02.02.2012 do 09.02.2012 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania z 27.02.2012 a v posudku uviedol, že pri poslednej hospitalizácii u navrhovateľky bolo zistené zhoršenie klinických následkov choroby z povolania. V dôsledku tohto zhoršenia je miera poklesu pracovnej schopnosti na účely i úrazovej renty 100 % s dátumom vzniku od 09.02.2012.

Odporca na podklade tohto posudku dňa 01.08.2012 vydal rozhodnutie č. 7879-10/2012-BA, ktorým svoje rozhodnutie z 03.08.2011 č. 45131-1/2011-BA zrušil, a súčasne podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. rozhodol, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.07.1998, má nárok na úrazovú rentu od februára 2012 do 29.02.2012 v sume 312,90 eur a od 01.03.2012 v sume 432,10 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanie opravného prostriedku u navrhovateľky proti rozhodnutiu z 03.08.2011 bol opätovne posudzovaný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J., ktorý stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 80 % ku dňu 01.01.2004 s tým, že od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky. Pretože novo doložené lekárske nálezy svedčili o zhoršení zdravotného stavu navrhovateľky, dňa 17.04.2012 bola vypracovaná nová lekárska správa s mierou poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 100 % odo dňa 09.02.2012, t.j. odo dňa, kedy bolo po hospitalizácii na klinike pracovného lekárstva zistené zhoršenie zdravotného stavu. Odporca na základe uvedeného dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia, ktorým nepriznala navrhovateľke nárok na úrazovú rentu. Novým rozhodnutím z 01.08.2012 odporca v celom rozsahu opravnému prostriedku navrhovateľky vyhovel.

Po doručení rozhodnutia z 01.08.2012 navrhovateľka oznámila súdu, že s rozhodnutím nesúhlasí a podáva proti nemu odvolanie. Podľa názoru navrhovateľky rozhodnutie spočíva na nesprávnom posúdení veci, t.j. uplatnenia nároku na úrazovú rentu od poslednej hospitalizácie, a nie odo dňa zistenia choroby z povolania 03.07.1998. Navrhovateľka v opravnom prostriedku uviedla, že žiada o priznanie a vyplatenie úrazovej renty odo dňa zistenia choroby z povolania 03.07.1998, pretože pokles pracovnej schopnosti bol u navrhovateľky v rozsahu 80 %, a to až do 09.02.2012. Žiadala preto, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach navrhovateľka zotrvala na svojom stanovisku a uviedla, že súhlasí s výrokom rozhodnutia odporcu, podľa ktorého jej bola priznaná úrazová renta od 09.02.2012, ale nesúhlasí, že jej nebol priznaný nárok na úrazovú rentu spätne od vzniku choroby z povolania, pretože v tom čase mala pokles pracovnej schopnosti vyšší ako 40 %. Vychádza z odôvodnenia rozhodnutia z 01.08.2012, ako aj z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie z 02.11.2011.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní konštatovala, že odvolacie námietky navrhovateľky sú zmätočné, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, aby mohla byť navrhovateľke priznaná úrazová renta od roku 1998, pretože v čase zistenia choroby z povolania u navrhovateľky platila iná právna úprava. Navrhovateľka nepreukázala, že po skončení pracovnej neschopnosti došlo u nej k poklesu mzdy, a preto nemohol sa tento pokles transformovať na úrazovú rentu. Pokiaľ ide o posudok posudkovej lekárky z 02.11.2011, podľa ktorého mala navrhovateľka stanovený pokles pracovnej schopnosti 80 %, posudková lekárka postupovala podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý zaviazal Sociálnu poisťovňu určovať pokles pracovnej schopnosti v percentách v tých prípadoch, ak si žiadateľ uplatnil úrazovú rentu až po účinnosti zákona o sociálnom poistení. V posudku sa zároveň konštatuje, že od 01.01.2004, t.j. od účinnosti zákona o sociálnom poistení k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo. Zhoršenie zdravotného stavu bolo konštatované až od 09.02.2012 a dovtedy sa vo všetkých lekárskych správach uvádzalo, že ide o ľahký stupeň astmy. Z toho dôvodu nie je možné vyhovieť navrhovateľke priznať úrazovú rentu odo dňa zistenia choroby z povolania.

Podľa § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len pokles pracovnej schopnosti ) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 272 ods.5 zákona o sociálnom poistení v konaniach o náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.12.2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31.12.2003 podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a za obdobie po 31.12.2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 01.01.2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.12.2003.

Odporca rozhodnutím z 03.08.2011 č. 45131-1/2011-BA rozhodol, že navrhovateľka nemá právo na úrazovú rentu vzhľadom na to, že podľa § 88 zákona nenastala žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na priznanie úrazovej renty. Konštatoval tiež, že navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu ani v zmysle ustanovenia § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení, pretože jej ku dňu 31.12.2003 nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri priznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a nárok na ich výplatu netrval aj po tomto dni. Až na základe lekárskej správy zo 17.04.2012, v ktorej posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval u navrhovateľky zhoršenie zdravotného stavu, odporca rozhodnutím z 01.08.2012 č. 7879-10/2012- BA zrušil rozhodnutie z 03.08.2011 č. 45131-1/2011-BA o nepriznaní úrazovej renty a navrhovateľke v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 03.07.1998 priznal nárok na úrazovú rentu od 09.02.2012.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka podala žiadosť o úrazovú rentu až v júni 2011, pričom nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol ešte pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania nebola preradená na inú prácu, pretože zamestnávateľ pre ňu inú prácu nemal, preto skončila s ním pracovný pomer dohodou k 10.02.1999. V ďalšom období bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, potom po rekvalifikácii vykonávala opatrovateľstvo pre obec, v ktorej býva, a nakoniec pracovala ako sanitárka v dome sociálnych služieb. Z jej účastníckej výpovede súd zistil, že po zistení choroby z povolania bola navrhovateľke vyplatená náhrada škody Sociálnou poisťovňou (zrejme podľa § 44b zákona č. 274/1994 Z.z.) a za sťaženie spoločenského uplatnenia jej bola vyplatená náhrada v rozsahu 400 bodov. Pre neinformovanosť nárok na náhradu za stratu na zárobku si neuplatnila, hoci mala nižší zárobok ako pred zistením choroby z povolania.

Z ustanovenia § 272 ods.5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za obdobie po 31.12.2003 sa o úrazovej rente rozhoduje podľa zákona č. 461/2003 Z.z., čo platí aj o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 01.01.2004 a žiadosť o priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.12.2003.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na posúdenie nároku navrhovateľky má úrazovú rentu v zmysle § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení, je podstatné iba to, či v dôsledku pracovného úrazu mala viac ako 40 %-ný pokles vykonávať doterajšiu činnosť. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v J. z 02.11.2011 ku dňu 01.01.2004 bol pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky 80 %. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že pre vznik nároku na úrazovú rentu podľa zákona o sociálnom poistení nie je potrebné posudzovanie zhoršenia zdravotného stavu od zistenia choroby z povolania.

Nárok na dávku podľa § 113 zákona o sociálnom poistení nezaniká. Premlčujú sa iba nároky na výplatu dávky (§ 114 ods.1 zákona o sociálnom poistení) . Podľa názoru súdu odporca mal preto o navrhovateľkinej žiadosti rozhodnúť za obdobie od účinnosti zákona o sociálnom poistení podľa tohto zákona. O nárokoch navrhovateľky na náhradu straty na zárobku do účinnosti zákona o sociálnom poistení odporca nie je vecne príslušný rozhodovať. Na konanie o týchto nárokoch je daná právomoc príslušného okresného súdu.

Z týchto dôvodov pre nesprávne právne posúdenie súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods.2 O.s.p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.a) O.s.p.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.