KSKE 2 Sp 7/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200398 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200398.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky P. X., bývajúcej v Č. Č.. XXX, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu z 27.02.2012 č. j. 2012/00352/R/Dr.Oz., takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 27.02.2012 č. j. 2012/00352/R/Dr.Oz.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon ) tak, že navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. T. uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia odporcu a nepriznal jej ani právo na náhradu za tieto pozemky z dôvodu, že nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods.1, 2 zákona. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcich sa v kat. území A. T. zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 36, 37 a 311 vo vlastníctve Q. W. P. D. W., rod. V., ktorí sa pred druhou svetovou vojnou vysťahovali do USA a tieto pozemky darovali matke navrhovateľky P. X., ktorá zomrela v roku 1972. Odporca po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľka nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods.2 zákona, pretože navrhovateľka voči pôvodným vlastníkom J. W. P. D. W., rod. V. nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu a P. X., ktorú navrhovateľka v podaní uvádzala ako svoju matku, nie je jej matka, ale svokra, t.j. matka jej manžela Q.N. X., ktorý zomrel v roku 2008.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedla, že odporca vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s vyhodnotením dôkazných prostriedkov a zohľadnením faktov pri vyhodnotení skutočností spojených s užívaním pozemkov navrhovateľkou a jej manželom. Odporca tieto skutočnosti nepreskúmal a nezohľadnil, či dostupná dokumentácia spĺňa zákonné požiadavky týkajúce sa priznania vlastníckeho práva k predmetným pozemkom.

Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo k predmetným pozemkom, ani právo na náhradu, pretože nesplnila podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods.2 zákona. Odporca podľa dostupných a navrhovateľkou predložených osobných a matričných dokladov zistil, že navrhovateľka nie je neterou pôvodnej vlastníčky D. W., T.. V., ani Q. W., a ani jej matka V. Q., T.. K. nebola vlastnou sestrou pôvodnej vlastníčky D. W.. Navrhovateľka

voči pôvodným vlastníkom Q. W. a D. W., rod. V. nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu. P. X., ktorú navrhovateľka v podaní uvádzala ako svoju matku, nie je jej matkou, ale je to matka jej manžela Q. X., ktorý zomrel v roku 2008. Podľa rodného listu matka navrhovateľky V. Q., T.. K. nemohla byť vlastnou sestrou D. W., rod. V., keďže majú rozdielne rodné mená. Odporca poukázal na to, že pri rozhodovaní o reštitučnom nároku nemôže vychádzať z užívacieho vzťahu navrhovateľky a jej manžela k predmetným pozemkom. Ak navrhovateľka tieto pozemky dlhodobo užívala, mala si svoj nárok uplatniť určujúcou žalobou na príslušnom súde tak, ako v spore vedenom na Okresnom súde v Michalovce pod sp. zn. 10C/1327/1991, ktoré sa začalo na návrh manžela navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky, že predmetné pozemky darovali pôvodní vlastníci Q. W. P. D. W. matke navrhovateľky P. X., rod. K., neboli preukázané relevantnými dôkazmi. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 08.12.2004 si u odporcu uplatnila nárok na navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 311, 37 a 36 kat. územia A. T. a ktoré boli pôvodným vlastníkom vyvlastnené bez náhrady. Svoj nárok odôvodnila tým, že tieto nehnuteľnosti pôvodní vlastníci Q. W. a D. W., rod. V., ktorí odišli ešte pred druhou svetovou vojnou do USA, darovali jej matke P. X., ktorá zomrela v roku 1972 a bola sestrou D. W.. Jej matke tieto nehnuteľnosti dlhodobo a nerušene užívala a neskôr ich darovala navrhovateľke, ktorá ich so svojím manželom takisto užívala. Poukázala na skutočnosti opísané v súdnom spise Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 10C/1327/1991, pod ktorým sa viedlo konanie o určenie vlastníckeho práva začaté na návrh Q. X., manžela navrhovateľky.

Z fotokópií pozemnoknižných vložiek č. 311, 36, 37, vyplýva, že vlastníkmi týchto nehnuteľností boli Q. W. a D. W., T.. V.. Predmetné pozemky prešli na štát postupom podľa § 3 ods.1 písm.b) zákona, t.j. odňatím bez náhrady podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

Z rodného listu navrhovateľky a fotokópie jej občianskeho preukazu vyplýva, že navrhovateľka P. X. je rodená Q. a jej rodičia sa volali Q. Q. a V. Q., rod. K..

Podľa § 2 ods.1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len rozhodujúce obdobie ) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods.2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len v určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.

Dôkazy, ktoré odporca zadovážil v správnom konaní, predovšetkým rodný list navrhovateľky a kópia jej občianskeho preukazu, jednoznačne svedčia o tom, že navrhovateľka nespĺňa podmienky zákona na to, aby bola oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. P. X., ktorú navrhovateľka označila vo svojej žiadosti o navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom ako svoju matku, nie je jej matkou, ale ako vyplýva z návrhu na začatie konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré sa uskutočnilo na Okresnom súde v Michalovciach, bola matkou jej manžela Q. X.. Rovnako ani matka navrhovateľky V. Q., rod. K. nemôže byť sestrou pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky D. W., rod. V.. Odporca preto rozhodol v súlade so zákonom, keď navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo, ani právo na náhradu k predmetným pozemkom z dôvodu, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods.2 zákona. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poučil navrhovateľku, že v prípade ak tvrdí, že predmetné pozemky nerušene užívala aj s manželom, a to aj po ich prechode na štát, má právo podať na príslušný súd žalobu o určenie vlastníctva tak, ako to už aj v minulosti urobil jej manžel. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako správne.

Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, jej neprítomnosť telefonicky ospravedlnil jej zlým zdravotným stavom, pričom žiadal pojednávanie odročiť na iný termín.

Podľa § 119 ods.1, 2 a 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastníci, ktorí navrhli odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň keď sa účastník o dôvode dozvedel, ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť na pojednávaní.

Vzhľadom na to, že súdu nebol predložený žiaden doklad svedčiaci o tom, že zdravotný stav navrhovateľky jej neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní, súd toto telefonické ospravedlnenie syna navrhovateľky nepovažoval za dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd preto rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi toto právo zo zákona nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.