KSKE 2 T 4/2004 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 2 T 4/2004

KS v Košiciach, dátum 29.06.2012, sp.zn. KSKE 2 T 4/2004

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2T/4/2004 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7004898802 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7004898802.5

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka, sudcu JUDr. Jaroslava Chleboviča a prísediacich Ing. Františka Chmelu, Anny Brezovej a Jozefa Schröttera, v trestnej veci proti obžalovanému U.i A. pre trestný čin vraždy podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. júna 2012 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý

U. A. , nar. XX.. X. 1XXX v Z. trvale bytom Z.,

U. prechodne bytom R.

okres Z. -. bez pracovného pomeru

sa podľa § 226 písm. c/ Tr. por. (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov)

o s l o b o d z u j e

spod skutkov obžaloby krajského prokurátora právne kvalifikované ako trestný čin vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) , ktoré mal spáchať tak, že

1/ dňa 15. 12. 1999 okolo 8.00 hod. na sZ., po predchádzajúcej vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia Z. Z. obžalovaný U. A. spoločne s ďalšími osobami po naplánovaní celej akcie, po zaobstaraní prostriedkov na jej uskutočnenie, prerozdeliac si úlohy zaujali vopred dohodnuté postavenie v okolí bydliska Z. Z. na ul. N. č. XX v Z. tak, že prvá osoba mala výhľad na vchod obytného bloku, kde sa Z. Z. zdržiaval s tým, že cez mobilný telefón bola v spojení so strelcom, ktorý spoločne s ďalšou osobou, ukrývajúc pri sebe samopal zn. X kal. X,XX mm, výr. čís. XXXXXX sa nachádzali v osobnom motorovom vozidle zn. W. 1XXX W.O. neďaleko uvedeného miesta a ďalšia osoba, ako aj obžalovaný U. A. v osobných motorových vozidlách značiek D. J. EČ: KE-XXX AV a D. Y. W.: Z. XX-XX boli pripravené na postupný odvoz strelca do úkrytu, pričom pre nedorozumenie počas telefonického spojenia medzi prvou osobou a strelcom v čase, keď Z. Z. vyšiel z obytného bloku na ulicu a nasadal do svojho motorového vozidla, nedošlo zo strany strelca k zaujatiu dohodnutej streleckej pozície a k následnej streľbe na Z. Z.,

2/ dňa 16. 12. 1999 okolo 8.00 hod. S., po predchádzajúcom neúspešnom pokuse o usmrtenie Z. Z. dňa XX. XX. XXXX za tým istým účelom a po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný U.

A. spoločne s ďalšími osobami za rovnakého rozdelenia úloh ako dňa 15. 12. 1999 a s tými istými prostriedkami opätovne zaujali rozostavenie v okolí bydliska Z. Z. na ul. N. č. XX v Z. s tým, že za strelca bola tento krát určená iná osoba, pričom po vyjdení Z. Z. z obytného bloku a po jeho nasadnutí do osobného motorového vozidla zn. W. osoba majúca výhľad na vchod uvedeného obytného bloku dala telefonický signál strelcovi, ktorého ďalšia osoba ihneď na to doviezla k novinovému stánku na ul. N. č. X v Z. pokračujúc v následnej jazde smerom do mesta a strelec po vystúpení z vozidla z bezprostrednej blízkosti viackrát vystrelil zo samopalu zn. M70AB2, kal. 7,62 mm, výr. č. 702745 na prichádzajúce vozidlo riadené Z. Z. a tohto zasiahol do hlavy a pravej časti hrude, spôsobiac mu rozsiahle devastačné poranenia hlavy a mozgu s jeho vytlačením navonok, pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí lebky, ktorým menovaný na mieste podľahol, pričom následne ďalšia osoba na osobnom motorovom vozidle zn. D. J. O. Z..V a obžalovaný U. A. na osobnom motorovom vozidle zn. D. Y. W. Z. XX-XX zabezpečili postupný odvoz strelca do úkrytu a spálenie jeho oblečenia, ako aj motorového vozidla zn. D. J.,

nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) poškodené strany O. Z., nar. X. X. XXXX, bytom V. č. X,. a Y. sa so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na konanie o veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní prečítaním výpovede obžalovaného, ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, vypočul svedkov O. Z., F. W., D. R., L. J., E. W., F. Z., F. U., X. X., X. N., mjr. N. V., U. M., R. M., Q. Z., N. X., F. V., F. A., W. D., F. W., V. N., X.. W. W., N. V., F. Z., F.. Q. A., E.. F. Z., X.. C. P., X.. L. A., Q.., vypočul znalcov X.. X. U., U.. X.. D. H. G.., pplk. E.. F. F., Q.. U. A., prečítal výpovede svedkov A. U., N. M., Q. M., N. D., X. V., F. X., V. A., X. S., X.. L. Z., V. D., X. X., L. R., H. F., X. A., F. H., L. U., W. M., X. X., X. Z., D. M., D. Z., F.. F. U., W. J., prečítal znalecké posudky z odvetvia chémie, daktyloskopie, trasológie, biológie a mechanoskópie, oboznámil sa s jednotlivými listinnými dôkazmi, so spisom Z. súdu v Z. sp. zn. X T XX/XX, ako aj s rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX a uznesením S. súdu V. republiky X To XX/XXXX, vykonal previerku na mieste - v dome obžalovaného, doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu 6 To 3/2010 zo dňa 7. októbra 2010, a to opätovným výsluchom znalkyne Q.. U. A., svedka N. V., D. R., U. M., vykonal vyšetrovací pokus na zhodnotenie časového úseku cesty od bývalej budovy J. na miesto, kde došlo k podpáleniu vozidla D. ORION pri ceste v smere na Z. vykonal dôkaz premietnutím DVD záznamu z vykonaného vyšetrovacieho pokusu, oboznámil sa s rozsudkom Z. súdu v Z. sp. zn. 3 T 3/03 a na základe toho zistil skutkový stav ustálený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U. A. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z jeho výpovede po tom, čo sa v prítomnosti svojho obhajcu dňa 29. 9. 2003 prihlásil sám na polícii vyplýva, že tento v celom rozsahu poprel spáchanie skutku a jeho účasť na zavraždení nebohého Z. Z.. Vypovedal, že dňa 16. 12. 1999, kedy došlo k vražde Z. Z. bol on osobne za svojim švagrom, vyšetrovateľom D. R., s ktorým chcel ísť kúpiť pneumatiky na svoje auto D. Y.. Uvedené auto vlastnil aj v čase jeho výsluchu a iné auto dovtedy nemal. Tam na vyšetrovačke na R. sa dozvedel, čo sa stalo, pretože v čase, keď došlo k vražde Z. bol on tam, t.j. na vyšetrovačke a videl, ako odtiaľ vychádzal výjazd na miesto činu. To, že zastrelili Z. sa dozvedel od svojho švagra D. R. a vtedy, keď mu to povedal, dopil ešte kávu s tým, že pôjde domov, kam odišiel niekedy pred 8.30 hod. na svojom aute D. Y., W.: Z. XX-XX červenej farby do R.. Domov šiel rovno a nikde sa nezastavoval. Prišiel domov zhruba okolo 9.00 hod. Celý deň bol doma a až večer toho dňa, keď videl v správach, že je pátraný, tak sa odišiel sám prihlásiť na OO PZ v M.. Na toto oddelenie prišli za ním nejakí policajti v civile z KJ., ktorí ho zobrali na Krajskú správu PZ W., kde ho vypočúvali. Z celého jeho výsluchu - vyťažovania sa nespisovala žiadna zápisnica a ani on nič nepodpisoval. Obžalovaný poprel, aby mal vedomosť o tom, že by na pokyn M. sa mali kupovať vozidlá D. J. a W. XXXX, že by sa mali dať vyrobiť nejaké falošné občianske preukazy a že by sa mal zháňať nejaký samopal a taktiež poprel, aby on bol na vozidle zn. D. N. pripravený odvážať z miesta činu páchateľov, ktorí mali spáchať trestný čin vraždy Z. Z.. Z osôb, ktoré sa mali na tom podieľať pozná U. M. a Q. Z., pretože

títo pochádzajú z R.. Z videnia pozná R. M. a F. V., avšak s nimi žiadne kontakty neudržiaval. Osobne nepoznal R. D., vedel o ňom len to, že mal dlhé vlasy, ale žiaden kontakt s ním neudržiaval. Čo sa týka ostatných osôb, týchto vôbec nepoznal a s nimi žiaden kontakt neudržiaval. Obžalovaný sa vyjadril k osobe svedka X. T., o ktorom sa dozvedel z novín a internetu, pričom v čase svojho výsluchu uviedol, že nevie, čo táto osoba vypovedá, ale ak tvrdí niečo iné, ako uvádzal obžalovaný, tak táto osoba klame. Na otázku vyšetrovateľa, či vie, kto je osoba X. T., obžalovaný uviedol, že nevie. Uviedol, že v živote sa neviezol vo vozidle zn. D. N.. Ďalej obžalovaný sa vyjadroval vo svojej výpovedi k okolnostiam, za ktorých odišiel z územia SR dňa 4. 9. 2000 podľa jeho vyjadrenia na Ukrajinu, kde pracoval na rôznych stavbách, pričom v čase jeho vycestovania nemal vedomosť o tom, ako prebieha vyšetrovanie vraždy Z., ani ho to nezaujímalo, preto ani nevedel, že je pátraný. Až keď sa vrátil 28. 9. 2003 zistil, že ho zháňa polícia a preto sa aj sám prihlásil. Uviedol, že keď prekračoval hranicu na prechode na W. S. 28. 9. 2003, jeho pas mu bol vrátený bez akýchkoľvek problémov.

Poškodená svedkyňa O. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaného U. A. nepozná, nevie ani, kto to je, viackrát počula jeho prezývku, ktorá má niečo spoločné s cibuľou a tiež vie z televízie, že bol pátraný, jej nebohý manžel Z. o ňom nikdy nehovoril, preto sa nevie k jeho osobe vyjadriť.

V. F. W., zástupca poškodenej strany Y. sa vo svojej výpovedi vyjadril k výške plnenia z poistnej zmluvy na vozidlo VW P. W.: Z. v ktorom sedel nebohý Z. Z. a ktoré bolo v dôsledku výstrelu poškodené, pričom uvedené auto užívala na základe leasingovej zmluvy O. Z. s tým, že výška plnenia poistného predstavuje 292.303,- Sk.

Svedok D. R., W. vo svojej výpovedi uviedol, že v deň, konkrétne ráno, kedy došlo k usmrteniu Z. Z. nastúpil do práce na J. úR. kde pracoval ako vyšetrovateľ okolo 07.10 hod. So svojim švagrom U. A. bol dohodnutý, že príde za ním do práce a pôjdu kúpiť pneumatiky na jeho vozidlo D. Y. červenej farby. Tieto mali ísť kúpiť do M. Obžalovaný prišiel za ním okolo 7.20 hod. Tento čas si svedok pamätal, pretože ráno zvykol piť kávu ešte pred začatím pracovnej doby a vtedy ju ešte nemal dopitú a pamätá si, že kávu robil aj obžalovanému. Približne pol hodiny po tom, čo bol obžalovaný v jeho kancelárii sa dozvedel o vražde Z. Z. a túto udalosť aj oznámil obžalovanému. Ten ešte zostal u neho sedieť, dopil kávu a potom odišiel. Svedok mu povedal, aby sa nehneval, ale že kvôli tejto udalosti bude mať prácu a pre tie pneumatiky pôjdu inokedy, preto obžalovaný odišiel okolo 8.30 hod. a povedal, že ide domov. Svedok potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaný bol za ním na svojom aute D. Y.. V zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd vypočul tohto svedka znova na hlavnom pojednávaní dňa 28. 5. 2008, pričom svedok zotrval v celom rozsahu na svojej predchádzajúcej výpovedi, pokiaľ ide o všetky okolnosti, ktoré sa týkali obžalovaného, jeho návštevy u svedka na T. Q. keď tento prišiel za ním po tom, čo do kancelárie mu vrátnik oznámil jeho príchod a on si ho následne vyzdvihol osobne vo vestibule. Svedok podrobne vysvetlil, za akých okolností sa dozvedel o usmrtení Z. Z., pričom v časovom období od 16. 12. 1999 do 27. 10. 2003 nemal vedomosť o tom, že jeho švagor, t.j. obžalovaný je trestne stíhaný. Svedok uviedol, akým spôsobom sa evidovala dochádzka na úrade vyšetrovania a akým spôsobom by sa dala potvrdiť účasť obžalovaného kritického dňa na úrade vyšetrovania. V celom rozsahu zotrval na tom, že obžalovaný u ňho bol v čase a za okolnosti, ako vypovedal, pričom v tomto smere žiadnym spôsobom svoju výpoveď nezmenil. Na hlavnom pojednávaní dňa 4. 11. 2011 svedok D. R. využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Zo správ J. vyplýva, že písomné materiály a evidencia, ktoré by mohli potvrdiť účasť obžalovaného kritického dňa na ÚR. Z. k dispozícii nie sú, pretože evidencia sa po piatich rokoch skartuje. Z ďalšej správy je zrejmé, že svedok D. R. dňa 16. 12. 1999 bol v práci a nečerpal dovolenku. Zo správy Z. vyplýva, že v súčasnej dobe nie je možné zistiť skutočnosť, akým spôsobom sa J. dozvedel od operačného strediska o usmrtení Z. Z., keďže Okresné riaditeľstvo Q. nedisponuje informáciou, kedy bolo oznámené úmrtie Z. Z., nakoľko operačné denníky operačného strediska ročník XXXX boli po piatich rokoch skartované. Z ďalšej správy je zrejmé, že začiatok a koniec služby príslušníkov PZ bol určený pondelok - piatok od 7.30 do 15.30 hod.

Svedkyňa L. J., družka U. M. vo svojej výpovedi sa vyjadrovala k atentátu, ktorý bol v roku 1998 na železničnej stanici a skutočnosti, že Z. sa viackrát vyhrážal fyzickou likvidáciou U. M.. Uviedla, že

domov dostávala sústavne telefonické vyhrážky a tieto vyhrážky prestali až potom, čo bol Z. Z. zadržaný políciou. Keďže bola v tom čase v zlom psychickom stave a obávala sa o svoj život, ako aj život svojho dieťaťa, zobrala fotoaparát, išla k bloku, kde býval Z..k na V. a urobila viac fotozáberov z oboch strán bloku a tieto fotografie boli aj nájdené pri výkone domovej prehliadky. Uviedla, že si po tom, čo sa dozvedela, že Z. je mŕtvy vlastne vydýchla. Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala k týmto fotografiám, potvrdila jednoznačne to, že ich vyhotovila ona a pokiaľ sa týka náčrtu, k tomu sa vyjadriť nevedela, lebo nič také nerobila. Pripustila, že náčrt mohla nakresliť spolu so svojou dcérou, avšak tento náčrt nemá nič spoločné s ulicou Talinskou. Na otázku, prečo vyhotovovala zábery z okolia, kde býval Z. Z., či si myslela, že týmto zažehná vyhrážky voči jej rodine, svedkyňa uviedla, že verí v okultizmus a preto si myslela, že keď odfotí blok a okolie, kde býva Z. a odovzdá ju nejakej odborníčke na okultizmus, že táto bude schopná mu učarovať, aby jej dal pokoj. Svedkyňa potvrdila skutočnosť, že niekedy v októbri 1999 v rozostavanom dome na ul. Q. poskytla W. na určitý čas miesto na prespávanie, kde mal spať aj s X. N.. Títo tam nespali pravidelne a mohli tam byť do konca novembra 1999.

Svedok E. W., pracovník servisu X. S. V. F. na ul. N. vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosť, že niekedy v decembri 1999 niečo po 8.00 hod., keď sa nachádzal v dielni, počul väčší rachot, ktorý prichádzal z N. ulice, odkiaľ videl prichádzať jednu osobu, ktorá utekala, chvíľkami prešla do rýchlej chôdze a prišla k zaparkovanému osobnému autu sivej, alebo farby staršieho typu, bolo to auto staršie od typu danej výroby, neskôr v novinách sa svedok dočítal, že to malo byť auto Ford Orion a vtedy si uvedomil, že to auto, ktoré videl, bol práve Ford Orion. Auto sa pohlo smerom na hlavnú cestu a odbočilo na Krásnu, išlo normálne a nie nejako rýchlo. Osoba, ktorá utekala z miesta činu mohla mať tak okolo 30 rokov, išlo o muža, bol vyššej postavy, resp. takým dojmom pôsobil. Táto osoba mala niečo na hlave, avšak do tváre jej nevidel a preto ju nevedel bližšie popísať. Chôdza bola normálna, bez nejakých špecifických znakov. Túto osobu pozoroval zo vzdialenosti približne 30 metrov.

Svedok F. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 16. 12. 1999 ako policajt mal o 8.30 nastúpiť do služby na J. SZ., pričom deň predtým nocoval u svojich rodičov v M., časť SL.. Ráno odchádzal okolo 7.10 hod., okolo 7.15 hod. dorazil na križovatku pri KJ., odbočoval smerom na Z. a na križovatke zbadal zaparkované, resp. odstavené pri okraji vozovky 3 motorové vozidlá, z ktorých si zapamätal iba farbu modré, šedé a červené. Na druhej strane stála dodávka, možno, že Škoda 1203 farby slonovej kosti, ktorá bola otočená smerom na M... Myslel si, že sa tam stala dopravná nehoda, preto spomalil, a potom pokračoval v jazde smerom na Z.. Asi 100 m od týchto vozidiel videl dve osoby a ďalšie dve osoby, ktoré boli ešte ďalej. Podľa svedka išlo o nejakých robotníkov z družstva. Až keď realizoval obhliadku zhoreného vozidla, ktoré malo súvisieť s vraždou Z. a dal ho do súvisu s tým modrým vozidlom, ktoré videl ráno, usúdil, že mohlo ísť o tie isté vozidlá, avšak svedok uviedol, že to je iba jeho domnienka a potvrdiť to nevie. Svedok uviedol, že žiadnu reštauráciu v Z., ktorú volajú U krtka nepozná a taktiež takáto krčma sa nenachádza ani v dedine M.. Svedok uviedol, že vzdialenosť medzi M. je asi 1 km, pričom na ceste z M.j sa nenachádza nijaký les, možno z opačnej strany od W. do Z..

Svedok F. U., pracovník Q. G. servisu, autobazáru na F. N. č. XX v Z. vo svojej výpovedi podrobne vypovedal, za akých okolností došlo k odpredaniu osobného motorového vozidla Škoda 1203, ŠPC. ktoré bolo predané osobe, ktorá sa preukázala občianskym preukazom na meno F.

Obdobne pokiaľ ide o spôsob nákupu vozidla Škoda 1203 a popis osoby, ktorá ho mala zakúpiť vypovedala aj svedkyňa X. X.. Svedkyňa pri rekognícii podľa fotografií ukázala na fotku chráneného svedka X. N. s tým, že tento sa najviac podobá na osobu, ktorá mala byť na fotografii občianskeho preukazu na meno F. W..

Z výpovede chráneného svedka X. N. súd zistil, že tento prišiel do Z. niekedy koncom novembra 1999 spolu s X. W., ktorého prezývali PE.. Ten mu ponúkol prácu na železničnej stanici, kde od Ukrajincov, ktorí pracovali na Slovensku vyberali tzv. poplatok. S N. na stanici pracoval N. W., P., P., W., X., Q. a asi dvakrát tam bol R. M.. Pokiaľ ide o U. BJ., tohto chránený svedok spoznal cez Vančíka niekedy začiatkom decembra 1999 za tých okolností, že prišiel pre neho D.y s W., aby si dal na stanici urobiť fotky na falošný občiansky preukaz, kde táto fotka mala byť následne inštalovaná. Vtedy ho odviezli k cintorínu pri Z.., kde sa prvýkrát stretol s U. M.. M. ho poveril úlohou kúpiť na falošný občiansky preukaz

auto, ktoré aj kúpili spolu s jedným chlapcom z BL. v autobazáre pri D.i a išlo o auto zn. Ford Orion, ktoré potom odviezol na samotu niekde pri R.. Ďalšie auto na pokyn M. kúpil v M., bol to čierny Golf dvojkovej rady za 140.000,- Sk. Uvedený Golf, ako sa svedok neskôr dozvedel, bol určený na inštaláciu nástražného výbušného systému. Pôvodne na to bol určený Ford Orion, ale tento nevyhovoval veľkosťou kufra. Ďalšie auto, ktoré kupoval X. bola dodávka Škoda 1203. Auto kúpil za 48.000,- Sk, ale zmluva bola urobená na 42.000,- Sk. Po zakúpení uvedenej Škody 1203 túto odviezli ku krčme zvanej U Krtka pri Z., kde čakal M., W. zvaný Q. a R. D.. M. auto vyskúšal, bol s ním spokojný a vtedy išli 13. 12. 1999 všetci do R. do domu obžalovaného U. A., ktorého prezývali G.. Vtedy svedok prišiel prvýkrát do kontaktu s obžalovaným U. A.. M. s G. šli do vnútra domu, svedok ostal v miestnosti pri garáži a neskôr sa dozvedel, že tam bol otec X. V., ktorý mal byť poverený zavraždením Z. Z. ako odvetu za zavraždenie jeho syna. Na druhý deň 14. 12. 1999 prišiel za X. N. obžalovaný U. A. spolu s otcom X. V. na svojom červenom Fiate, nevie, či to bol Uno alebo Tipo a odviezol ho do Košíc na sZ., kde jemu, ako aj SN. ukazoval miesta, kde budú stáť na druhý deň 15. 12. 1999, kedy malo dôjsť k zavraždeniu Z. Z.. V ten večer svedok odovzdal obžalovanému Hudákovi v aute zásobník zo samopalu, ktorý mu dal M.. Ešte sa ho spýtal, kam ho má dať. Bolo mu povedané, aby ho dal do tašky na zadnom sedadle, kde svedok sedel. Potom ho odviezli späť do R.

Na druhý deň, teda 15. 12. 1999 prišli pre neho do R. a odišli k zaparkovaným autám s tým, že N. mal riadiť Ford Orion, ale keďže si dobre nepamätal uvedené miesto, ktoré mu bolo večer ukázané, šoféroval dodávku Škodu 1203 a Orion šoféroval Z.č. Obžalovaný A. do svojho Fiata zobral M. a V. bol v 1203-ke s N.. M.ý s FR. ostali na parkovisku a s nimi aj W. zvaný Q.. Cestou na V.Z. obžalovaný A. sa im stratil, lebo niekde na sídlisku vysadil M.. Na miesto určenia N. prišiel s 1203-kou a pred ním šiel Z.č na Orione. Obaja potom autá zaparkovali. Krátko na to prišiel Z. do 1203-ky a povedal mu, aby šiel do Orionu a čakal. Úlohou N. vo Forde bolo čakať s naštartovaným autom na strelca, naložiť ho, odviezť ho za mesto a cestou dať znamenie obžalovanému A., ktorý čakal vo svojom Fiate a mal ísť za nimi na jedno smetisko, kde mali Orion podpáliť, prestúpiť do auta A., ktorý ich mal odviezť do úkrytu. Uvedený deň 15. 12. 1999, keď N. čakal v Orione s naštartovaným autom, za krátku chvíľu dodávka Škoda 1203 vyšla spoza garáží, na chvíľu zastavila vedľa neho a vtedy videl, že Z. sa s niekým háda. Dodávka pokračovala na ceste a na to prišli k nemu vo D. aute M. s Q. a M. a povedali mu, aby šiel za nimi, že to nevyšlo a neskôr na parkovisku J. sa svedok dozvedel, čo sa stalo, t.j. že otec V. zlyhal, neuskutočnil vraždu Z., pretože sa vyhováral na to, že zle počul v telefóne pokyn. Vtedy sa M. obrátil na W., či to zrealizuje on, s čím W. súhlasil a tak sa akcia mala zopakovať 16. 12. 1999. Tak, ako deň predtým, 1203-ku riadil Z. ktorý mal v dodávke Vančíka. Keď svedok sedel v Orione, videl že z dodávky vystúpil W., ktorý mal oblečené šušťáky, tenisky a parochňu blond farby. Odišiel za blok ku stánku, odkiaľ za krátku chvíľu počul výstrely. Išlo o výstrely v tzv. dávkach, pričom na to W. pribehol k svedkovi s pištoľou v ruke, nasadol do auta a vyrazili zo sídliska nad JL.. Išiel pomaly, aby nevzbudil pozornosť a až za mestom pridal a pri jednej veľkej zákrute videl obžalovaného U. A., ktorému zatrúbil, išiel pred ním na poľnú cestu smerom k smetisku, ktoré bolo neďaleko od cesty. J. A. šiel za nimi, hneď z auta vyniesol dve bandasky s benzínom, jednu dal W., poliali Ford Orion a auto zapálili. Potom šli autom obžalovaného A. ku krčme zvanej U Krtka do Z. a keďže majiteľ nebol doma, tak na návrh A. šli k nemu domov. V dome obžalovaného A. sa W. vyzliekol, osprchoval sa a potom svedok spolu s obžalovaným A. odišli niekde za železničnú trať za R., kde spálili odevné zvršky a pištoľ, ktorú mal W. obžalovaný A. dal do nejakého igelitového sáčka a schoval ho pod plechy, ktoré sa tam mali nachádzať. Potom sa vrátili do domu obžalovaného A.. V tom čase mu volal jeho právnik, ktorý mu povedal, že zabili Z., na čo obžalovaný A. sa mal tváriť prekvapene. Všetci traja potom odišli za M. do R., kde vysadili W. s tým, aby ho oni počkali vo vinárni. Keď za krátku chvíľu prišiel Vančík s tým, že k M. sa nemohol dostať, lebo tam boli kukláči. Potom odviezli obžalovaného A. do R. potom svedok s W. šiel do A.. Svedok uviedol, že po tejto udalosti sa skrýval na rôznych miestach a bol zadržaný 20. 7. 2000 v hoteli V.

Na otázku, aby svedok vysvetlil, čo ho primälo k zmene jeho výpovede, ktorú učinil 21. 7. 2000, kde vypovedal, že nepozná M., v živote s ním osobne nebol a že nepozná ani Z. Z. a potom po hodinovej pauze začal podrobne vypovedať o vražde Z. a účastníkoch, ktorí sa mali podieľať na jeho zavraždení, o vyhotovení nástražného výbušného systému, ktorý mal byť umiestnený do motorového vozidla VW Golf pred reštauráciou ŠQ. v Z., o ďalších okolnostiach, ktoré tvoria predmet trestného stíhania U. M. a spol., svedok uviedol, že je pravdou, že v prvej výpovedi sa snažil kryť M. a ostatných. Po tejto výpovedi mu vyšetrovateľ povedal, že buď nech zotrvá na tejto výpovedi, alebo nech povie pravdu. Aby si rozmyslel, čo hovorí, dal mu na rozmyslenie prestávku, ktorá trvala asi hodinu. Svedok sedel v zasadačke, kde ho

strážila jedna osoba a počas tej hodiny si to rozmyslel a rozhodol sa, že povie pravdu a potom následne vypovedal tak, ako vypovedal. Ešte pred samotnou výpoveďou sa opýtal, čo bude s ním v prípade, keď povie pravdu, lebo sa obával o svoj život, vtedy mu vyšetrovateľ povedal, že napíšu žiadosť o zaradenie do programu na ochranu svedkov.

Svedok popísal dom obžalovaného, ktorý mal príjazd do garáže zo zámkovej dlažby, garážové vráta z umelej hmoty a dom mal bielu farbu. Vo vnútri bola miestnosť v tvare L, potom bola na vyvýšenom mieste ďalšia miestnosť a hore na poschodí pod strechou bola ďalšia miestnosť, kde sa nachádzali rôzne maskáče, montérky, kde mu dali aj pracovné topánky. Dom sa nachádza v R., hore blízko pri železničnej trati.

Svedok uviedol, že vzhľadom na krátky časový úsek od jeho príchodu do Z. ho M. poveroval takými vážnymi úlohami preto, že sa za neho zaručil W., ktorému M. dôveroval. Vypovedal, že pokiaľ ide o krčmu U Z. táto by sa mala nachádzať v Z.. Na názve uvedenej krčmy, ktorá sa má nachádzať W. svedok zotrval aj potom, keď bol oboznámený s výpoveďou svedka X. X., z ktorej vyplynulo, že krčma s takýmto názvom v Z. sa nenachádza, ale ide o krčmu U Keksára a táto sa nachádza v dedine M.. Svedok nevedel vysvetliť rozpor spočívajúci v tom, že vo svojich výpovediach v prípravnom konaní vypovedal, že na obhliadku miesta činu išli v ten istý večer, keď sa spoznal s A., t.j. 13. 12. 1999 a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo 14. 12. 1999. Pripustil, že v jeho výpovedi sú nezrovnalosti, ale bolo to dané tým, že nevedel spracovať množstvo informácií, ktoré sa týkali celého príbehu a až neskôr, keď ich analyzoval a dával ich dokopy, dospel k tým názorom, ktoré predniesol na hlavnom pojednávaní. Potvrdil skutočnosť, že pravdou je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní. Nevedel bližšie lokalizovať miesto, kde mali vyskúšať samopal v lese vedľa cesty a taktiež rozpor, ktorý sa týkal pištole u W.. Taktiež pokiaľ ide o vloženie zásobníka do tašky na zadnom sedadle, o tejto okolnosti v prípravnom konaní nevypovedal, až na hlavnom pojednávaní a to preto, že si na to spomenul až neskôr. Svedok uviedol, že W. sa mal sprchovať v miestnosti vedľa kuchyne, kde bola vaňa a gumový záves. Taktiež nevedel vysvetliť, prečo v prvotných výpovediach nevypovedal o pálení vecí, ktoré mal mať na sebe W. a vôbec sa nezmieňoval o pištoli, ktorú mal obžalovaný A. schovať. V zmysle pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd opätovne dopočul svedka X. N. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 11. 2008. kde svedok vypovedal, za akých okolností bolo realizované jeho zadržanie v penzióne V. v rekreačnej oblasti R.. Svedok uviedol, že jeho prvá výpoveď nebola pravdivá, až potom, keď ho vyšetrovateľ vyzval, aby podpísal zápisnicu, ktorú on podpísať nechcel, sa ho opýtal na dôvod, povedal mu, že to je preto, lebo výpoveď nie je pravdivá. Potom, čo mu vyšetrovateľ dal čas na to, aby si to rozmyslel, ako bude vypovedať a na jeho otázku, či mu vedia zaručiť jeho ochranu a bolo mu povedané, že taká možnosť je, ale záleží od toho, ako bude vypovedať, na základe toho potom zmenil svoju výpoveď a vypovedal tak, ako vypovedal o okolnostiach, za ktorých malo dôjsť k vražde Z. a k osobám, ktoré sa mali na tomto skutku podieľať. Svedok nevedel dňa 16. 12. 1999, kde sa nachádza úrad vyšetrovania, v ktorej časti mesta. Konštatoval, že do 20 sekúnd od spáchania skutku vyštartoval spolu so strelcom z miesta činu, pričom k miestu, kde došlo k zapáleniu Fordu Orion viedla trasa dlhá asi 2 km, ktorú poznal, keďže s touto ho mal oboznámiť práve obžalovaný A.. Podľa tvrdenia svedka N., do 5 - 10 minút od streľby, takže okolo 8.05 - 8.10 hod. videl stáť obžalovaného A. vedľa cesty na jeho aute zn. Fiat Uno červenej farby a tento sa pripojil za nich a spoločne prišli na uvedené smetisko, kde došlo k zapáleniu auta zn. Ford Orion. Svedok poprel skutočnosť, aby medzi prvým a druhým výsluchom bol v kontakte s nejakými inými osobami, pričom nebol na neho vyvíjaný žiaden nátlak. Hlavným dôvodom toho, že začal vypovedať, bol jeho strach z M..

Svedok mjr. N. V. vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný v čase, keď bol mimo územia Slovenskej republiky sa nachádzal v USA, keďže sa realizoval odposluch telefónu jeho manželky, ktorej volal spravidla 3 až 4-krát do týždňa. Tento odposluch trval 5 - 6 mesiacov, možno aj viac. Svedok sa vyjadril k použitiu ITP u obžalovaného U. A. v čase, keď tento sa mal nachádzať mimo územia našej republiky, pričom sa nepamätá, či tento odposluch bol realizovaný pred vznesením obvinenia alebo po vznesení obvinenia obžalovanému, pričom obžalovaný svojej manželke volal skoro každý druhý deň. Súhlas na odposluch obžalovaného bol vydaný zákonným sudcom.

Svedok U. M. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obžalovaného U. A. osobne, pretože obaja pochádzajú z jednej dediny a pokiaľ ide o ich vzájomné kontakty, v období rokov 1997 - 1999 uviedol,

že do kontaktu s obžalovaným A. sa dostal iba raz, a to vo februári 1998, kedy ho požiadal o ochranu vzhľadom k tomu, že bol oprávneným držiteľom strelnej zbrane a v tom čase, konkrétne 2. 2. 1998 bol na neho spáchaný neúspešný atentát na parkovisku pred autobusovou stanicou a vtedy bol zranený aj obžalovaný A.. Od tohto obdobia ho fakticky nevidel. K osobe chráneného svedka N. uviedol, že tohto spoznal 31. januára 2000, teda po Z. vražde a zoznámil ho s ním W.. Od tohto obdobia sa motal okolo neho, lebo keď prišiel W., tak prišiel s ním, ale pre M. N. nebol zaujímavý, lebo nebol ani držiteľom oprávnenia na strelnú zbraň, teda v žiadnom prípade mu ochranku nerobil a pokiaľ mal ochranku, tak ho mal vytvorenú z ľudí mimo mesta Z., čo by sa dalo aj preukázať policajnými zvodkami z tohto obdobia, lebo bol niekoľkokrát s nimi zadržaný. Svedok uviedol, že nechápe, ako sa zrazu mohol stať vodcom nejakej skupiny, ako to tvrdí N. vo svojich výpovediach. Na hlavnom pojednávaná dňa 4. 11. 2011 bol U. M. opätovne vypočutý v zmysle pokynu Najvyššieho súdu, pričom sa nevedel vyjadriť k žiadnym telefonickým kontaktom, ktoré mali byť medzi ním a obžalovaným A.. Svedok uviedol, že nemal žiadne svoje telefóny a pokiaľ chcel telefonovať, používal telefón svojej družky a v telefónnom kontakte bol iba s D. a E.. C.. On osobne netelefonoval fakticky s nikým, lebo sa bál, že by ho mohol Z. Z. cez telefón monitorovať. Svedok M. zaslal súdu aj list, kde sa podrobnejšie vyjadruje k osobe chráneného svedka N. a ktorého hodnotí ako absolútne nevierohodného. Podľa jeho názoru chránený svedok klamal vo všetkom a vôbec nič z toho, čo rozprával o stretnutiach v M., či v motoreste pri V. sa nijakým spôsobom nepreukázalo. O takom niečom nebol vyprodukovaný ani jediný priamy, či nepriamy dôkaz, hoci boli vyšetrovacím tímom vyťažovaní mnohí svedkovia, ktorých menoval chránený svedok N.. Aj keď sa v živote nezúčastnil žiadnej akcie, na ktorej by mal byť spoločne s obžalovaným A., predsa ich chránený svedok N. spája a obviňuje z jedného skutku. O ich spoločnom stretnutí, t.j. s obžalovaným neexistuje žiaden dôkaz, ako napr. fotografia alebo svedectvo nejakého človeka, ktorý by predstavoval vyššiu morálnu autoritu bez poznačeného registra trestov a podobne. O žiadnom takomto stretnutí nemôže existovať a nikdy neexistoval dôkaz. Len hypotéza chráneného svedka má usvedčovať ľudí zo spáchania trestnej činnosti. Taktiež nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, na ktorý poukazuje svedok N., že sa mali stretnúť pri cintoríne smerom do Z. s chlapcami z M.e Ani o tomto stretnutí nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, len prázdne tvrdenie svedka N.. Je absurdné, že svedok N. mal strážiť dom svedka M., lebo tento tvrdí, že o ničom takomto nevedel. Obžalovaného A. nikdy v živote nestretol pred Obecným úradom W., ako to tvrdí svedok N. a tiež neexistuje dôkaz o tom, aby obžalovaný A. mal odviezť z miesta, kde bol nájdený Ford Orion svedka N. a strelca W.. Aj toto ostalo len v rovine hypotéz a jediného tvrdenia chráneného svedka. Dodnes neexistuje jediný dôkaz o tom, žeby bol obžalovaný A. spájaný s miestom nájdeného auta Ford Orion, okrem tvrdenia chráneného svedka N.. Taktiež doposiaľ nikto nevysvetlil, kde sa má nachádzať krčma U Krtka , na ktorú sa celý čas odvoláva chránený svedok, lebo žiadna takáto krčma neexistuje. Podľa názoru svedka M., likvidáciu Z. Z. zobrali do vlastných rúk a vykonali ju na vlastnú päsť štyria ľudia, chránený svedok obžaloby X. N., jeho najlepší kamarát W., Z. a M..

Svedok R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného A. pozná iba z videnia a v priebehu rokov 1997 - 1999 s ním nevyvíjal žiadne spoločné aktivity. Svedok potvrdil skutočnosť, že pozná X. N. od apríla 1999, avšak nikdy s ním nič nerobil a nikdy spolu s ním nebol v žiadnom aute.

Taktiež svedok Q. Z. potvrdil skutočnosť, že v období rokov 1997 - 1999 sa s obžalovaným A. nestretával a taktiež žiadne aktivity nevyvíjal ani s X. N., ktorého mu predstavil W. niekedy začiatkom roku 1999.

Svedkyňa N. X., manželka svedka X. X., s ktorým má vo vlastníctve krčmu v M., ktorá sa nazýva U keksára vo svojej výpovedi uviedla, že nechápe, prečo niekto ich krčmu nazýva krčmou U Krtka, keď aj na vývesnom štíte je nápis Z.. Potvrdila skutočnosť, že do tejto krčmy chodila partia U. M. asi 2 - 3-krát do týždňa, nejaký čas tam vôbec nechodievali. Poznala ich len ako hostí a ako ostatní hostia za tovar ako zákazníci vždy zaplatili. Svedkyňa poprela skutočnosť, aby 15. 12. 1999 nejakí ľudia od skupiny M. sa mali ukryť v ich dome a taktiež nepotvrdila skutočnosť, aby v blízkosti ich krčmy 16. 12. 1999 bolo stretnutie nejakej skupiny ľudí. Taktiež nepotvrdila skutočnosť, aby 15. 12. 1999 ráno niekto pri ich dome bol, zvonil alebo zháňal jej manžela X. X.. Obdobne vypovedal aj svedok X. X..

Svedok F. V. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie nič o tom, aby sa obžalovaný A. na vražde Z. nejakým spôsobom podieľal. Pravdou je, že obžalovaného pozná, ale len cez svojho nebohého syna, s ktorým

bol kamarát. Ináč bližšie ho nepozná, ani sa s ním osobne nestýkal. Svedok poprel skutočnosť, aby niekedy bol v dome obžalovaného A. a taktiež, aby obžalovaný bol u neho.

Svedkyňa A. U. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k okolnostiam, ktoré sa mali odohrať 16. 12. 1999 o 8.00 hod., kedy sa nachádzala vo svojom byte na 4. poschodí, v ktorom počula výstrely a videla pri novinovom stánku muža, ktorý bežal smerom k ul. W. a nastúpil do osobného auta modrej farby. Uvedený muž mal na sebe šušťáky, akej farby mal vlasy, to si svedkyňa nevšimla.

Svedkovia N. M. a V. D. sa vo svojich výpovediach vyjadrovali k okolnostiam, za ktorých došlo k odpredaju vozidla zn. Ford Orion.

Svedok N. D., ktorý robil osobného šoféra U. M., sa vo svojej výpovedi vyjadroval k osobám, ktoré sa mali pohybovať v jeho blízkosti s tým, že pozná aj obžalovaného A., avšak svedok uviedol, že X. N. nepozná.

Obdobne, ako svedok D., vypovedal aj svedok X. V..

Svedkyňa X. S., ktorá pracovala ako pracovníčZ., vo svojej výpovedi uviedla, že 16. 12. 1999 okolo 8.00 hod., keď bola v zadnej časti stánku upratovať, počula streľbu a keďže v zadnej časti stánku okno nie je, nevidela, čo sa stalo a vzhľadom na streľbu sa aj bála stánok opustiť a vyšla zo stánku asi o 5 minút, keď počula v jeho blízkosti hlasy ľudí.

K počutiu jednotlivých výstrelov 16. 12. 1999 v čase okolo 8.00 hod. sa vyjadrovali svedkovia X. X., L. R., F. H. a X. A..

Na návrh prokurátora boli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia F. A., W. D., F. W., V. N., X.. W. W., N. V., F. Z., E.. F. Z., X.. C. P. a X.. L. A. Q.., z výpovedí ktorých súd zistil jednak, akým policajtom bol svedok R., akým spôsobom sa realizovala dochádzka na T.. Z. II. aké boli hodnotenia na svedka R. a možnosť samotnej návštevy obžalovaného u tohto svedka, pričom výpovede spolupracovníkov a nadriadených svedka R. fakticky vo svojom súhrne jeho tvrdenia žiadnym spôsobom nevyvrátili a ani nespochybnili. Časť týchto svedkov sa vyjadrovala k samotnému zadržaniu svedka X. N. v penzióne V., v rekreačnej oblasti R., keď vypovedali, akým spôsobom a za akých okolností došlo k jeho zadržaniu, pričom títo svedkovia, ktorí sa na jeho zadržaní podieľali, potvrdili skutočnosť, že po jeho zadržaní ho odovzdali vyšetrovateľovi, pričom oni žiadne úkony s ním nevykonávali, a teda ani nedošlo z ich strany k nejakému ovplyvňovaniu svedka.

Svedok F.. Q. A., vyšetrovateľ, ktorý realizoval výsluch svedka X. N. a ktorý v roku 2000 bol poverený vedením špecializovaného tímu na vyšetrenie vraždy Z. Z. vypovedal, že po zadržaní X. N. realizoval jeho prvotný výsluch, kedy svedok nevypovedal pravdu, zamotával sa a bolo mu jasné, že nevypovedá pravdivo o okolnostiach, o ktorých vedel. Potom došlo k prerušeniu výsluchu a po pokračovaní vo výsluchu svedok zmenil svoju výpoveď a vypovedal aj o takých okolnostiach, o ktorých ako vyšetrovateľ ani sám nevedel. Svedok uviedol, že s X. N. sa bavili o inštitúte chráneného svedka, nevie však uviesť, že v ktorom štádiu výsluchu. Podľa jeho vedomostí, svedok N. zmenil svoju výpoveď z obavy o svoj život a fakticky bol rád, že sme ho zadržali. Žiadnym spôsobom však nikto z tímu svedka nenabádal k jeho výpovediam, naopak, boli prekvapení rozsahom informácií, s ktorými svedok disponoval a jeho pamäťovými schopnosťami.

Z výpovedí znalcov X.. X. U. a U.. X.. D. H. G.., ktorí realizovali pitvu a vypracovali znalecký posudok o príčine smrti Z. Z. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti menovaného boli rozsiahle devastačné poranenia hlavy s otvorenými zlomeninami kosti lebky a vytlačením časti mozgu navonok pri viacnásobnom strelnom poranení. Toto poranenie viedlo k porušeniu riadiacej činnosti centrálneho nervového systému, čo bolo aj bezprostrednou príčinou smrti bezprostredne po strelnom poranení. V znaleckom posudku je podrobne uvedený nález strelných poranení. Čo sa týka strely, priebehu

strelných kanálov a výstrelov, uviedli, že išlo o 16 striel na tele menovaného, z ktorých 6x išlo o priestrel hlavy, 1x strelu do pravej pazuchy s následným priestrelom hrudníka a pokračujúcim zástrelom ľavého ramena, pri tomto poranení bol zachytený aj stredný lalok pravých pľúc. 1x zistili zástrel ľavého stehna, 1x poranenie ľavej ruky s priestrelom 3. a 4. prsta, 5x postrel chrbta a 1x nástrel pravého ramena. Uvedené poranenia boli spôsobené výstrelmi zo strelnej zbrane, samopalom kal. 7,62 mm automatického systému Kalašnikov, ako to vyplývalo zo záverov znaleckého posudku. Na základe pitevného nálezu a priebehu strelných kanálov bolo možné posúdiť, že všetky strely prechádzali sprava doľava, pričom najprv došlo k šikmému priebehu strely z pravej prednej časti motorového vozidla cez jeho motorovú časť do kabíny, kde došlo k zástrelu v oblasti ľavého stehna a poraneniu v oblasti ľavej ruky v oblasti hrudníka. Strela prechádzala sprava doľava a strely smerujúce na hlavu menovaného viedli k priestrelom tváre a mozgovej časti hlavy s devastačným poranením. Všetky strely v oblasti hlavy prechádzali sprava doľava vodorovne zo vzdialenosti menej ako jeden meter, čo zistili prítomnosťou povýstrelových splodín v ranách a nasledovali veľmi rýchlo za sebou s jedným rozsiahlym výstrelom na ľavej polovici hlavy s jej deštrukciou. Tento nález svedčí o veľkej prudkosti a razantných viacerých s veľkou rýchlosťou za sebou idúcich striel. Tieto pokračovali cez karosériu a okná motorového vozidla a biologický materiál bol zaistený v širokom okolí okolo motorového vozidla. Ďalej uviedli, že z vyššie uvedeného bolo možné posúdiť, že k výstrelu zo strelnej zbrane došlo z prednej a pravej strany najprv na prichádzajúce motorové vozidlo, v ktorom poškodený sedel, kedy zachytili pravú stranu vozidla s priestrelom a po zastavení vozidla mohlo dôjsť k strelám z bezprostrednej vzdialenosti na hlavu menovaného, teda mohlo dôjsť tak, že strelná zbraň v čase streľby sa mohla nachádzať aj vo vnútri motorového vozidla, pričom strelec stál vedľa vozidla po jeho pravej strane a následne táto zbraň bola ponechaná na pravom prednom sedadle vedľa vodiča, kde bola aj nájdená. Strelné poranenia v oblasti hlavy viedli u menovaného k okamžitej smrti. Všetky zistené poranenia vznikli zaživa, pravdepodobne vo veľmi rýchlom slede za sebou. Tento mechanizmus nebol v rozpore s vyšetrenými okolnosťami, poškodením motorového vozidla, ani lokalizáciou zaisteného biologického materiálu na mieste činu. Rozsiahle devastačné poranenia hlavy a mozgu s jeho vytlačením navonok hodnotili ako smrteľné pre všeobecnú povahu. Znalci uviedli, že smrti menovaného sa nemohlo zabrániť ani poskytnutím včasnej a vysoko odbornej lekárskej pomoci. U Z. Z. boli prevedené aj doplňujúce vyšetrenia pri pitve, kde pri chemicko-toxikologickom vyšetrení krvi a biologického materiálu sa nezistila prítomnosť alkoholu, ani prítomnosť bežne užívaných skupín liekov.

Znalec z odboru balistiky pplk. E.. F. F. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že na skúmanie mal predloženú pušku juhoslovanskej výroby kal. 7,62 mm, výr. č. 702745. Išlo o automat systému Kalašnikov so sklopnou ramennou opierkou. Zásobník samopalu má kapacitu 30 nábojov. Samopal bol spôsobilý streľby jednotlivými ranami, dávkami, bol v dobrom technickom stave, čo bolo potvrdené skúšobnou streľbou za použitia predložených troch nábojov, z ktorých jeden bol zaistený v nábojovej komore a ďalšie dva v zásobníku. Na mieste činu bolo zaistených 21 nábojníc, ktoré pred vystrelením z predmetného samopalu tvorili súčasť samopalových nábojov kal. 7,62 x 39 mm. Predložené na skúmanie boli fragmenty vybraté z tela poškodeného, ktoré sú podrobne popísané v znaleckom posudku. Tieto neboli spotrebiteľné na individuálnu identifikáciu zbrane. Zo striel a ich častí, ktoré boli zaistené na mieste činu bola na individuálnu identifikáciu upotrebiteľná strela označená č. 49, ktorá bola vystrelená z predmetného samopalu. Skúmané fragmenty a strely s predloženými nábojnicami mohli tvoriť a pravdepodobne aj tvorili celky samopalových nábojov.

Z výpovede znalkyne z odboru Q. Q.. U. A. súd zistil, že obžalovaný má priemerný intelekt aj celkové rozumové schopnosti, jeho štruktúra osobnosti je nevyrovnaná s psychopatickými rysmi, zvýraznený je egocentrizmus, potreba seba presadenia sa a sociálnej adaptácie. Ak sa obžalovaný dopustil trestného činu, z psychologického hľadiska jeho motivácia súvisí s jeho nevyrovnanou osobnosťou s asociálnymi sklonmi. Charakter trestného činu zodpovedá jeho osobnosti. Z psychologického hľadiska pravdepodobný vývin osobnosti obžalovaného sa javí neurčitý vzhľadom na jeho nevyrovnanú osobnosť s psychopatickými a sociálnymi rysmi, ale tiež sú naznačené u neho vnútorné dispozície viesť aj sociálne pozitívny model správania. Zaoberá sa otázkami svedomia, takže v tomto smere by mohla byť prevýchova pozitívna. Pri psychologickom vyšetrení boli zistené mierne zvýšené sklony k lživosti, teda zvýšená pravdepodobnosť skresľovania poskytnutých údajov o sebe.

Znalkyňa Q.. U. A. podala psychologický posudok aj na svedka N. a z jej záverov vyplýva, že svedok X. N. má nadpriemerné intelektové schopnosti a celkové rozumové schopnosti, ako aj funkciu pamäti. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať prežité udalosti. Z psychologického hľadiska reprodukcie predmetných udalostí sú konzistentné, logicky bez podstatných vnútorných rozporností alebo skreslení. Z psychologického hľadiska s odstupom času od skutku sú v reprodukcii toho, čo sa malo diať akceptovateľné prípadné nepresnosti v časových údajoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení konštatoval, že je potrebné vykonať vyšetrovací pokus za účelom zistenia, za akých časových okolností by bolo možné, aby sa obžalovaný A. stretol s chráneným svedkom N. na mieste, na ktorom sa stretli v čase po vražde predtým, ako bolo spálené vozidlo Ford Orion, keby vyrazil obžalovaný na toto miesto z úradu vyšetrovania maximálnou možnou rýchlosťou v čase medzi 8.00 - 8.30 hod. Krajský súd vykonal uvedený vyšetrovací pokus, pričom cesta od budovy J.. na miesto, kde došlo k podpáleniu Ford Orionu pri ceste v smere na Z. trvala 11 minút a 17 sekúnd. Bol zmeraný aj spiatočný čas, ten trval 10 minút a 41 sekúnd.

Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, ako aj z prípravného konania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne, krajský súd dospel k záveru, že súhrn týchto dôkazov nedáva jednoznačný a nepochybný podklad, na ktorom by bolo možné založiť záver o vine obžalovaného U. A., t.j. jeho spoluúčasti spolu už s teraz odsúdenými U. M. a spol. na zavraždení nebohého Z. Z..

Celá obžaloba bola postavená fakticky na tvrdeniach a výpovedí chráneného svedka X. N., ktorý podľa obžaloby mal presvedčivo popísať, za akých okolností malo dôjsť k zavraždeniu Z. Z., ako aj samotnú účasť obžalovaného A. na tejto vražde, k čomu mali prispieť aj previerka na tvári miesta, ako aj konfrontácia s už vo veci odsúdenými U. M. a spol. Je potrebné konštatovať, že obžaloba však pri hodnotení výpovede chráneného svedka nebrala do úvahy rozpory, ktoré mal vo svojich výpovediach, a ktoré vyplývajú z obsahu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a zo spôsobu a charakteru odstraňovania týchto rozporov, ktoré však krajský súd nepresvedčili a pochybnosti týkajúce sa zavinenia obžalovaného A. neodstránil. Predovšetkým obžalobe sa nepodarilo vysvetliť, ako sa prokurátor vysporiadal s výpoveďou švagra obžalovaného, v tom čase vyšetrovateľa J. D. R., ktorý jednoznačne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosť, že obžalovaný v čase, kedy malo dôjsť k usmrteniu Z. Z. sa nachádzal na úrade vyšetrovania v jeho kancelárii a v tom čase sa aj od neho dozvedel o tejto vražde. Z úradu vyšetrovania mal obžalovaný odísť okolo 8.30 hod, teda fakticky pol hodiny po spáchaní skutku. Prokurátor vo svojom záverečnom návrhu na otázku, ktorú si sám položil, teda či sa má veriť policajtovi, ktorý mal dlhoročnú prax, alebo chránenému svedkovi odpovedal, že verí chránenému svedkovi X. N.. Ako už bolo konštatované, súd doteraz nevie, aké dôvody k takémuto záveru prokurátora viedli. Je logické, že v prípade krivej výpovede svedka R., táto skutočnosť by sa dala jednoznačne preukázať. Úrad vyšetrovania podľa názoru súdu nie je priestorom, kde môže prísť ktokoľvek, kedykoľvek a zdržiavať sa tam po dobu jednej hodiny tak, aby niekto iný okrem svedka R. neevidoval jeho prítomnosť. Na takýchto úradoch spravidla prístup do časti budovy, kde sa nachádzajú kancelárie vyšetrovateľov je možný spravidla po tom, keď si pre návštevu vyšetrovateľ príde a takáto návšteva by mala byť spravidla aj evidovaná. Je síce pravdou, že vyšetrovateľ požiadal o záznam knihy návštev z uvedeného dňa, pričom bolo konštatované, že z uvedeného dňa kniha návštev nájdená nebola, ale túto okolnosť nie je možné predsa vykladať v neprospech obžalovaného, práve naopak, v jeho prospech. V rámci doplneného dokazovania výsluchom spolupracovníkov svedka R., ako správami z Z. Q. a J.. sa nepodarilo žiadnym spôsobom vyvrátiť výpoveď svedka R. a ani ju spochybniť, pokiaľ ide o prítomnosť obžalovaného na tomto T. Toto je rozhodujúci fakt a pochybnosť, ktorú súd v zmysle zásady in dubio pro reo vyhodnotil v prospech obžalovaného s tým, že túto obhajobu obžalovaného sa vyšetrovacím orgánom nepodarilo jednoznačne a nepochybne vyvrátiť. Pokiaľ prokurátor v záverečnej reči uvádzal, že by bolo možné pripustiť prítomnosť obžalovaného na T. vyšetrovania, aby si takýmto spôsobom zistil alibi, tento záver je absolútne spochybnený jednak časom, kedy by mal obžalovaný vyštartovať z úradu vyšetrovania a vzdialenosťou na miesto, kedy malo dôjsť k stretnutiu so svedkom N.. Rozhodujúcim dôkazom, ktorý záver prokurátora ako aj samotného svedka N. vyvracia je skutočnosť, že sám svedok N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k jeho stretnutiu s obžalovaným A. došlo v čase 8.05 - 8.10 hod., čo je absolútne nereálne.

Ďalším momentom, ktorý prispel k oslobodzujúcemu verdiktu súdu je skutočnosť, že U. M. a ostatní vo veci odsúdení pre spoluúčasť na vražde Z. Z. boli uznaní za vinných vo veci Z. súdu v Z. sp. zn. 2 T 33/02 (v tejto veci ako člen senátu sedel terajší vo veci rozhodujúci sudca) , avšak nielen na základe výpovede chráneného svedka X. N., ako je to v danom prípade, ale na základe výpovede F. V., ktorý v základných detailoch výpoveď chráneného svedka potvrdil. V našej trestnej veci bol F. V. taktiež vypočutý, avšak na rozdiel od veci sp. zn. 2 T 33/02 svedok V. nepotvrdil účasť obžalovaného A. a koniec koncov vo vzťahu k nemu jeho účasť nepotvrdil ani v tej predchádzajúcej výpovedi.

Súd chce uviesť, že chránený svedok X. N. bol ako korunný svedok vypočúvaný vo vzťahu k viacerým skutkom (vo veci 2 T 33/02 má usvedčovať obžalovaných aj z vyhotovenia nástražného výbušného systému, mal usvedčovať aj obvineného N. W.) vo viacerých trestných veciach, pričom v danom prípade, t.j. vo veci 2 T 33/02 došlo k právoplatnému oslobodeniu obžalovaných pre skutok, ktorý sa týkal zhotovenia nástražného výbušného systému a k zrušeniu trestného stíhania N. W. prokurátorom vo veci 2 Kv XXX/XX, kde práve prokurátor analyzuje nedôveryhodnosť chráneného svedka X. N.. A taktiež k oslobodeniu pre pochybnú výpoveď svedka N. došlo aj v trestnej veci Z. súdu v Z. sp. zn. 3 T 3/03.

Taktiež pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka Riška, nie je možné jeho vierohodnosť spochybňovať, ako tak činí prokurátor na základe toho, že tento svedok využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, keď súd má k dispozícii jeho podrobné výpovede z prípravného konania, ako aj z predchádzajúceho hlavného pojednávania. Rozhodujúcim momentom v tomto smere je však skutočnosť, že okolnosti, o ktorých hovorí svedok R. a ktoré sa týkajú obžalovaného A. v čase, keď sa tento mal nachádzať na T. vyšetrovania Z. II, sa nepodarilo v priebehu celého dokazovania pri vynaložení všetkých dostupných prostriedkov a dôkazov vyvrátiť.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prečo by mal chránený svedok krivo obviňovať obžalovaného A., v tomto smere súdu nie je známy motív takéhoto konania. V každom prípade jeho tvrdenia o účasti obžalovaného sú v rozpore s výpoveďami viacerých svedkov, ale najmä v rozpore s výpoveďou svedka R.. Pokiaľ by sme si mali klásť otázku, že prečo by svedok takto vypovedal, pokiaľ by to nebola pravda, potom sa musíme pýtať, prečo v iných veciach došlo k oslobodeniu obžalovaných pre závažné trestné činy, kde dôkazná situácia bola taktiež zúžená len na výpoveď svedka N.. Pokiaľ by sa tomuto svedkovi malo absolútne vo všetkom veriť, potom by nebolo potrebné ani v tejto trestnej veci vykonávať ďalšie iné dôkazy. Keďže súd považuje výpoveď svedka N. za nevierohodnú vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby, je len samozrejmé, že ten istý záver sa týka aj skutku uvedeného v bode 1/.

Záver o vine obžalovaného je možné prijať len vtedy, ak takýto záver je jednoznačný a najmä nepochybný, t.j. že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli záver o vine nejakým spôsobom spochybňovať. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu prijať záver o vine bez toho, aby existujúce pochybnosti súd vyložil v prospech obžalovaného by bolo v rozpore so zásadou in dubio pro reo a preto krajský súd dospel k záveru, že nebolo dokázané jednoznačne a nepochybne, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný U. A. a preto ho spod skutku obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že došlo k oslobodeniu obžalovaného, postupom v zmysle § 229 ods. 3 Tr. por. (zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) boli poškodené strany O. a US. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 (osem) dní

odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.