KSKE 3 Co 106/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 106/2012

KS v Košiciach, dátum 29.04.2012, sp.zn. KSKE 3 Co 106/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233367 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111233367.4

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa H. J.Á., A.. XX.X.XXXX, W. Q. A., T. XX, proti odporcovi W. P., A.. X.X.XXXX, W. Q. O., P.Ä. XX, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 22.2.2012 č.k. 37C/28/2012-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal zakázať odporcovi nakladať a teda disponovať právnymi úkonmi dvojstrannými alebo jednostrannými, prevádzať odplatne alebo bezodplatne, zaťažovať záložným právom alebo iným vecným právom k cudzej veci alebo prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva, nakladať s nehnuteľným majetkom a to stavba - T. X. Č. XXXX, katastrálne územie F., N. A. D. Č.. XXX, na pozemku parcely registra C, evidovanom ako parc. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX P., katastrálne územie F., N. A. D. Č.. XXX, pozemok parcely registra C evidovaný na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX P., katastrálne územie F., N. A. D. Č.. XXX a pozemok registra C evidovaný ako parcelné číslo XXX/X -záhrady, výmera X.XXX P., katastrálne územie F., N. A. D. Č.. XXX.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol od C. O. časť pohľadávky voči dlžníkovi B. P. v sume 1.500,- eur. Dlžníčka pohľadávku neuhradila. Dlžníčka je vlastníkom nehnuteľností vo svojom výlučnom vlastníctve a zamýšľa ich predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Ide o nehnuteľnosť v katastrálnom území X. P., T. X. Č. XXXX na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX P. a samotný tento pozemok, ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Nehnuteľnosť, ku ktorej navrhovateľ žiada uložiť zákaz nakladania, nadobudol do vlastníctva odporca na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou B. P. a odporcom ako obdarovaným. Navrhovateľ tvrdí, že týmto prevodom medzi blízkymi osobami bol preukázaný úmysel dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa, preto darovaciu zmluvu považuje za odporovateľný právny úkon. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa nie je zabezpečenou pohľadávkou, je dôvodná obava, že uspokojenie navrhovateľa je ohrozené, ba dokonca nevydaním predbežného opatrenia môže byť znemožnené.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na účel predbežného opatrenia, ktorým je dočasná úprava pomerov účastníkov a na povahu predbežného opatrenia, ktoré je procesným inštitútom a zabezpečovacím prostriedkom, ktorý môže súd vydať za splnenia dvoch zákonných podmienok, a to aspoň osvedčenie práva, ktorému má byť predbežným opatrením poskytnutá ochrana a alternatívne buď preukázanie neodkladnosti potreby zásahu súdu, ktorý neznesie odklad do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.

Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotný dlh (v tomto prípade však neexistujúci dlh navrhovateľa voči odporcovi) nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Navrhovateľom uvádzané konanie odporcu nie je bez ďalšieho konaním, ktorým by odporca znižoval hodnotu svojho majetku, nakoľko z predložených dokladov navrhovateľa nevyplýva, že by došlo k predaju týchto nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu, resp. k ich darovaniu, ani to, že by sa odporca úmyselne zbavoval svojho majetku za účelom poškodenia navrhovateľa.

Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ, resp. právny nástupca pôvodného veriteľa, sa vo veci samej mieni domáhať zaplatenia pohľadávky z titulu pôžičky vo výške 1.500,- eur voči B. P., ako dlžníčke. Navrhované predbežné opatrenie teda nemá vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom konania vo veci samej, keďže v konaní o zaplatenie pohľadávky z titulu pôžičky vo výške 1.500,- eur nebude odporca pasívne vecne legitimovaný. Súd prvého stupňa tiež posudzoval primeranosť navrhovaného predbežného opatrenia, pričom má za to, že jeho nariadením by došlo k zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru, keďže navrhované predbežné opatrenie je neprimerané k nároku, ktorý má zabezpečovať, keď navrhovateľ navrhuje zákaz nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote niekoľko stotisíc eur, pričom vo veci samej mieni uplatňovať sumu vo výške 1.500,- eur. Keďže navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uvádza, že navrhovateľ síce nemá pohľadávku voči odporcovi, ale voči dlžníčke A. P., tá sa však môže uspokojovať z majetku odporcu, o ktorý bol úmyselne zmenšený majetok dlžníčky. Hoci ako vlastník nehnuteľnosti je vedený odporca, navrhovateľ má za to, že ide buď o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo o výlučné vlastníctvo dlžníčky. Preto možno reálne predpokladať, že ak bude navrhovateľovi vyhovené vo veci samej súdnym rozhodnutím o povinnosti zaplatiť pohľadávku navrhovateľa, výkon rozhodnutia môže byť vedený v exekučnom konaní postihnutím nehnuteľností. K skutočnosti, že hodnota pohľadávky navrhovateľa je v nepomere k hodnote nehnuteľnosti navrhovateľ uvádza, že nie je jediným veriteľom dlžníčky B. P. a jeho pohľadávka je nezabezpečenou pohľadávkou. Pri spôsobe nakladania dlžníka B. P. s jej majetkom je možné, že v čase výkonu rozhodnutia už nebude mať žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. To potvrdzuje aj skutočnosť, že dlžníčka previedla dve z troch nehnuteľností na odporcu. Navrhovateľovi sú od pôvodného veriteľa C. O. známe odporcom namietané skutočnosti v tom, že manželka odporcu podala dňa 4.10.2011 proti pôvodnému veriteľovi trestné oznámenie na okresnú prokuratúru pre trestný čin podvodu. Podľa informácií navrhovateľa a C. O. bolo trestné oznámenie odmietnuté ako nedôvodné a neopodstatnené, preto navrhovateľ dáva súdu do pozornosti túto skutočnosť. Ak tak neurobil prvostupňový súd, navrhovateľ má za to, že dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnej miere. V opačnom prípade by nevznikli pochybnosti o tom, že nárok navrhovateľa a potreba nariadenia predbežného opatrenia sú osvedčené v dostatočnej miere. Odporca a dlžník spochybňuje pravosť podpisu na zmluvách o pôžičke. C. O. podal trestné oznámenie voči dlžníkovi B. P., na základe ktorého prebieha vyšetrovanie a pravosť podpisov je predmetom dokazovania, preto má navrhovateľ za to, že v návrhu na vydanie predbežného opatrenia osvedčil pravdepodobnosť nároku v postačujúcej miere. Navrhovateľ považuje za potrebné vyjadriť sa aj k ostatným tvrdeniam odporcu a dlžníka, ktorí uvádzajú, že navrhovateľ súdu nepredložil originály zmlúv o pôžičke. Zákon neukladá uzatvoriť zmluvu o pôžičke písomne a už vôbec nevyžaduje úradné osvedčenie podpisov. Odporca v iných konaniach poukazuje aj na otázku, odkiaľ mal C. O. finančné prostriedky, keď nepodniká a je zadlžený. Navrhovateľ má za to, že uvedené je vo vzťahu k predmete konania irelevantné, nakoľko prostriedky si mohol požičať. Navrhovateľ má dôkazy, že k stretnutiu medzi pôvodným veriteľom a dlžníčkou došlo a pôžička vo výške, ako bola uvedená v návrhu, bola poskytnutá. Návrh na nariadenie

predbežného opatrenia je jedinou obranou proti konaniu dlžníka a jej spriaznených osôb. Navrhovateľ ako aj pôvodný veriteľ sa obávajú uspokojenia svojich pohľadávok dlžníkom a podniknutím všetkých krokov k zmareniu ich uspokojenia. Okrem uvedeného odporcove tvrdenia nie sú ničím preukázané. Navrhovateľ má za to, že osvedčil základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Navrhovateľ tieto skutočnosti nielen tvrdil, ale ich aj dôkazmi osvedčil, čím naplnil zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu sú v celom rozsahu správne a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že skutočne v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky a predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia.

Podstatou predbežných opatrení je, že tieto upravujú pomery účastníkov konania iba dočasne, resp. zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov do ich konečnej ochrany.

Medzi predpoklady nariadenia predbežného opatrenia patrí osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, prípadne osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia a preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené súčasne.

Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, musia však byť osvedčené základné skutočnosti, z ktorých by vyplynul záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ani neosvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť ochrana. Navrhovateľ sám tvrdí, že nárok, ktorého sa mieni domáhať vo veci samej je nárok proti dlžníčke B. P. na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.500,- eur. Navrhovateľ sa iba domnieva, čo sám uvádza v odvolaní slovným vyjadrením má za to , že by sa mohol uspokojenia domáhať aj z majetku, ktorý je predmetom predbežného opatrenia. Tento záver resp. názor navrhovateľa však v konaní osvedčený nie je. Naopak z návrhu samotného je zrejmé, že dlžníčka disponuje aj iným nehnuteľným majetkom, z ktorého je možné pohľadávku navrhovateľa priamo uspokojiť. Pri tom je irelevantné, že B. P. má aj ďalšie záväzky. Nie je totiž preukázané, že by tieto iné záväzky boli zabezpečené.

Za danej situácie, v rozsahu skutkových tvrdení, ktoré navrhovateľ uvádza, je potrebné konštatovať, že tu neexistuje právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Preto tu neexistuje ani dôvod na obmedzovanie vlastníckeho práva odporcu.

Pokiaľ sa týka tvrdení navrhovateľa v odvolaní ohľadom údajných námietok odporcu alebo dlžníčky voči pohľadávke C. O.Ľ. a s tým súvisiacich trestných stíhaní, odvolací súd uvádza, že tieto skutkové tvrdenia sú v tomto konaní právne irelevantné. V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

v tejto veci neboli vznášané žiadne námietky zo strany odporcu alebo tretej osoby, preto nie je dôvod takéto vyjadrenia z iných konaní posudzovať pri rozhodovaní o prejednávanom návrhu. V tejto veci bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, k čomu však nedošlo.

Preto odvolací súd konštatuje, že nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu vecne správne. Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.