KSKE 3 Co 109/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/109/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707202951 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7707202951.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcov: 1/ V.. I. Y.Y., T.. XX.XX.XXXX, H. U. XXX, 2/ G. Ž., T.. XX.XX.XXXX, H. Q.. I.R. XXXX/X, I., 3/ S. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXXX/X, H., 4/ V.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX, C. XX, H., 5/ S. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. XX, H., všetkých zastúpených JUDr. Milanom Hablákom, advokátom Advokátskej kancelárie v Martine, Štefánikova 48, proti žalovanému SR - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5C/23/2007-163 zo dňa 07. decembra 2010 t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu za živý a mŕtvy inventár žalobcom v 1. rade V.. I. Y.Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 10.505,12 eur, v 2. rade G. Ž., T.. XX.XX.XXXX D. G. XX.XXX,XX J., v 3. rade S. Q., T.. XX.XX.XXXX v sume 10.505,12 eur, v 4. rade V.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 31.515,37 eur a v 5. rade S. Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 31.515,37 eur bezúročne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. až 5. rade trovy odvolacieho konania v sume 912,60 eur na účet advokáta JUDr. Milana Habláka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému poskytnúť náhradu za živý a mŕtvy inventár žalobcovi v 1. rade V.. I. Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 10.505,12 eur, žalobkyni v 2. rade G. Ž., T.. XX.XX.XXXX v sume 10.505,12 eur, žalobkyni v 3. rade S. Q., T.. XX.XX.XXXX v sume 10.505,12 eur, žalobcovi v 4. rade V.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 31.515,37 eur a žalobcovi v 5. rade S. Y., T.. XX.XX.XXXX v sume 31.515,37 eur bezúročne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcov v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom na trovách konania 4.667,41 eur na účet ich právneho zástupcu vedený vo VÚB a.s. pobočka Martin číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že I. Y., T.. XX.XX.XXXX sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 14.02.1996 domáhal voči pôvodne označenému žalovanému Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach náhrady podľa zákona č. 229/1991 Zb. za odňatý živý a mŕtvy inventár a za zásoby v sume 949.432 Sk. Tohto nároku sa domáhal ako dedič po N. Y., svojom otcovi, po ktorom tento zdedil v rozsahu 1/3-iny dedičstva. Náhrady sa domáhal podľa § 20 ods. 6 zák. č. 229/1991 Zb. v znení zákona č. 93/1992 Zb. a v zmysle Nariadenia vlády SR č.

97/1992 Zb., a to formou normatívu z výmery 106,2797 hektár odňatej pôdy, ktorú výmeru vynásobil normatívom 26.800,- Sk za 1 hektár, čím dospel k sume 2.848.296,- Sk, z ktorej sumy výška jeho dedičského podielu predstavovala 1/3-inu, teda 949.432,- Sk. Žalobca vyzval Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach listom zn. 128/1992 zo dňa 07.09.1992 a listom zn. 184/93 zo dňa 07.10.1993 na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár. Žalobca preukázal svoj nárok na predmetné náhrady tým, že rozhodná pôda vo výmere 106,2792 hektára v k. ú. F. bola vydaná otcovi žalobcu N. Y.Y., T.. XX.XX.XXXX rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1T/1/68 zo dňa 29.04.1968, ktorým tohto spolu s ďalšími obžalovanými pre zločin velezrady podľa § 1 a vyzvedačstvá podľa § 5 zák. č. 231/48 Zb. oslobodil. Otec žalobcu N. Y., T.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX a v konaní D/1257/90 Štátneho notárstva Bratislava 2 rozhodnutím zo dňa 14.12.1990 žalobca I. Y., T.. XX.XX.XXXX zdedil po tomto, ako syn poručiteľa 1/3-inu z jeho majetku, pričom jeho brat U. Y., T.. XX.XX.XXXX, ďalší syn neb. N. Y. zdedil 2/3-iny z jeho majetku s tým, že vyplatí spoludedičke D. Y., sestre poručiteľa 1/3-inu, a to v prípade, že obdrží finančnú protináhradu za zdedené nehnuteľnosti. Toto dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.12.1990. Následne medzi žalobcom a pôvodne označeným žalovaným Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach bolo niekoľko jednaní. Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach sa necítil byť povinnou osobou v tomto konaní, lebo jemu majetok Jozefa Kubíka odovzdaný nebol a nie je ani právnym nástupcom po právnickej osobe, ktorá je označená ako preberateľ majetku N. Y.Í. v roku 1948. Obaja synovia nebohého N. Y. V.. I. Y. T.. XX.XX.XXXX, Z. Z. U.Á. Y., Ď. G. N. Y. W. F. S. XX.XX.XXXX pod sp.zn. 18/96-I žiadali Ministerstvo pôdohospodárstva SR o určenie povinnej osoby na vydanie živého a mŕtveho inventáru podľa § 21b ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Krajský odbor Košice - pracovisko Michalovce rozhodnutím číslo 6/1997 dňa 19.05.1997 o určenie povinnej osoby rozhodol o žiadosti oprávnených tak, že povinnou osobou je Slovenská republika a že náhradu oprávneným osobám za odňatý živý a mŕtvy inventár poskytne prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. V dôsledku podaných odvolaní zo strany Slovenského pozemkového fondu Ministerstvo pôdohospodárstva SR niekoľkokrát zrušilo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR Krajského odboru Košice, pracovisko Michalovce a k definitívnemu určeniu v správnom konaní, že povinná osoba v prípade nároku žalobcu I. Y. zistená nebola, došlo až rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR Bratislava Regionálnym odborom pod číslom XXXX/ XX - XXX F. dňa 14. júna 2004, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 14.12.2006 pod číslom XXXX/XX - XXX. Ž. I. Y., T.. XX.XX.XXXX F. S. XX.XX.XXXX, a po ňom dedili jeho tri deti, V.. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, G. Ž. M.. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. S.M. Q. M.. Y., T.. XX.XX.XXXX (21D/611/2004 Okresný súd Martín) . Vyššie uvedení dedičia vstúpili do konania 6C/220/1996 ako žalobcovia namiesto I. Y. ako jeho právni nástupcovia. Zároveň žalobcovia v 1. až 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Milana Habláka dňa 28.03.2006 doručili súdu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania s tým, aby popri pôvodne označenom žalovanom Školskom majetku Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach vystupoval ako žalovaný v 2. rade Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond Bratislava. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 6C/220/1996 zo dňa 20.09.2006 pripustil do konania na strane žalovaného v 2. rade Slovensku republiku - Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2006. Žalobcovia svoj návrh voči Školskému majetku Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach zobrali na pojednávaní dňa 22.01.2007 späť a preto súd konanie voči tomuto žalovanému zastavil a nárok žalobcov voči žalovanému v 2. rade Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava vylúčil na samostatné konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2007. Žalovaný SR - Slovenský pozemkový fond v konaní namietal, že žalobcovia doposiaľ nepožiadali o vydanie náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár, preto považovali žalobu za predčasnú, keďže súd nemôže konať bez toho, aby si oprávnená osoba najprv nárok u povinnej osoby neuplatnila. Z listu označených žalobcov v 1., 2. a 3. rade ako aj ďalších osôb V.. Z. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. S. Y.Í., T.. XX.XX.XXXX zo dňa 14.06.2007 súd prvého stupňa zistil, že tieto osoby požiadali Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Michalovce, o poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár, ktorý bol doručený žalovanému dňa 15.06.2007 a zaevidovaný pod číslom 1557/07. Súd prvého stupňa vylúčený nárok žalobcov voči SR - Slovenskému pozemkovému fondu prerušil do meritórneho rozhodnutia Slovenského pozemkového fondu o žiadosti žalobcov na náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár. Dňa 11.06.2007 Slovenský pozemkový fond zaslal žalobcom ocenenie živého a mŕtveho inventára podľa zoznamu, ktorý bol pravdepodobne urobený v roku 1948 a z ktorého vyplýva, že za zásoby ďateliny, slamy a pliev Slovenský pozemkový fond vykonal ocenenie v sume 75.692,- Sk, za živý inventár - za kone, voly, dojnice a býky v sume 348.500,- Sk a za mŕtvy inventár 50 položiek v sume 301.239,20 Sk. K oceneniu došlo 05.03.2006 a celková hodnota ocenenia predstavuje 725.431,20 Sk. Žalobcovia takýto výpočet neakceptovali, a to z toho dôvodu, že

zápisnica z 01.10.1948 spolu so zoznamom inventáru a zásob, ktoré mali byť odobraté N. Y. je podľa ich názoru pochybná, lebo Ministerstvo pôdohospodárstva SR im 04.01.2007 oznámilo, že originál zápisnice sa v spise archivovanom na Ministerstve pôdohospodárstva SR nenachádza. Namietali, že zoznam inventáru a zásob uvedených v prílohe zápisnice nie je kompletný, nakoľko v tomto chýba zoznam obilovín, taktiež spochybnili podpis Jozefa Kubíka na zápisnici, lebo samy archivovali viacero listín, kde mali podpis N. Y., avšak tento bol odlišný od podpisu v tejto zápisnici. Preto žiadali, aby k poskytnutiu náhrady za živý a mŕtvy inventár došlo postupom podľa § 20 ods. 6 zákona 229/1991 Zb. v znení nariadenia vlády SR č. 97/92 Zb. na sumu za 106,2797 hektára x 28,600,- Sk za hektár = 2.848.296,- Sk.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná. I. Y., T.. XX.XX.XXXX G. G. U. Y., T.. XX.XX.XXXX sú oprávnenými osobami podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 229/1991 Zb., keďže ich otcovi bol odobratý živý a mŕtvy inventár. Náhradu si uplatnili u domnelej povinnej osoby Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy Michalovce 07.09.1992. Keďže k dohode o náhrade za odobratý živý a mŕtvy inventár v zákonom stanovenej lehote nedošlo, v zmysle § 20 ods. 3 citovaného zákona nárok uplatnili na súde voči vyššie označenému subjektu dňa 14.02.1996 včas a v zákonom stanovenej lehote. Medzi U. Y. Z. I. Y.Í. na jednej strane a Školským majetkom SPŠ v Michalovciach vznikol spor o to, či tento subjekt je povinnou osobou alebo nie. Obaja bratia ako oprávnené osoby podali dňa 14.10.1996 žiadosť o určenie povinnej osoby na Ministerstvo pôdohospodárstva SR Bratislava. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Košice, pracovisko Michalovce už vo svojom prvom rozhodnutí č. 6/1997 zo dňa 19.05.1997 konštatuje na tretej strane svojho rozhodnutia v poslednom odseku, že U. Z. I. Y. majú právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej úrody, keďže ako oprávnené osoby preukázali toto právo osvedčením č. 21/94-K zo dňa 11.05.1994, že zabezpečujú prevádzku poľnohospodárskej výroby. Samotný minister pôdohospodárstva F. G. vo svojom poslednom rozhodnutí č. XXXX/XX-XXX zo dňa 14.02.2006 potvrdil rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 14.06.2004 č. XXXX/XX-XXX, ktorým bolo rozhodnuté, že povinná osoba na poskytnutie náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár podľa § 20 zák. č. 229/1991 Zb. sa nezistila a minister toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení okrem iného konštatuje, že k preklúzii uplatneného nároku zo strany žiadateľov o určenie povinnej osoby nedošlo a že návrh na určenie povinnej osoby bol uplatnený včas. I. Y., T.. XX.XX.XXXX F. S. XX.XX.XXXX a po tomto v dedičskom konaní 21D/611/2004 Okresného súdu Martin dedili žalobcovia v 1. až 3. rade. Tomáš Kubík, nar. 07.03.1928 zomrel 02.09.2000 a po tomto v dedičskom konaní D/ 801/00 Okresného súdu Bratislava IV dedili jeho deti, žalobcovia v 4. a 5. rade. Žalobcovia v 1. až 5. rade preukázateľne uplatnili nárok na poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa zák. č. 229/1991 Zb. u Slovenského pozemkového fondu dňa 24.07.2006, ktorý im vypočítal náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár podľa príloh k zápisnici zo dňa 01.10.1948. Žalobcovia tento výpočet neakceptovali, či už pri vzájomnej korešpondencii, ako aj na osobnom jednaní dňa 13.09.2007. Stále mali voči takémuto spôsobu odškodnenia výhrady, a to z dvoch dôvodov - lebo žalovaný stále predkladal iba fotokópie príloh k zápisnici z 01.10.1948, na ktorých bol síce podpis N. Y., avšak tento spochybňovali a fotokópie nepovažovali za preukázaný doklad o odobratí živého a mŕtveho inventára N. Y., taktiež spochybňovali úplnosť príloh, lebo v týchto nebol uvedený zoznam odobraných obilovín. Súd prvého stupňa preto dal účastníkom priestor na zabezpečenie originálov zápisnice z 01.10.1948, ako aj príloh podpísaných N. Y. k tejto zápisnici. Žalobcovia produkovali porovnávací materiál, na ktorom bol nespochybniteľne autentický podpis N. Y. (jeho pracovnú zmluvu) , ktorú mal uzavretú so Zbernými surovinami n. p. Bratislava z 01.04.1972, ďalej osvedčenie, že bol účastníkom národného boja za oslobodenie zo 06.07.1970, ako aj zápisnice spísanej na MNV v U. z 24.01.1949 o prevzatí revidovaného poľnohospodárskeho a lesného majetku N. Y., ku ktorej zápisnici boli tiež predložené prílohy, na ktorých je podpis N. Y.. Súd prvého stupňa keďže nemá odborné vedomosti z odboru grafológie a namietané podpisy porovnával len laicky, dospel k záveru, že sa nedá jednoznačne uzavrieť, že podpisy N. Y. na zápisnici z 01.10.1948 a na predloženom porovnávacom materiáli, ktorý žalobcovia predložili v origináloch, sú rovnaké. Nebol produkovaný ani hodnoverný porovnávací materiál, preto vo veci súd nemohol nariadiť znalecké dokazovanie z odboru grafológie. Keďže medzi účastníkmi boli prílohy zápisníc o odňatí živého a mŕtveho inventára po nebohom N. Y. z 01.10.1948 spochybňované, teda jeho podpis na týchto zápisniciach, ako aj úplnosť týchto zápisníc a príloh, súd pre odškodnenie v tomto prípade použil druhý spôsob odškodnenia, a to vo forme normatívov. Z listinných dôkazov bolo preukázané, koľko pôdy mal vo vlastníctve N. Y., táto podľa zápisnice z 01.10.1948 mala výmeru dokonca 133,6908 hektára, čo korešponduje s údajmi, ktoré sú vedené v pozemnoknižných

zápisniciach XXX Z. XXX Y.. Ú.. D. F.. Žalobca v 1. rade však uviedol, že časť týchto nehnuteľností sa momentálne nachádza v zátopovej zóne F. Š. a že skutočná výmera po N. Y. predstavuje 106,2797 hektára plochy. Súd prvého stupňa považoval tento spôsob odškodnenia podľa normatívov za zákonný, keďže zákonodarca pre prípad spornosti pamätal a uzákonil takýto spôsob odškodnenia. I. Y. Z. U. Y. ako dedičia po nebohom otcovi N. Y. si nárok u domnelej povinnej osoby uplatnili včas, a to dňa 07.10.1993. Keďže Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach sa necítil byť povinnou osobou na odškodnenie týchto dvoch oprávnených osôb, k dohode medzi týmto subjektom a I. Z. U. Y. T.. I. Y. ako jeden z oprávnených osôb si svoj nárok uplatnil na súde dňa 14.02.1996 opäť v zákonnej lehote v zmysle ustanovení zák. č. 229/1991 Zb.. Keďže Školský majetok Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach aj počas konania 6C/220/1996 popieral, aby bol povinnou osobou na náhradu za živý a mŕtvy inventár po N. Y., B. H. - I. Z. U. Y. požiadali Ministerstvo pôdohospodárstva SR o určenie povinnej osoby opäť v zákonnej lehote. K definitívnemu určeniu povinnej osoby došlo až rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR dňa 14.02.2006 pod číslom XXXX/XX-XXX, ktorým potvrdilo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 14.06.2004 č. XXXX/XX-XXX, teda, že v prípade nároku I. Y. zistená povinná osoba nebola. Keďže I. Y. F. S. XX.XX.XXXX, jeho dedičia - žalobcovia v 1., 2. a 3. rade vstúpili do konania 6C/220/1996 spolu aj s ďalšími osobami V.. Z. Y. Z. S. Y., ktorí sú dedičmi po U. Y., ktorý tiež medzičasom zomrel a požiadali dňa 14.06.2007 Slovenský pozemkový fond o poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár, teda v šesťmesačnej lehote odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o určení povinnej osoby. Slovenskému pozemkovému fondu od 14.06.2007 takto začala plynúť ročná lehota na poskytnutie náhrady v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.. Po jej márnom uplynutí 14.06.2008 mal súd zato, že je aj dôvodná žaloba voči Slovenskému pozemkovému fondu, keďže k odškodneniu v uvedenej dobe nedošlo a zákonodarca v § 20 ods. 3 citovaného zákona č. 229/1991 Zb. odkazuje oprávnenú osobu, ak nedôjde k dohode, na rozhodnutie o tomto nároku oprávnenej osoby súdom. Nárok žalobcov bol takto uplatnený včas, a to v prípade žalobcov v 1., 2. a 3. rade ako dedičov po neb. I. Y., ako aj v prípade žalobcov v 4. a 5. rade ako dedičov po neb. U. Y., teda nedošlo k premlčaniu ich nároku, ako to opakovane tvrdil žalovaný. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobcovia v 1. až 5. rade poľnohospodársku výrobu nezabezpečujú. V prípade žalobcu v 1. rade bolo preukázané, že tento zabezpečuje poľnohospodársku výrobu ako súkromne hospodáriaci roľník, prostredníctvom svojej s.r.o. POLET, ktorej je vlastníkom a konateľom. Zákonná podmienka zabezpečenia poľnohospodárskej výroby však bola v danom prípade splnená tým, že už bratia Y., U. I. Y. Z. U. Y. preukázali, že zabezpečujú poľnohospodársku výrobu už pri podaní svojho návrhu voči domnelej povinnej osobe Školskému majetku Strednej poľnohospodárskej školy v Michalovciach. Žalobcovia do práv svojich otcov vstúpili ako dedičia a preto túto podmienku už preukazovať nemuseli a ich nárok bol takto zachovaný. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj s ďalšou výhradou zo strany žalovaného, ktorá spočívala v tom, že prílohy zápisnice o prevzatí majetku neb. N. Y. zo dňa 01.10.1948 sú autentické a keď žalobcovia spochybňujú pravosť týchto príloh, ako aj samotnej zápisnice, spochybňujú aj základ svojho nároku. V konaní mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, na základe akých skutočností bol majetok N. Y. v roku 1948 a pre koho odobraný. Nebol však preukázaný rozsah odobraného majetku, a to pre spochybnenie podpisu N. Y. na prílohách k zápisnici z 01.10.1948, na základe ktorých by sa dala pravosť podpisu N. Y. jednoznačne grafologicky overiť. Žalobcovia predložili súdu hodnoverné doklady minimálne v dvoch prípadoch, kde bol autentický podpis N. Y., a to jeho pracovnú zmluvu so Zbernými surovinami n. p. Bratislava zo dňa 01.04.1972, ako aj osvedčenie, že N. Y. bol účastníkom národného odboja za oslobodenie zo dňa 06.07.1970, ktoré doklady majú žalobcovia vo svojej držbe aj v origináloch. Keďže citované zápisnice s prílohami zo strany žalovaného predložené neboli a ich pravosť ako aj úplnosť bola žalobcami spochybnená, súd prvého stupňa pristúpil k druhému spôsobu odškodnenia náhrady za živý a mŕtvy inventár v prospech žalobcov, a to vo forme normatívov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa aj ustanoveniami § 4 ods. 2, § 13 ods. 1, § 20 ods. 1 až 6, § 21b ods. 1 až 4 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Nárok žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01.02.1996 do zaplatenia zamietol, lebo žalovaný sa podľa názoru súdu do omeškania nedostal. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobcovia si podľa názoru súdu v konaní mohli uplatniť trovy tohto konania od 14.06.2008, teda od dátumu, kedy si mohli v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. uplatniť svoj nárok na súde. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj keď uplatnili trovy právneho zastúpenia od 21.12.1995 náhrada trov konania im patrí až od 14.06.2008, teda akceptoval vyúčtované trovy žalobcov až po tomto dátume, a to v celkovej výške 4.667,41 eur (140.610,39 Sk) . Vychádzal z hodnoty sporu u žalobcov v 1. a ž 3. rade v sume 10.505,12 eur a u žalobcov v 4. a 5 rade v sume 31.515,37 eur. Priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.05.2010 a následne podľa vyhlášky účinnej od

01.06.2010. Podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky platnej do 31.05.2010 predstavovala základná sadzba tarifnej odmeny advokáta znížená o 20 % za jeden úkon právnej pomoci u žalobcov v 1. až 3. rade. sumu 216,44 eur = (základná sadzba 270,54 eur - 20 % (54,10-) , u žalobcov v 4. až 5. rade sumu 375,80 eur (základná sadzba 469,74 - 20 % (93,94) .

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. účinnej od 01.06.2010 vychádzal súd prvého stupňa zo základnej sadzby tarifnej odmeny zníženej o 50 % za jeden úkon právnej pomoci u žalobcov v 1. až 3. rade v sume 135,27 eur = (270,54 - 50 % - 135,27) a u žalobcov v 4. až 5. rade v sume 234,87 eur (469,74 - 50 % (234,87) . Žalobcom v zmysle § 14 vyhlášky priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci v plnej výške 2.827,36 eur a vo výške 1/4 za účasť na nemeritórnych pojednávaniach 27.04.2009 a 25.05.2009, ako aj režijný paušál v celkovej výške 127,70 eur za 18 úkonov právnej pomoci (8 úkonov a´ 6,95 eur = 55,60 eur, 10 úkonov á 7,21 = 72,10) . Advokát si uplatnil aj 19 % DPH, čo predstavuje zo sumy 2.955,06 eur 561,46 eur. Právnemu zástupcovi žalobcov patrí aj cestovné za použitie motorového vozidla zn. I. H. Š.C.: I. XXXAZ v sume 1.059 eur a náhradu za stratu času 480,80 eur. Nepriznal advokátovi plnú úhradu za účasť na pojednávania v zmysle § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky, a to v dňoch 27.04.2009 a 25.05.2009, nakoľko na týchto pojednávaniach nedošlo k prejedaniu vo veci samej a tieto boli odročené. Taktiež súd musel advokátovi pri úkonoch odo dňa 01.06.2010, oproti ním vyúčtovaným trovím znížiť základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %, pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Celková priznaná náhrada trov za právne zastúpenie žalobcov v 1. až 5. rade tak predstavuje sumu 4.667,41 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok a žalobu zamietol. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s otázkou existencie zákonného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo veci určenia povinnej osoby, ktorého právnym základom bola v správnom konaní zápisnica zo dňa 01.10.1948, ktorej integrujúcu súčasť tvorí rozsah odňatého živého a mŕtveho inventára právneho predchodcu žalobcov. Práve tento zoznam živého a mŕtveho inventára bol v rozhodnutí správneho orgánu v jeho výrokovej časti presne špecifikovaný, a to tak, ako ho žalobcovia predložili spolu so žiadosťou k vydaniu rozhodnutia vo veci určenia povinnej osoby. Súd prvého stupňa sa nezaoberal obranou žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobcovia svojím návrhom spochybňujú samotný právny základ vo veci ich nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár, o ktorý sa opierali pri uplatnení svojho nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár podaním návrhu na určenie povinnej osoby a ktorý bol podkladom pre vydanie verejnej listiny - rozhodnutia o určení povinnej osoby. Žalovaný nespochybňoval zákonné rozhodnutie správneho orgánu, ani právny základ pre výpočet nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár a odňatý majetok na základe existujúceho zoznamu dal oceniť. Žalovaný v súdnom konaní namietal účelovosť žalobného návrhu, pretože žalobcovia v súdnom konaní požadovali poskytnutie náhrady za živý a mŕtvy inventár podľa normatívu, ktorý je pre nich jednoznačne výhodnejší. Žalovaný nesúhlasil ani s požadovanými úrokmi z omeškania. S konštatovaním súdu, že v prípade predloženia originálu zápisnice z 01.10.1948 jednou zo strán by sa jednoznačne potvrdila pravosť podpisu predchodcu žalobcov, nesúhlasí. Aj napriek tomu, že žalobcovia v priebehu konania predložili súdu originál pracovnej zmluvy predchodcu žalobcov a tiež osvedčenie o tom, že predchodca žalobcov bol účastníkom odboja, predložením originálu zápisnice z 01.10.1948 ako porovnávacieho materiálu by sa len porovnala zhodnosť podpisov, nie však ich pravosť. Žalobcovia podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázali, že zoznam odňatého živého a mŕtveho inventára predchodcu žalobcov N. Y. bol neúplný, je to len účelové spochybňovanie jeho neúplnosti zo strany žalobcov. Žalovaný akcentoval v dôvodoch odvolania na to, že zákonodarca v zákone 229/1991 Zb. pamätá na prípady náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár na základe normatívu v prípade, že neexistuje zoznam odňatého majetku. V tomto prípade tak tomu nie je, pretože zoznam odňatého živého a mŕtveho inventára tvorí výrokovú časť zákonného rozhodnutia správneho orgánu.

Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3924/97-420 zo dňa 14.02.2006, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR zo 14.06.2004 č. 3924/97 - 420. V dôvodoch vyjadrenia akcentovali na to, že žalovaný používa obdobnú obranu takmer 10 rokov. V dôvodoch vyjadrenia poukázali žalobcovia na to, že žalobcovia nespochybňovali zápisnicu ako takú, ale spochybňovali podpis N. Y. a tým aj rozsah odňatého živého a mŕtveho inventára. Zápisnica, čo sa týka príloh bola neúplná, nebolo uvedené, koľko príloh má mať zápisnica a bola nekompletná. Do dnešného dňa nebola predložená v origináli, existuje len nekompletná kópia. Poukázali na pasivitu právnych zástupcov na strane žalovaného, ktorí sa na posledných vytýčených pojednávaniach nezúčastňovali, iba formálne oddiaľovali konečné rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., t.j. vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť poskytnúť náhradu za živý a mŕtvy inventár žalobcom v 1. až 3. rade v sume po 10.505,12 eur a žalobcom v 4. a 5. rade v sume po 31.515,37 eur, ako aj vo výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 23.05.2012.

Aj keď žalovaný v dôvodoch odvolania uvádza, že namietal priznanie úrokov z omeškania, podľa obsahu posúdil odvolací súd odvolanie žalovaného len proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania, keďže žalovaný nemal dôvod napádať výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti o priznanie úrokov z omeškania zamietnutý.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonaným dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Žalovaný v odvolaní nespochybňuje právny základ vo veci ich nároku na náhradu za živý a mŕtvy inventár, v odvolaní v podstate namieta nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, ak pristúpil vo svojom rozhodnutí k spôsobu odškodnenia náhrady za živý a mŕtvy inventár v prospech žalobcov na základe normatívu, z dôvodu spochybnenia pravosti a úplnosti zápisnice o odňatie majetku žalobcami, pričom práve táto zápisnica podľa žalovaného bola právnym základom pre rozhodnutie správneho orgánu o určení povinnej osoby, pričom zákonodarca pamätá na prípady náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár na základe normatívu v prípade, že neexistuje zoznam odňatého majetku. V tomto prípade však zoznam odňatého živého a mŕtveho inventára podľa odvolateľa tvoril výrokovú časť

zákonného rozhodnutia správneho orgánu, preto súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil, ak aplikoval pre svoje rozhodnutie normatív podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 97/92 Zb..

Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaného nie sú dôvodné.

Žalovaný sa mylne domnieva, že rozhodnutie orgánu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorým rozhodol, že povinná osoba zodpovedná za náhradu podľa § 20 zákona č. 229/1991 sa nezistila, zároveň obsahuje právny základ vo veci nároku žalobcov na náhradu za živý a mŕtvy inventár. Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3924/97 - 420 zo dňa 14.06.2004 bolo rozhodnuté, že povinná osoba za náhradu podľa § 20 zákona č. 229/91 Zb. sa nezistila, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 14.02.2006, ktorým rozhodnutím bol zároveň rozklad Slovenského pozemkového fondu zamietnutý. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR, krajský odbor Košice - pracovisko Michalovce č.j. 6/1997 zo dňa 19.05.1997, v ktorom bol zoznam živého a mŕtveho inventára vo výrokovej časti tohto rozhodnutia špecifikovaný, toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva č. XXXX/XX-XXX zo dňa 11.06.1948 zrušené a vec vrátená na nové konanie. V dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia č. XXXX/XX-XXX zo dňa 11.06.1948 (č.l. 51 - 52 spisu 6C/220/96) je uvedené, že konajúci správny orgán pochybil, že v konaní nepreukázal právne nástupníctvo po ŠVHŠ v Michalovciach, zároveň rozhodol o výške nároku oprávnenej osoby, čím prekročil rozsah pôsobnosti podľa § 21b zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodovať o výške nároku oprávnenej osoby prislúcha v týchto otázkach súdu.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Žalovaný v konaní predložil fotokópie zápisnice o prevzatí zaevidovaného majetku zo dňa 1.10.1948 a zápisnice o prevzatí hospodárstva N. Y. v kat. území U.. V citovanej zápisnici nie je viditeľný ani podpis N. Y.. Žalobca nepredložil originály listín a Ministerstvo pôdohospodárstva SR na výzvu súdu o predložení originálov listín nereagovalo. Súd prvého stupňa správne uzatvára, že v konaní bolo jednoznačne preukázané na základe akých skutočností bol majetok N. Y. v roku 1948 a pre koho odobraný. Nebol však preukázaný rozsah odobraného majetku, teda úplnosť príloh zápisníc. Tvrdenie žalovaného, že prílohy zápisnice o prevzatí majetku nebohého Kubíka zo dňa 01.10.1948 predložené vo fotokópiách sú autentické a úplné a na všetkých prílohách k zápisnici z 01.10.1948 je podpis N. Y. súvisí s dôkaznou povinnosťou účastníka konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je umiestnenie dôkazného bremena. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých a vykonaných účastníkov v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Odvolací súd navyše konštatuje, že podpis vlastníka N. Y. na fotokópii zápisnice napísanej dňa 01.10.1948 je úplne odlišný od podpisov príloh tejto zápisnice a porovnávajúc podpis Jozefa Kubíka s podpismi na prílohách možno aj bez grafologického skúmania laickým pohľadom na týchto prílohách, ktoré majú tvoriť odňatý živý a mŕtvy inventár skonštatovať, že ani jeden z podpisov nenasvedčuje, že ide o podpis tej istej osoby, keďže každý podpis je iný. Vzhľadom na skutočnosť, že prílohy i zápisnicu mal podpisovať N. Y. v jeden deň 01.10.1948, nemožno vyčítať žalobcom, že majú vážne pochybnosti, že ide o autentický podpis ich právneho predchodcu. Žalobcovia spochybňujú nielen skutočnosť, že ide o podpis ich právneho predchodcu, ale namietajú aj úplnosť príloh, pokiaľ ide o zoznam odňatého majetku, ako aj skutočnosť, že v zápisnici o odňatí sa nespomína ani počet príloh. Odvolací súd preto z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 97/92 Z. z. výška náhrady za odňatý živý a mŕtvy inventár sa vypočíta za pomoci normatívu.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok o trovách prvostupňového konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.) . Výška trov bola priznaná v súlade s vykonanými úkonmi právnej služby právneho zástupcu žalobcov v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2010 za úkony od 14.06.2008 do 31.05.2010 a za úkony realizované po novele advokátskej tarify s účinnosťou od 1. júna 2010.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovia boli úspešní aj v odvolacom konaní, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnili trovy odvolacieho konania, ktoré trovy vyčíslil ich právny zástupca a to za vyjadrenie sa k odvolaniu, ale aj za účasť na odvolacom pojednávaní v celkovej výške 1.824,10 eur. Pretože odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie sa k odvolaniu a to v celkovej výške 912,60 eur. Podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 633/2004 Z. z. predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta znížená o 50 % za 1 úkon právnej služby u žalobcov v 1. až 3. rade sumu 135,27 eur (270,54 - 50 % - 135,27) x 3 = 405,81 a u žalobcov v 4. až 5. rade sumu 234,87 eur (469,74 - 50 % - 234,87) x 2 = 469,77 eur + režijný paušál 7,41 eur x 5, spolu trovy predstavujú 912,50 eur. Aj keď zo spisu vyplýva, že advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty a za poskytovanie právnych služieb mu mala patriť odmena zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa zák.č. 222/2004 Z.z. náhradu DPH si právny zástupca vo vyčíslení trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.