KSKE 3 Co 151/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 151/2011

KS v Košiciach, dátum 29.03.2012, sp.zn. KSKE 3 Co 151/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109206996 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109206996.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky A. Š., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., D. X, zastúpenej O.. U.. O. I., S. Y.S., I. K. D., A. X, proti odporcovi SID-Košice, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 48, IČO: 36 217 344, zastúpeným JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Stropkovská 48, adresa na doručovanie Košice, Pribinova 8, v konaní o zaplatenie 3.223,20 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 18.11.2010 č.k. 23C/67/2009-124 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3.223,20 eur, ako aj vo výroku o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 18.11.2010 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 3.223,20 eur s tým, že povolil odporcovi splácať žalovanú sumu v splátkach tak, že prvá splátka 1.000,- eur je splatná 30.12.2010, druhá splátka 1.000,- eur je splatná 30.1.2011 a tretia splátka je splatná dňa 28.12.2011 vo zvyšnej časti. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu 193,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 193,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že po pripustení zmeny návrhu na začatie konania a po čiastočnom zastavení konania bol predmetom konania nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 3.223,20 eur, z čoho je 1.067,- eur odstupné a 2.156,50 eur náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2004, pričom za vykonanú prácu mala dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 20.000,- Sk. Z pracovnej zmluvy zistil, že pracovný pomer na dobu neurčitú vznikol so zaradením na druh práce: administrátor výroby, OBP, požiarna ochrana. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.2.2009 bolo zistené, že navrhovateľka okamžite skončila pracovný pomer s odporcom z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a pracovný pomer sa skončil 17.2.2009 dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvého stupňa odcitoval ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce podľa ktorého zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca navrhovateľke nezaplatil náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok XXXX W. Z. Y. X. XXXX. Navrhovateľka má právo na zaplatenie tejto sumy a preto návrhu vyhovel, pričom vychádzal z podkladov o výške nároku navrhovateľky na dovolenku v roku XXXX W. XXXX a vypočítanej priemernej mzdy na základe podkladov od samotného odporcu. O trovách konania rozhodol podľa § podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal odporcu na náhrady trov navrhovateľky, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie zároveň súd prvého stupňa navrhovateľku zaviazal.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca, okrem výroku, ktorým bolo navrhovateľke uložené zaplatiť súdny poplatok 193,- eur. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a/,b/ a f/ O.s.p..

Odvolateľ predovšetkým namieta, že pôvodným návrhom sa navrhovateľka domáhala zaplatenia nevyplatenej mzdy za obdobie od F. XXXX B. L. XXXX a odstupného vo výške dvoch priemerných mesačných platov bez špecifikácie žalovanej sumy. Po čiastočnom späťvzatí návrhu podaním z 30.7.2009 navrhovateľka žiadala náhradu mzdy pre prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. V sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, pričom ani týmto podaním žalovanú sumu nešpecifikovala. Ďalším podaním zo 6.9.2010 navrhovateľka upresnila žalobný návrh tak, že sa domáha zaplatenia odstupného vo výške dvoch mesačných platov a náhrady za nevyčerpanú dovolenku a trov konania bez špecifikácie sumy. Na pojednávaní dňa 9.9.2010 súd prvého stupňa uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3.223,20 eur, pozostávajúcich z odstupného vo výške 1.067,- eur a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 2.156,50 eur. Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.223,20 eur napadnutým rozsudkom, pričom v odôvodnení poukázal na ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého má odporca zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia odstupného a nie náhrady mzdy. Aj napriek tomu súdu prvého stupňa odkazuje na ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, čo nezodpovedá právnemu titulu, na základe ktorého navrhovateľka žiadala zaplatenie svojho nároku vo svojom poslednom podaní a nekorešponduje to ani so zmenou návrhu, ktorú súd pripustil uznesením z 9.9.2010. Súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 9.9.2010 uznesenia, ukladajúce odporcovi povinnosť zaplatiť poriadkovú pokutu 300,- eur a 150 eur. Proti týmto uzneseniam o uložení pokuty podal odporca odvolania, ktorými zároveň žiadal o odpustenie uložených pokút. Napriek skutočnosti, že o odvolaniach nebolo rozhodnuté, súd prvého stupňa vydal rozsudok, ktorým rozhodol vo veci samej. Podľa názoru odporcu bol preto napadnutý rozsudok vydaný predčasne. Ďalej odporca namieta, že rozsudkom bolo povolené zaplatiť žalovanú sumu v splátkach splatných dňa 30.12.2010, 30.1.2011, resp. 28.12.2011. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo pri tom doručené až 4.2.2011 z čoho vyplýva, že v čase, keď mal nadobudnúť rozsudok právoplatnosť už termíny na splnenie povinnosti pokiaľ ide o prvú a druhú splátku uplynuli. Rozsudok s lehotou na plnenie skôr, než nadobudne právoplatnosť, by bol nevykonateľný. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania poukazuje odporca na to, že o existencii a obsahu pracovnej zmluvy sa dozvedel až v priebehu súdneho konania nahliadnutím do súdneho spisu. Ak by navrhovateľka zmluvu predložila odporcovi skôr, nemuselo sa konanie vôbec začať. Za týchto okolností je odporca presvedčený, že svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, preto žiada o rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 143 O.s.p.. Napriek tomu súd prvého stupňa rozhodol o trovách podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom sa nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka vzala návrh na začatie konania v časti o zaplatenie mzdy späť. Navyše v čase vydania rozsudku nebol súdny poplatok navrhovateľkou ani zaplatený, preto súd nemôže zaviazať odporcu na náhradu tých trov konania, ktoré navrhovateľka nevynaložila. Na základe uvedeného navrhuje odporca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením z 9.9.2010 č.k. 23C/67/2009-112 pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 3.223,20 eur, t.j. 1.067,- eur odstupné a 2.156,50 eur náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Týmto rozhodnutím súd prvého stupňa vymedzil žalobný petit, ktorý je rámcom rozhodovania a z ktorého nesmie vybočiť a môže ho prekročiť iba v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.) . Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, že namiesto nároku na odstupné rozhodoval o nároku na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Tento nesúlad medzi súdom vymedzeným petitom vo výrokovej časti uznesenia z 9.9.2010 a odôvodnením rozsudku spôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pokiaľ sa týka nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rovnako priznal, z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, akým spôsobom bola táto suma stanovená. Z odôvodnenia nie je zrejmé, za koľko dní patrí navrhovateľke náhrada mzdy a v akej výške patrí náhrada mzdy za jeden nevyčerpaný deň dovolenky.

Výrok napadnutého rozsudku je tiež nevykonateľný z dôvodu, že súdom prvého stupňa určená lehota splatnosti prvých dvoch splátok priznaného nároku uplynula skôr, než odporcovi bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku.

Právo na riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí k základným právam účastníka konania, ktoré sú zahrnuté v práve na spravodlivý proces. Nedostatočne odôvodneným rozhodnutím dochádza k odňatiu práva účastníka konať pred súdom, pretože takéto rozhodnutie neumožňuje účastníkovi konania kvalifikovane sa brániť v rámci opravného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3.223,20 eur, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude riadne sa vysporiadať s uplatnenými nárokmi navrhovateľky, v prípade, ak nárok navrhovateľky mieni odlišne a právne posúdiť, umožniť odporcovi právo vyjadriť sa k odlišnej právnej kvalifikácii uplatňovaného nároku, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že podľa obsahu zápisnice o pojednávaní z 18.11.2010 boli do spisu založené žiadosti odporcu a štatutárnych zástupcov odporcu o odpustenie poriadkovej pokuty. Tieto listiny nie sú zažurnalizované a súd prvého stupňa o týchto žiadostiach nerozhodol. Bude úlohou prvého stupňa aj tento procesný nedostatok napraviť.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok 193,- eur, ktorý nadobudol právoplatnosť.

Súd prvého stupňa rozhodne vo svojom novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.