KSKE 3 Co 160/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/160/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899542 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899542.3

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Q. V., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z., U. XX, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni X. V., S.. XX.XX.XXXX, M. W. Z., U.M. XX, právne zastúpenej JUDr. Emíliou Hambálekovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Moldavská 8, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22. februára 2011, č.k. 15C/106/1997-724 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutých výrokoch, ktorými

- prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne spornú nehnuteľnosť,

- odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 42.145,48 eur,

- rozhodol o súdnom poplatku za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

- rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom i vo vzťahu medzi účastníkmi konania a štátom

a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o zastavení konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa vylúčil návrh navrhovateľa o vydanie vecí na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa ) rozsudkom z 22. februára 2011, č.k. 15C/106/1997-724 určil, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov pripadá do výlučného vlastníctva odporkyne nehnuteľnosť - dom súp. č. XXX, S. V. S. U. Y.. Č.. XX W. Z. - Š., C. S. H. Č.. XXXX Z.. Ú.. Š., J. Z. - Š., Q. Č.. XXX/X v hodnote 81.071,25 eur. Zároveň uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 42.145,48 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o návrhu odporkyne na vydanie vecí zastavil. Návrh navrhovateľa o vydanie vecí vylúčil na samostatné konanie. Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil účastníkom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM vo výške 1.621,- eur na účet Okresného súdu Košice II do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že účastníkom uložil povinnosť nahradiť trovy štátu (povinnosť navrhovateľa vo výške 148,28 eur a povinnosť odporkyne vo výške 98,28 eur) na účet Okresného súdu

Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom súd prvého stupňa nepriznal.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa podala na súd 05.06.1995 návrh na vyporiadaie BSM, ktorý však vzala pred začatím pojednávania späť, preto bolo konanie pod sp.zn. 15C/763/95 zastavené uznesením z 26. marca 1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. januára 1997.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa konal o vzájomnom návrhu odporcu z 19. marca 1996, podanom vo vyššie uvedenom konaní pod sp.zn. 15C/763/1995, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie. V návrhu navrhovateľ navrhol, aby súd prikázal dom č. súp. XXX S. U. Y. Č.. XX W. Z. - Š. do výlučného vlastníctva odporkyne a aby jej uložil povinnosť vyplatiť mu sumu 1.650.000,- Sk, alternatívne, aby súd prikázal predmetný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov každého z nich po polovici. Zároveň sa domáhal vyporiadania hnuteľných vecí a vydania jeho osobných vecí a vecí, ktoré nepatria do BSM. V priebehu konania obaja účastníci zhodne uviedli, že nenavrhujú vyporiadať hnuteľné veci, ktoré označili vo svojich návrhoch, pretože niektoré z nich boli opotrebované, či stratené medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním. Preto súd prvého stupňa konanie v tejto časti o vyporiadanie hnuteľných vecí zastavil na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom, s ktorým späťvzatím odporkyňa prejavila súhlas, a to uznesením z 30. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň.

Súd prvého stupňa vzal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté 30. marca 1974 a rozvedené bolo rozsudkom Obvodného súdu Košice II zo 07. júna 1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 1993. Zistil, že účastníci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť- rodinný dom č. súp. XXX, Z.. Ú.. Š., J. Z. - Š., C. S. H. Č.. XXXX. Vychádzal z toho, že účastníci začali dom stavať, aj stavbu dokončili, počas trvania manželstva, pričom sa spoločne podieľali na príprave stavby i jej samotnej realizácii. Účastníci sa do domu nasťahovali v roku 1986. Predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM účastníkov bez ohľadu na to, že stavebné povolenie bolo vydané až v roku 1981 a kolaudačné rozhodnutie až v roku 1994, pričom obe rozhodnutia zneli len na meno odporkyne. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorom stojí predmetný rodinný dom (parcela č. XXX/X s výmerou 1.412 m2, tento darovala odporkyni jej babka A. M. v roku 1975 písomnou darovacou zmluvou, s prepisom pozemku bol však problém, pretože ho vlastnilo viacero spoluvlastníkov a v evidencii nehnuteľností ku prevodu došlo až v roku 1994, t.j. po rozvode účastníkov, kedy bolo úradným postupom zaevidované vlastníctvo odporkyne k pozemku a tiež k predmetnému domu.

Pokiaľ ide o hradenie nákladov na výstavbu domu, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným spisom sp.zn. 25C/489/93 a dospel k záveru, že dom bol postavený počas trvania manželstva, hoci i z menšej časti z výlučných prostriedkov každého z nich, pričom navrhovateľ vložil sumu 22.500,- Kčs ako časť kúpnej ceny kotla na kúrenie, a ten sa namontovaním do domu stal súčasťou domu, a odporkyňa vložila sumu 47.800,- Sk, ktorú navrhovateľ uznal ako vynaložené náklady z jej výlučných prostriedkov na dom. Ak teda nebolo preukázané jednoznačne, aby výstavbu domu uskutočnili účastníci len z výlučných prostriedkov odporkyne, neostalo súdu urobiť iný záver, ako ten, že na výstavbu domu použili aj spoločné finančné prostriedky, či už z pôžičiek obidvoch účastníkov, našetrených peňazí a z príjmov z pracovných pomerov. Súd prvého stupňa neuveril tvrdeniu odporkyne, že na výstavbu domu nepoužili ani korunu zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ ide o vložené finančné prostriedky, nepatriace do BSM, odporkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov preukázateľne prispela na dom sumou 31.000,- Sk, ktorú vyplatili jej rodičia a sumou 16.800,- Sk, vynaloženou prostredníctvom jej brata na zakúpenie 1800 kvádrov a 5 ks bytových dverí. Celková suma týchto prostriedkov preto predstavuje 47.800,- Sk. Odporkyňa sa ocitla v dôkaznej núdzi a nepreukázala podľa názoru súdu vklad svojich výlučných prostriedkov na dom v rozsahu 300.000,- Sk, ktoré jej mali darovať matka a brat na začiatku výstavby domu v roku 1979. Aj keď z prehlásenia z 22. januára 1992 vyplýva úmysel darcov, že odporkyni na výstavbu domu matka darovala sumu 120.000,- Kčs a brat vyplatil odporkyňu v sume 180.000,- Kčs, súd vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že v konaní nebola nespochybniteľným spôsobom preukázaná existencia daru matky pre odporkyňu, ani na aký účel sumu 120.000,- Kčs v skutočnosti použila. Odporkyňa totiž tvrdila, že všetky darované peniaze od matky použila na výstavbu rodinného domu. Súd preto hodnotil úmysel darkyne -

matky odporkyne, keď tá vypovedala pred súdom ako svedkyňa rozporne v tom, že dali dcére v hotovosti 120.000,- Kčs, ktoré mali našetrené s manželom - otcom odporkyne, nepamätala si ale, kedy došlo k poskytnutiu týchto peňazí, iba že podpísali o tom papier, pričom vyhlásenie o darovaní týchto peňazí je vyhotovené až s odstupom 12 rokov od začatia výstavby domu. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný zdroj finančných prostriedkov u darcov - rodičov odporkyne a jej brata, ani vkladnej knižky, z ktorej mali byť finančné prostriedky vybraté a poskytnuté odporkyni na výstavbu domu. Súd nemohol uveriť tomu, že rodičia mohli odporkyni darovať taký veľký obnos peňazí, akou suma 120.000,- Kčs v roku 1992 (resp. roky 1979 až 1980) pri začiatku výstavby bola. Matka odporkyne ako svedkyňa sa nevedela vyjadriť ani k tomu, akú finančnú čiastku dal odporkyni jej brat, keď spomínala sumy 300.000,- Kčs až 400.000,- Kčs, ani na čo ich mala konkrétne odporkyňa vynaložiť. Aj keď brat odporkyne vybral dve pôžičky, táto nesporná skutočnosť sama osebe ešte neznamená, že z týchto pôžičiek boli - a v akej výške - vynaložené finančné prostriedky na zakúpenie materiálov na stavbu domu účastníkov. Brat odporkyne vybral pôžičku až v roku 1996, keď už dom účastníkov bol postavený a nasťahovali sa do domu, preto logicky z nej nemohol peniaze odovzdať odporkyni na výstavbu domu. Súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že vzťahy medzi navrhovateľom, matkou a bratom odporkyne sú dlhodobo vyhrotené, až nepriateľské, a z tohto pohľadu ich výpovede ako svedkov sa nejavili vierohodné. Za účelové považoval v tomto smere aj čestné prehlásenie W. Z. - švagrinej odporkyne, podané až počas konania 20. mája 2008 o tom, že v roku 1982 poskytol jej manžel Q. Z., brat odporkyne sumu 60.000,- Kčs odporkyni na výstavbu domu. Súd preto zohľadnil v prospech navrhovateľa len sumu 22.500,- Sk, t.j. 746,76 eur a v prospech odporkyne sumu 47.800,- Sk, t.j. 1.586,67 eur.

Na zistenie ceny spornej nehnuteľnosť súd prvého stupňa vykonal znalecké dokazovanie, a to znaleckým posudkom č. 3 zo 7. januára 2004, vyhotoveným znalcom z odporu stavebníctva Ing. Jánom Bugatom, ku ktorému boli vyhotovené ďalšie tri dodatky. Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti uvedenej v Dodatku č. 3 ku znaleckému posudku č. 3, vyhotoveného 02. decembra 2010, v ktorom bola zohľadnená skutočnosť, že dom bol k 23. augustu 1993, t.j. k zániku BSM, rozostavanou stavbou, skolaudovaný bol až v roku 1994, súčasný výpočet všeobecnej hodnoty v znaleckom posudku zohľadňuje celkovú situáciu pri hodnotení nehnuteľnosti v danej lokalite v čase spracovania posudku, t.j. v čase prebiehajúcej finančnej krízy. Súd prvého stupňa ustálil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume 81.071,25 eur s tým, že všeobecná cena samotného domu je v sume 78.027,88 eur a cena plotov v sume 3.043,37 eur.

Súd prvého stupňa uviedol, že nemohol prihliadať na návrh odporkyne, aby znalcom vyčíslené priemerné náklady na údržbu a drobné opravy za obdobie po rozvode účastníkov od 01.01.1994 do 31.12.2010, t.j. za 16 rokov vo výške 20.654,40 eur uznal ako výdavok výlučne v prospech odporkyne po rozvode manželstva a o túto sumu znížil podiel navrhovateľa na vyporiadaní BSM. Súd prvého stupňa uviedol, že investície odporkyne po rozvode manželstva (ktoré napokon v konaní neboli ani preukazované) , nemajú vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, pretože tá sa určuje a vyporiadava v stave ku dňu zániku manželstva bezpodielových spoluvlastníkov, z toho dôvodu súd na ne neprihliadal. Ak sa nehnuteľnosť prikazuje pri vyporiadaní BSM do výlučného vlastníctva odporkyne, ako to súd určil v danom prípade, tak v skutočnosti odporkyňa zhodnotila vlastnú nehnuteľnosť. Ak totiž v čase vyporiadania hodnota takejto veci je vyššia, než pôvodná hodnota, potom sa k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov jedného z manželov neprihliada. Do BSM totiž patrí vec v takto zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádza pri stanovení ich podielov na spoločnom majetku. Nepriznáva sa náhrada bežných udržiavacích nákladov, ktoré boli na vec vynaložené tým z manželov, ktorý ju výlučne sám užíval.

S poukázaním na ust. § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) a § 150 OZ súd prvého stupňa prikázal predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva odporkyne s tým, že určil podiely oboch účastníkov z BSM s povinnosťou odporkyne vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 40.115,72 eur. Zohľadnil pritom vyššie uvedené aktíva (81.071,25 eur) , ako aj pasíva (746,86 eur na strane navrhovateľa a suma 1.586,67 eur na strane odporkyne) .

Okrem domu a plotov znalec Ing. Ján Bugata v Dodatku č. 3 z 02. decembra 2010 ku znaleckému posudku č. 3/2004 ohodnotil aj studňu, vonkajšie úpravy a porasty na pozemkoch. Súd vychádzal

z nesporných skutkových tvrdení účastníkov o tom, že studňu, žumpy, spevnené plochy betónové a dláždené, vodomernú šachtu, ako aj porasty na pozemku, financovali účastníci zo spoločných finančných prostriedkov. Svedčí o tom aj písomné podanie odporkyne z 29. januára 2009. Sporný pozemok na parcele č. XXX/X, C.Í. S. H. Č.. XXXX Z.. Ú.. Z. - Š., získala však odporkyňa až v roku 1994 do svojho vlastníctva, preto súd vychádzal z toho, že ak obaja účastníci ako manželia sa podieľali na investíciách do stavieb a porastov na tomto pozemku, tieto investície boli v prospech tretích osôb a účastníci si už nemôžu v rámci vyporiadania BSM uplatniť túto spoločnú pohľadávku voči pôvodným vlastníkom, pretože tí už nemajú osoh z investícií vložených nimi do porastov a stavieb na tomto pozemku, keď v súčasnosti je už pozemok vo vlastníctve odporkyne. V tomto konaní sa už totiž nezasahuje do práv tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM. Uvedená spoločná pohľadávka nesporne existovala v čase zániku BSM. Súd hodnotí vždy skutkový stav ku dňu rozhodovania a vzhľadom na to, že preukázateľne v súčasnosti je už odporkyňa vlastníčkou pozemku, prechádza predmetná pohľadávka na odporkyňu tým, že nadobudla vlastníctvo pozemku od skoršieho vlastníka. Preto súd zohľadnil pohľadávku pri vyporiadaní v zmysle zásad rovnosti. Preto súd určil, že navrhovateľovi patrí finančný nárok voči odporkyni ako vlastníčke pozemku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (§ 451 OZ) v polovici so znalcom určenej všeobecnej hodnoty studne, vonkajších úprav a porastov na pozemku, t.j. suma 2.029,76 eur (4.059,52 eur : 2) . Podiel navrhovateľa na mase BSM predstavuje sumu 40.115,72 eur a po pripočítaní polovice všeobecnej hodnoty studne, vonkajších úprav na pozemku, v celkovej sume 2.029,76 eur vychádza suma 42.145,48 eur, ktorú súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o návrhu odporkyne na vydanie vecí súd prvého stupňa zastavil v súlade s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu odporkyňou počas konania, s ktorým späťvzatím navrhovateľ prejavil súhlas.

Výrok o vylúčení časti nároku navrhovateľa na vydanie veci súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 112 ods. 2 O.s.p., nakoľko ohľadne tohto nároku je potrebné vykonať ešte dokazovanie, ktoré presahuje rámec tohto konania.

Výrok o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 2 ods. 2 písm. c) a § 18c ods. 1, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 150 O.s.p. tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich vzhľadom na osobitný charakter tohto konania, v ktorom sa riešia majetkové pomery na strane oboch účastníkov, pričom ani u jedného z nich nemožno konštatovať úspech vo veci.

Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a štátom súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy štátu vznikli platením nákladov na znalecké dokazovanie predbežne z prostriedkov štátu v celkovej sume 429,34 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..

Na zdôvodnenie svojho odvolania odporkyňa uviedla tieto argumenty:

1./ Prvostupňový súd vyporiadal aj majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, preto konal v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Ide o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na to, že navrhovateľ vo svojom doplňujúcom vyjadrení, ktoré označil ako výstavba rodinného domu - stručná charakteristika zo 04. septembra 1995 uviedol, že dom sa začal stavať bez stavebného povolenia a bez vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku, na ktorom stojí. Navrhovateľ si sám bol vedomý toho, že pozemok nebol predmetom BSM v čase rozvodu manželstva, a

preto v čase podania návrhu nežiadal vyporiadať to, čo na pozemku vyrástlo . Zároveň nikdy neuplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporkyni vo výške podielu 1/2 za vložené finančné prostriedky na investície príslušenstva pozemku.

2./ Prvostupňový súd nesprávne ustálil masu BSM a veci patriace do BSM a tým aj nesprávne vypočítal finančné vyporiadanie medzi účastníkmi. Výrok v prvom odseku rozsudku v časti sumy 81.071,25 eur je nezákonný, pretože do výroku masy BSM súd zahrnul ploty, ktoré neboli predmetom návrhu a zároveň nesprávne kvalifikoval ploty ako príslušenstvo stavby, nie príslušenstvo pozemku a duplicitne prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne aj ploty (v mase BSM v sume 3.043,37 eur) , ktoré už ona vlastní ako výlučná vlastníčka pozemku. Odporkyňa v odvolaní uviedla, že ploty nie sú samostatnou stavbou, ktorá môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, pričom Stavebný zákon definuje ploty ako drobné stavby. Tieto však nie sú stavbou podľa OZ, ani podľa Stavebného zákona, ale podľa súdu áno, s tým, že sú s poukazom na ust. § 120 OZ súčasťou hlavnej veci - domu! Poukazuje na to, že navrhovateľ si neuplatnil iné aktíva v časti nehnuteľnosti, len dom. Na pojednávaní konanom 19. januára 2005 (č.l. 192 spisu) sa právny zástupca vyjadruje k spôsobu vyporiadania tak, že navrhuje v rámci tzv. širšieho vyporiadania toto považovať za investíciu. Avšak navrhovateľ si túto investíciu do cudzieho majetku neuplatnil ani voči tretím osobám, ani voči odporkyni. Kedy a ako si tento nárok uplatnil, či v lehote stanovenej zákonom na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo viedlo súd k tomu, že rozhodol nad rámec návrhu a nad rámec zákona, je nepreskúmateľné. Zároveň súd nezákonne posúdil tieto investície na oddelený majetok v ich všeobecnej cene, a nie vo forme peňažnej sumy vynaloženej zo spoločných prostriedkov .

V zmysle ust. § 100 ods. 1 a s poukazom na ust. § 107 OZ odporkyňa týmto vznáša námietku premlčania voči nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3./ Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil uplatnený nárok odporkyne na náklady a údržbu a drobné opravy domu na čas od rozvodu manželstva ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní BSM - t.j. za obdobie 15 rokov od roku 1996 do roku 2011. Tento nárok odporkyne prvostupňový súd odmietol s tým, že vyporiadava nehnuteľnosť v čase ku dňu zániku BSM a v cenách ku dňu vyporiadania. Odporkyňa v odvolaní však poukazuje na to, že navrhovateľ obýval dom spolu s ňou od rozvodu ich manželstva. Navrhovateľ opakovane prehlásil, že do domu po rozvode manželstva neinvestoval. Odporkyňa naopak, uplatnila tieto investície bežnej údržby a bežných opráv, ktoré by bez ich vynaloženia spôsobili schátranie domu. Ustanovený súdny znalec v Dodatku č. 3 k znaleckému posudku ustálil výšku týchto investícií ročne na 1% - 1.290,93 eur. Za 15 rokov je to suma 19.363,95 eur. Preto tieto investície majú byť vyporiadané analogicky v zmysle ust. § 150 OZ v podieloch 1/2, t.j. po 9.681,97 eur. Technický stav domu by sa bez týchto investícií zhoršil a navrhovateľ túto nehnuteľnosť užíval po celú dobu. Tieto investície - pravidelná údržba nezvyšujú cenu domu, ale tieto náklady by sa mali premietnuť do výroku, ktorým sa vyrovnávajú podiely účastníkov na vyporiadanom majetku.

4./ Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie v otázke investícií zo strany rodiny odporkyne do výstavby rodinného domu, pretože odporkyňa produkovala dôkazy, ktorými chcela potvrdiť svoje tvrdenia, ale súd ich zobral do úvahy len vtedy, ak ich potvrdil aj navrhovateľ - teda tieto vyhodnotil ako nesporné. Naopak, navrhovateľ len tvrdil, nenavrhoval žiadne dôkazy.

5./ Súd prvého stupňa pri vyporiadaní BSM nesprávne aplikoval zásadu parity. Poukazuje na to, že navrhovateľ ju bil a bol voči nej a deťom násilnícky. Preto má za to, že k porušeniu zásady parity predložila do súdneho spisu písomné dôkazy o domácom násilí navrhovateľa voči nej a deťom.

K odvolaniu odporkyne podal písomné vyjadrenie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak z iných dôvodov ako uvádza odporkyňa vo svojom odvolaní.

Pokiaľ odporkyňa namieta, že okresný súd vyporiadal aj taký majetok, ktorý účastníci predmetom konania neurobili, resp. s tým v súvislosti bola nesprávne ustálená masa bezpodielového spoluvlastníctva, resp. veci tam patriacich s dopadom na finančné vyrovnanie, navrhovateľ poukazuje na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., z ktorého možno vyvodiť, že súdne spory o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov treba považovať za také, ohľadom ktorých určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva zo zákona. Zároveň to znamená, že v tomto type konania súd môže návrhy účastníkov konania prekročiť a rozhodnúť aj nad ich rámec. Preto možno uzavrieť, že uvedené odvolacie námietky odporkyne principiálne neobstoja.

Navrhovateľ nesúhlasí ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesla odporkyňa v odvolaní vo vzťahu k požadovanému širšiemu majetkovému vyporiadaniu, a to v podstate z rovnakých dôvodov, ako sú už vyššie uvedené. Žaloba bola totiž podaná včas a táto umožňuje aj požadované širšie vyporiadanie. Navyše treba dodať, že námietka je aj oneskorená, keďže podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní odvolacím dôvodom iba vo vymenovaných prípadoch, medzi ktoré námietka premlčania nepatrí. Túto námietku teda žalovaná neuplatnila včas, keďže ju neuplatnila v prvostupňovom konaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení ďalej vyjadril presvedčenie, že súd prvého stupňa sa náležitým spôsobom vyporiadal s uplatnenými nárokmi odporkyne z titulu nákladov na údržbu a drobné opravy domu v čase po rozvode manželstva. Urobil tak v súlade so zásadou, podľa ktorej sa vyporiadanie vykonáva ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, a nie k momentu jeho vyporiadania. Rovnako súhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania zo strany súdu, a to vrátane ohľadom odporkyňou namietaných investícií zo strany jej príbuzných. Na tomto závere nemôže nič meniť skutočnosť, že odporkyňa má na vec odlišný názor.

Ako celkom mylnú argumentáciu odporkyne vníma navrhovateľ v časti, v ktorej namieta nesprávnu aplikáciu zásady parity podielov na vyporiadanom majetku, a to vzhľadom na jeho údajné násilnícke správanie voči odporkyni a deťom. Bez ohľadu na to, či sú tvrdenia odporkyne o násilí z jeho strany pravdivé, v zásadnej rovine možno povedať, že odporkyňou tvrdené skutočnosti nemajú, a ani nemôžu mať nijaký vplyv na majetkové vyporiadanie, a už vonkoncom nie na veľkosť podielov bývalých manželov na spoločnom majetku. Odvolacie tvrdenie je teda takého rázu, že nie je vôbec spôsobilé vyvolať zamýšľaný následok.

Pokiaľ navrhovateľ navrhuje, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, robí tak z dôvodu, že v prvostupňovom konaní súhlasil s cenou domu v sume, ako ju ustálil súd, len z dobrej vôle, pričom bol vedený snahou súdne konanie (ktoré je celkom mimoriadne dlhé) urýchliť. Bol si pritom vedomý toho, že reálna trhová cena tohto domu je podstatne vyššia a v skutočnosti predstavuje sumu okolo 130.000,- eur. To zároveň znamená, že výplata, ktorú by mu mala odporkyňa poskytnúť, by mala dosahovať čiastku 65.000,- eur. Ku odvolaniu pripojil aj internetové ponuky bytov a domov z tejto lokality, na základe ktorých k uvedeným cenovým záverom dospel.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala odporkyňa v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je v značnej miere dôvodné.

Odporkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Dôvody, pre ktoré odvolateľ napáda rozhodnutie súdu, môžu byť formálnej aj materiálnej povahy. O formálne nedostatky pôjde vtedy, ak sa vytýka napríklad nedostatočné zistenie skutkového stavu. O materiálne nedostatky rozhodnutia pôjde vtedy, ak sa vytýka nesprávny výklad či uplatnenie normy hmotného práva a podobne.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú čiastočne dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale nie všetky správne vyložil a nezaoberal sa dostatočne všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci, preto jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné.

K argumentom odporkyne uvedeným v odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiu a sú pre rozhodnutie vo veci významné, odvolací súd uvádza:

1./ Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odporkyne, v zmysle ktorej prvostupňový súd vyporiadal aj majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, a preto mal konať v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM ) súd po vyporiadavanom majetku z BSM síce nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali účastníci, ale nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM. Rovnako súd nie je viazaný návrhmi účastníkov ani pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva zo zákona.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak vykonal všetko potrebné dokazovanie ohľadom majetku, ktorý nadobudli účastníci za trvania ich manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva, v danom prípade ide o nehnuteľnosť - dom, súp. č. XXX, nachádzajúci sa na U.Ú. Y.. Č.. XX W. Z. - Š., C. S. H. Č.. XXXX Z.. Ú.. Š., J. Z. - Š., Q. R. . Č.. XXX/X.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z toho, že účastníci začali dom stavať (na cudzom pozemku a bez stavebného povolenia) , pričom sa spoločne podieľali na príprave stavby i pri jej realizácii a do domu sa nasťahovali počas trvania manželstva v roku 1986. Preto dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM účastníkov bez ohľadu na to, že stavebné povolenie bolo vydané až v roku 1981 a kolaudačné rozhodnutie až v roku 1994, hoci obe rozhodnutia zneli len na meno odporkyne.

Vychádzajúc zo spisového materiálu, s takýmto skutkovým i právnym vyhodnotením vyššie uvedenej otázky sa odvolací súd stotožňuje. Aj v zmysle konštantnej judikatúry, možno uzavrieť, že ak boli v čase po uzatvorení manželstva vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, a za trvania manželstva bola stavba aj dokončená, pričom na jej financovanie boli použité aj prostriedky z BSM, možno z toho vyvodiť, že po uzavretí manželstva vznikla vec, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (pozri s potrebnými zmenami rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/201/96, ZSP 26/1997) .

Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania BSM nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, okrem, ak ich rozvedení manželia sami neurobia predmetom vyporiadania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2008, sp.zn. 2Cdo/113/2007) .

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že účastníci urobili predmetom konania - okrem vecí patriacich do BSM - aj ďalšie majetkové vzťahy, a to investície vložené do majetku tretích osôb, pričom nie je podstatné, že sa tak stalo až v ďalšom priebehu konania, nie v návrhu na začatie konania.

Otázke vyporiadania ďalších majetkových vzťahov, ktoré účastníci urobili predmetom konania a týkajú sa ich ako bývalých manželov, sa odvolací súd venuje v odôvodnení nižšie (pozri body 2 a 3) .

2./ Argumentácia odporkyne, že prvostupňový súd nesprávne ustálil masu BSM a veci patriace do BSM, a tým aj nesprávne vypočítal finančné vyporiadanie medzi účastníkmi, je dôvodná.

V prvom rade sa odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou odporkyne, že ploty nie sú súčasťou domu.

Na posúdenie toho, či ide, alebo nejde o súčasť veci (ustanovenia § 120 OZ) , sa vyžaduje predovšetkým zistenie, že súčasť (určitá vec, časť) patrí k veci, t.j. k veci v právnom zmysle, teda k hlavnej veci (spravidla tej, ktorá má byť predmetom právneho úkonu) .

Stavby sú nehnuteľnosťami (ustanovenie § 119 OZ) len vtedy, ak sú spojené so zemou pevným základom. Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu možno premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebnoprávnych predpisov. Ostatné veci sa považujú za hnuteľnosti (argumentum a contrario) .

Ploty sú síce v zmysle Stavebného zákona drobnými stavbami, ale odporkyňa správne argumentuje, že nie sú stavbou v zmysle Občianskeho zákonníka, ale sú súčasťou pozemku.

Takému záveru svedčí aj stále platná judikatúra, v zmysle ktorej súčasťou pozemku ako hlavnej veci sú aj niektoré vonkajšie úpravy, najmä záhradné vodovody a prípojky podobného druhu a prevedenia, kôlne, altánky, bazény atď. Tieto stavby, zariadenia a porasty nemôžu byť samostatne ani predmetom kúpnej zmluvy, pokiaľ nemajú povahu samostatných vecí, pričom spravidla tieto stavby, zariadenia, a tým viac porasty, sú takmer vždy súčasťou pozemku (pozri judikatúru R 23/92, R 23/77) . Do tejto kategórie je možné zahrnúť aj ploty, pretože sú užívané neoddeliteľne ako súčasť hlavnej veci - pozemku, pričom neoddeliteľnosť súčasti od veci neznamená iba jej prípadnú fyzickú či technickú neoddeliteľnosť, ale stačí, že ju nemožno oddeliť bez toho, aby sa vec ako taká neznehodnotila. Znehodnotenie veci môže spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení jej funkčnosti, či v narušení jej hospodárskeho účelu a pod.

Podobne, porasty rastúce na pozemku, ktorý je vo vlastníctve jedného z manželov, nie sú vecou v zmysle ustanovenia § 119 OZ, ale sú súčasťou tohto pozemku (§ 120 ods. 1 OZ) . Preto, aj keď pôvodne boli porasty obstarané ako sadenice stromčekov zo spoločných prostriedkov manželov, nemôžu byť vyporiadané ako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

S poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu zastáva odvolací súd názor, že ploty, vonkajšie úpravy, studňa a porasty sa okamžikom ich pevného spojenia so zemou stali vlastníctvom toho subjektu, ktorý vlastnil pozemok, t.j. právnych predchodcov odporkyne a neskôr, od r. 1994, odporkyne, preto nemôžu byť vyporiadané ako majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Z obsahu spisu vyplýva, že v Správe katastra KE II bola odporkyňa zapísaná ako vlastníčka parcely registra . Č.. XXX/X L. Č.. XXX/X dňa 22. februára 1994, pričom odporkyňa vo vyjadrení z 18. augusta 2010 uviedla, že ploty, studňa, vodomerná šachta, žumpa, spevnené betónové a dláždené plochy, kanalizačná prípojka, porasty, nepatria do masy BSM. Na uvedenom postoji odporkyňa zotrvala aj v ďalšom písomnom vyjadrení z 22. februára 2010 (č.l. 713 - 715 spisu) .

Pokiaľ ide o samotný dom patriaci do BSM, navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne namietla správnosť výšky všeobecnej hodnoty domu, v akej bola ustálená v znaleckom posudku, ale odvolací súd poukazuje nato, že v jeho písomnom vyjadrení z 25. decembra 2010 (č.l. 705-706 spisu) k Dodatku č. 3 ku znaleckému posudku č. 3, navrhovateľ uviedol, že k určeniu všeobecnej hodnoty stavieb súdnym znalcom nemá pripomienky. Odvolací súd preto na túto námietku navrhovateľa neprihliadal (ustanovenie § 120 ods. 4, § 205a O.s.p.) .

Masa BSM vzhľadom na vyššie uvedené zahŕňa iba dom vo všeobecnej hodnote 78.027,88 eur. Po odpočítaní investícií vložených navrhovateľom v sume 746,86 eur a investícií vložených odporkyňou v sume 1.586,67 eur dostávame sumu 75.694,35 eur. Podiel jedného z účastníkov potom predstavuje sumu 37.847,175 eur. Ak by však súd prikázal dom do výlučného vlastníctva odporkyne, bolo by potrebné k podielu navrhovateľa pripočítať investície ním vložené, t.j. v sume 746,86 eur, v dôsledku čoho by mala odporkyňa povinnosť navrhovateľovi vyplatiť na vyrovnanie podielov sumu 38.594,04 eur.

Pokiaľ ide o investície na oddelený majetok jedného z účastníkov, odvolací súd poukazuje na to, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 OZ) . Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že investície zo spoločného majetku (BSM) do oddeleného majetku bezpodielového spoluvlastníka (manžela) sa hradia vo výške (hodnote) , v akej boli vynaložené. Táto investícia sa nevracia vo vyššej sume, než ako bola vynaložená; zhodnotenie oddeleného vlastníctva manžela (napríklad tým, že stromy narástli a začali prinášať plody) nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadaní BSM (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp.zn. 3Cz/330/2006) .

Odvolací súd zdôrazňuje, že je nutné rozlišovať prípady, kedy sa zo spoločných prostriedkov investovalo do oddeleného majetku jedného z manželov, a kedy sa zo spoločných prostriedkov investovalo do majetku tretích osôb. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (takisto v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) . Nejedná sa teda o nárok na vyporiadanie investícií na oddelený majetok jedného z účastníkov v rámci vyporiadania BSM, ale o vyporiadanie ich pohľadávok voči tretím osobám.

Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 853 OZ vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky, vrátane námietky premlčania (pozri Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3. februára 1972, sp.zn. Cpj. 86/1971, R 42/1972) .

Ak sa manželia podieľali na opravách alebo úpravách nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve iného občana, potom je pre vyporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov rozhodujúce, či im voči vlastníkovi nehnuteľnosti vznikla a trvá pohľadávka z toho dôvodu, že na tieto práce vynaložili svoje spoločné prostriedky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17. septembra 1971, sp.zn. 2Cz/52/1971, R 6/1972) .

Súd prvého stupňa uviedol, že uvedená spoločná pohľadávka nesporne existovala v čase zániku BSM, vzhľadom na to, že preukázateľne v súčasnosti je už odporkyňa vlastníčkou pozemku, pričom predmetná pohľadávka prechádza na odporkyňu tým, že nadobudla vlastníctvo pozemku od skoršieho vlastníka. Preto súd určil, že navrhovateľovi patrí finančný nárok voči odporkyni ako vlastníčke pozemku titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (§ 451 OZ) v polovici so znalcom určenej všeobecnej hodnoty studne, vonkajších úprav a porastov na pozemku, t.j. suma 2.029,76 eur (4.059,52 eur : 2) .

Nakoľko odporkyňa vzniesla v odvolaní námietku premlčania voči nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd poukazuje na to, že napriek nie celkom jednotnej súdnej praxi na Slovensku (a osobitne v Českej republike) podľa stále relevantnej judikatúry, námietka premlčania práva nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a ktoré je účastník povinný uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo/39/2008) . Vzhľadom na uvedenú, na Slovensku doteraz neprekonanú súdnu prax, sa odvolací súd venoval aj námietke premlčania, ktorú odporkyňa v odvolacom konaní vzniesla.

Otázka premlčania nároku je pri vyporiadaní BSM otázkou z istého pohľadu špecifickou s ohľadom na to, či sa jedná o spoločný dlh alebo o spoločnú pohľadávku bývalých manželov.

Ak sa súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaoberá aj dlhmi, ktoré vznikli za trvania tohto spoluvlastníctva, prihliada aj k tomu, či už tu neubehla premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu. Ak by výsledky objasnenia tejto otázky nasvedčovali tomu, že táto premlčacia doba už ubehla, potom je správne, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodlo, že obaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť takýto dlh v rovnakom pomere (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 1989, sp.zn. 3Cz/6/1989, R číslo: 7/1991) .

Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 OZ) vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia (bez ohľadu na zavinenie) peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2003, sp. zn. 25Cdo/355/2001) .

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči predchádzajúcim vlastníkom pozemku na parc. č. XXX/X, nikdy neuplatnili (súdne, ani mimosúdne) . V roku 1994 získala sporný pozemok na parcele č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX Z.. Ú.. Z. - Š., do svojho vlastníctva odporkyňa. Preto, aj keby k uplatneniu ich spoločnej pohľadávky voči tretím osobám došlo, na odporkyňu by táto pohľadávka v dôsledku prevodu vlastníctva pozemku neprešla, a záver súdu prvého stupňa o trvaní pohľadávky voči odporkyni, je preto nesprávny. S ohľadom na uvedenú skutočnosť je irelevantná aj námietka premlčania vznesená odporkyňou, pretože toto právo neprislúcha jej, ale jej právnym predchodcom, ktorí sú nositeľmi povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesprávny nielen postup súdu prvého stupňa, ktorým zahrnul do podielu navrhovateľa polovicu hodnoty plotov (keď sumu 3.043,37 eur zarátal do masy BSM) , ale aj postup, ktorým priznal odporcovi polovicu hodnoty vonkajších úprav, studne a porastov, vyčíslenú v znaleckom posudku v celkovej sume 4.059,52 eur - súd dokonca nevychádzal z čistej výšky investícií vložených do cudzej veci, ale z ceny po ich zhodnotení - v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne a nezákonné.

3./ K odvolacej námietke odporkyne, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jej nárok na náklady a údržbu a drobné opravy domu na čas od rozvodu manželstva ku dňu rozhodnutia o vyporiadaní BSM - t.j. za obdobie 15 rokov od roku 1996 do roku 2011, je opodstatnený, aj keď z iných dôvodov, ako uvádza v odvolaní.

Odporkyňa v odvolaní tvrdí, že uplatnila tieto investície bežnej údržby a bežných opráv, bez vynaloženia ktorých by dom schátral, pričom poukázala na to, že navrhovateľ túto nehnuteľnosť užíval po celú dobu a na údržbu a bežné opravy neprispieval. Ustanovený súdny znalec v Dodatku č. 3 k znaleckému posudku ustálil výšku týchto investícií ročne na 1% - 1.290,93 eur. Za 15 rokov je to suma 19.363,95 eur. Preto, podľa názoru odporkyne, tieto investície majú byť vyporiadané analogicky v zmysle ust. § 150 OZ v podieloch 1/2, t.j. 9.681,97 eur. Tieto investície - pravidelná údržba nezvyšujú cenu domu, ale tieto náklady by sa mali premietnuť do výroku, ktorým sa vyrovnávajú podiely účastníkov na vyporiadanom majetku.

Uvedený názor odporkyne je mylný, pokiaľ tvrdí, že tieto náklady majú byť súčasťou vyporiadavaného BSM. Jedná sa totiž o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý mohol získať na jej úkor navrhovateľ po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva tým, že odporkyňa aj za neho plnila, čo mal plniť on sám, nie o nárok, ktorý by vznikol za trvania BSM. Tomuto faktu musí zodpovedať aj uplatnenie nároku, prípadne obrana v konaní, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného i procesného práva.

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo, a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo, nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Môže ísť napríklad o prípad platenia nájomného a úhrad za užívanie bytu (domu) iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt (dom) užívajú aj po rozvode spoločne. Ak rozvedená manželka po rozvode, avšak v čase keď ešte obaja účastníci mali právo spoločne užívať dom a ten aj spoločne užívali, platila celú úhradu za užívanie sama, plnila za rozvedeného manžela, čo mal žalovaný plniť sám, takže jemu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 OZ. Pri určovaní rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia treba vychádzať zo skutočných nákladov na bývanie, a nie z preddavkov na ne. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie, a ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, resp. podanie účastníka vo veci; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému (pozri s príslušnými úpravami rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/210/2005) .

Ustanovenie § 98 O.s.p. ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav odporcu na započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa bude musieť súd vyporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ, takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 97. Správne posúdenie prejavu odporcu bude významné aj preto, aby súd rozhodol o celej prejednanej veci. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak sa s touto otázkou súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia.

V preskúmavanej veci odporkyňa v písomnom vyjadrení zo 7. marca 2001 (č.l. 110-111 spisu) síce uviedla, že navrhovateľ neprispieva na nájomné a služby spojené s užívaním bytu, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti odporcovi neuplatnila.

Až v písomnom podaní z 18. februára 2004 (č.l. 162 až 164 spisu) namietala, že znalec nezahrnul do posudku náklady na údržbu rodinného domu, pričom uviedla v jednotlivých položkách realizované práce, a navrhla, aby súd z časti pripadajúcej navrhovateľovi odpočítal hodnoty vo výške 1% ročne investovanej na údržbu rodinného domu.

Ako vyplynulo zo stanoviska znalca z 25. júna 2004, vo vyjadrení odporkyne z 18. februára 2004 sú uvedené práce vykonané po 23. auguste 1993, t.j. po rozvode manželstva, preto neboli v posudku zohľadnené.

V ďalšom písomnom vyjadrení odporkyne podanom na súde prvého stupňa osobne 13. októbra 2006 (č.l. 256 spisu) navrhla, aby súd z hodnoty ich spoločného majetku odpočítal sumu, ktorú investovala do domu po rozvode manželstva a činí sumu 422.156,- Sk. Uviedla, že navrhovateľ v dome býva, všetko užíva, neprispieva na chod domácnosti a úhradu stálych platieb.

Na str. 2 v písomnom stanovisku z 20. apríla 2007 (č.l. 277 spisu) , odporkyňa navrhla vzhľadom na existenciu ďalšieho konania, ktorého predmetom je zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľom, kde uplatnený nárok predstavuje sumu približne 240.000,- Sk, aby v prípade uzavretia dohody bola táto suma navrhovateľom zohľadnená vo vyporiadaní s tým, že ona zoberie návrh v danej veci späť.

V písomnom vyjadrení z 22. februára 2010 (č.l. 713 až 715 spisu) odporkyňa žiadala, aby súd znalcom vyčíslené priemerné náklady na údržbu a drobné opravy, vynaložené výlučne z finančných prostriedkov odporkyne za obdobie od 1.1.1994 do 31.12.2010 (16 rokov) v sume 1.290,93 eur x 16 = 20.654,40 eur uznal ako výdavok výlučne odporkyne po rozvode manželstva a o túto sumu znížil podiel navrhovateľa na vyporiadaní BSM.

Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že pojem investície , ktoré vedú ku zhodnoteniu veci (nie investície v zmysle vložených prostriedkov bez ohľadu na zamýšľaný výsledok) a pojem bežná údržba a drobné opravy nie sú totožné. Gramaticky pojem investícia znamená náklady na výstavbu, rozšírenie, rekonštrukciu a technické vybavenie objektov a ich výsledok , a pojem údržba znamená starostlivosť o dobrý stav, okrem iného, budov ; v druhom prípade sa teda nejedná o zlepšenie, či zhodnotenie veci, ale iba o náklady na jej udržiavanie v doterajšom stave (pozri slovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra http://slovnik.juls.savba.sk) .

Súd prvého stupňa na strane 7 v odôvodnení rozsudku uviedol, že nemohol prihliadať na návrh odporkyne, aby znalcom vyčíslené priemerné náklady na údržbu a drobné opravy za obdobie po rozvode účastníkov od 01.01.1994 do 31.12.2010, t.j. za 16 rokov vo výške 20.654,40 eur uznal ako výdavok výlučne odporkyne po rozvode manželstva a o túto sumu znížil podiel navrhovateľa na vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že investície odporkyne po rozvode manželstva (ktoré napokon v konaní neboli ani preukazované) , nemajú vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, pretože tá sa určuje a vyporiadava v stave ku dňu zániku manželstva bezpodielových spoluvlastníkov, z toho dôvodu súd na ne neprihliadal. Ak sa nehnuteľnosť prikazuje pri vyporiadaní BSM do výlučného vlastníctva odporkyne, ako to súd určil v danom prípade, tak v skutočnosti odporkyňa zhodnotila vlastnú nehnuteľnosť. Ak totiž v čase vyporiadania hodnota takejto veci je vyššia, než pôvodná hodnota, potom sa k tomuto zvýšeniu pri stanovení náhrady nákladov vynaložených len z prostriedkov jedného z manželov neprihliada. Podľa záverov súdu prvého stupňa do BSM totiž patrí vec v takto zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádza pri stanovení ich podielov na spoločnom majetku. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že sa nepriznáva náhrada bežných udržiavacích nákladov, ktoré boli na vec vynaložené tým z manželov, ktorý ju výlučne sám užíval.

Vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je zmätočné, nakoľko v ňom súd zamieňa pojem náklady na údržbu a drobné opravy a pojem investície v zmysle zhodnotenie nehnuteľnosti . Navyše, nezohľadnenie týchto udržiavacích nákladov v prospech odporkyne, súd odôvodnil tým, že sa nepriznáva náhrada bežných udržiavacích nákladov, ktoré boli na vec vynaložené tým z manželov, ktorý ju výlučne sám užíval , hoci z celého dokazovania je zrejmé, že dom užívali a užívajú obaja účastníci spoločne aj po rozvode ich manželstva.

Súd prvého stupňa teda pri rozhodovaní o tomto nároku odporkyne nepostupoval zákonne a rozdiel medzi titulmi, z ktorých uvedené nároky vznikli - nárok na vyporiadanie BSM a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - nezobral ani do úvahy; tomu potom zodpovedalo aj nesprávne a nesústredené dokazovanie o uplatnenom nároku a obrane odporkyne, a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodnutie, ktoré je v tejto časti minimálne predčasné (bez ohľadu na dĺžku tohto konania) . Odporkyňa totiž v konaní uplatnila pohľadávku na započítanie (č.l. 162 až 164, čl. 256, čl. 277, č.l. 713 až 715 spisu) , a aj keď je pravdou, že tieto jej podania boli nesúrodé predovšetkým čo do uplatňovaných súd, nič to nemení na skutočnosti, že to bola jej obrana, s ktorou sa súd prvého stupňa náležitým spôsobom nevyporiadal. Nakoľko odporkyňa nenavrhla, aby jej bolo prisúdené viac než uplatnil navrhovateľ, nie je taký jej prejav, uplatňujúci protipohľadávku na započítanie, vzájomným návrhom, ktorý by z tejto pohľadávky urobil prejednávanú vec, ale je len obranou proti návrhu navrhovateľa, ako každá iná obrana, a súd sa s ňou musí vyporiadať v odôvodnení rozsudku ako o otázke predurčujúcej. Takáto obrana v konaní netvorí ani prekážku litispendencie v prípade, ak prebieha iné súdne konanie o nároku, ktorý uplatnil účastník ako pohľadávku na započítanie v tomto konaní.

4./ Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odporkyne, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie v otázke investícií zo strany rodiny odporkyne do výstavby rodinného domu. Odporkyňa v odvolaní uvádza, že produkovala dôkazy, ktorými chcela potvrdiť svoje tvrdenia, ale súd ich zobral do úvahy len vtedy, ak ich potvrdil aj navrhovateľ - teda tieto vyhodnotil ako nesporné.

V súlade s ustanovením § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v odseku 2 (v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu) , súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Preto, ak súd prvého stupňa vychádzal aj zo zhodných tvrdení účastníkov, postupoval správne a zákonne. Na druhej strane, súd prvého stupňa pomerne obšírne vykonané dokazovanie vyhodnotil aj z pohľadu, prečo niektorým tvrdeniam odporkyne neuveril - ktoré prehlásenia považoval za nevierohodné a prečo - rozhodnutiu v tomto smere preto nemožno vytýkať arbitrárnosť. Odvolací súd uzatvára, že uvedený argument odporkyne nie je dôvodný.

5./ K odvolacej námietke odporkyne o nesprávnej aplikácii zásady parity pri vyporiadaní BSM, poukazuje odvolací súd na to, že podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pre úvahu o (ne) rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tomto ohľade však nemožno považovať za relevantné, či manželia mali medzi sebou nezhody, ústiace až do fyzických útokov, alebo čím a v akej výške každý z manželov prispel na zabezpečenie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku, bez ohľadu na to, či ho mal manžel v dobe pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva alebo ho získal napr. dedením alebo darovaním za trvania manželstva. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou) dôležitým pre vyporiadanie spoločného majetku než je stanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. stanovenie čiastky, ktorá by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov jednému z nich a ktorej výška sa potom premietne v čiastke stanovenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať. Preto, vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci, sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v otázke uplatnenia zásady parity pri vyporiadaní podielov oboch účastníkov a túto považuje za správnu.

Nad rámec odvolacích námietok (§ 212 ods. 3 O.s.p.) poukazuje odvolací súd na potrebu presného označenia nehnuteľnosti z hľadiska jeho určitosti vo výroku rozsudku, a to uvedením údajov o tom, či sa jedná o parcelu registra C alebo parcelu registra E , a to v záujme jej identifikácie a precizovania výroku rozsudku aj s ohľadom na súčasné znenie príslušných ustanovení katastrálneho zákona.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

Podľa ustanovenia § 7 písm. b/ citovaného zákona kataster obsahuje, okrem iného, parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, atď..

Vyššie uvedené nedostatky, ako aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, sú porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom tieto vady zakladajú zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia robí konanie vadným v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré zistenie musí mať za následok jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyššie uvedených výrokoch zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude napraviť vytýkané pochybenia a vykonať potrebné dokazovanie, toto vyhodnotiť spôsobom uvedeným v § 132 a nasl. O.s.p., zistený skutkový stav podriadiť relevantným ustanoveniam hmotného práva a rozhodnutie odôvodniť spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p..

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie o návrhu odporkyne na vydanie vecí v súlade s ustanovením § 96 ods. 1, 2 O.s.p. je vecne správny, pretože navrhovateľ s týmto späťvzatím prejavil súhlas. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

Návrh navrhovateľa o vydanie vecí vylúčil súd prvého stupňa na samostatné konanie (nakoľko ohľadne tohto nároku je potrebné vykonať ešte dokazovanie, ktoré presahuje rámec tohto konania) , toto rozhodnutie odôvodnil podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

Podľa ustanovenia § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Medzi rozhodnutia, ktorými sa upravuje vedenie konania patrí aj rozhodnutie súdu o vylúčení časti nároku na samostatné konanie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odmietol odvolanie odporkyne proti vyššie uvedenému výroku rozsudku súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o doterajších trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania. ( § 224 ods. 3 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.