KSKE 3 Co 270/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/270/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610213429 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610213429.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu G. H., G. I. N.M., X. XX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 26. mája 2011, č.k. 8C/156/2010-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením z 26. mája 2011, č.k. 8C/156/2010-60 zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podal na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť zo 16. februára 2010 o predbežné prejednanie nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Súčasne s návrhom a pripojenou žiadosťou predložil žalobca aj prípis Ministerstva spravodlivosti z 02. marca 2010, z ktorého vyplýva, že ministerstvu bolo 19. februára 2010 doručené podanie žalobcu, ktorým sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným spôsobom Okresného súdu Spišská Nová Ves v dedičskom konaní. Jeho podanie je evidované pod č. XXXXX/ XXXX-XX. Zároveň Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcu vyzvalo na doplnenie podania o doklady preukazujúce jeho nárok na náhradu škody, ako aj na uvedenie spisovej značky konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Zároveň bol žalobca vyzvaný na vyčíslenie sumy, ktorej náhradu si svojou žiadosťou uplatňuje. Ministerstvo spravodlivosti SR súdu prvého stupňa 19. mája 2011 zaslalo vyjadrenie, v ktorom je uvedené, že nárok žalobcu doposiaľ uspokojený nebol, pretože žalobca nereagoval na prípis Ministerstva spravodlivosti SR z 02. marca 2010 a nedoplnil podanie o doklady preukazujúce jeho nárok na náhradu škody. Pokiaľ žiadateľ neuvedie základné skutkové okolnosti pre vznik jeho nároku a odmieta identifikovať čo i len konanie, v ktorom mala škoda vzniknúť, nie je možné jeho nárok predbežne prerokovať, pretože nie je možné určiť meritum veci. V prípade, že súd uzná, že nárok žalobcu nie je predbežne prerokovaný, čo je podmienkou jeho uplatnenia na súde, navrhlo ministerstvo konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci s odkazom na tzv. delenú právomoc.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. konanie zastavil, keďže doposiaľ nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný (jeho zavinením tým, že neodstránil vady svojej žiadosti) , v dôsledku čoho bráni konaniu nedostatok podmienky konania v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa poukázal aj na správanie žalobcu, ktorý prevzal uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves z 09. decembra 2010, č.k. 8C/156/2010-27, v ktorom sa uvádza, že predpokladom k tomu, aby sa mohol so svojím nárokom obrátiť na súd, je jeho predbežné prerokovanie a neuspokojenie nároku na náhradu škody príslušným orgánom. Dňa 04. mája 2011 žalobca prevzal uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 24. marca 2011, č.k. 4Co/56/2011-37, v odôvodnení ktorého bolo uložené súdu prvého stupňa, aby z úradnej moci zisťoval výsledok predbežného prerokovania nároku žalobcu na Ministerstve spravodlivosti SR. Nie je bez povšimnutia, že aj sám žalobca bol súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní zaslal doklad o prerokovaní jeho žiadosti Ministerstvom spravodlivosti SR, ak už bolo o jeho žiadosti rozhodnuté, na čo reagoval zaslaním uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave zo 06. apríla 2011, číslo ČVS: Q.-XX/OVK-V.-XXXX, ktoré s vecou nemalo žiadny súvis. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že korešpondencia doručená žalobcovi bola dostatočne zrozumiteľná a smerovala k tomu, aby žalobca odstránil nedostatok podmienky konania takým spôsobom, aby súd mohol pokračovať v konaní o jeho návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Zároveň súd prvého stupňa zdôraznil, že zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo v prvom rade jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát a aby sa v týchto prípadoch, pokiaľ možno, predišlo súdnemu konaniu. Takúto snahu však žalobca nemal, pretože bez zbytočného odkladu, tak ako mu káže zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 16 ods. 2, potom ako bol 02. marca 2010 Ministerstvom spravodlivosti SR vyzvaný, písomne neoznámil skutočnosti, ktoré by mali zásadný význam pre predbežné prerokovanie jeho nároku, následkom čoho doposiaľ nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a aby konanie prerušil na primeraný čas.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že predmetom sporu je náhrada nemajetkovej ujmy porušením zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov sudkyňou Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Slovinskou a § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Jedná sa o vydanie osvedčenia o dedičstve jeho prefotením tretej osobe - JUDr. Hovanovi - po jeho nebohom otcovi Štefanovi K.. Dozvedel sa to z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: Q.-XXXX/OO-N.-XXXX. Toto všetko priložil k žiadosti o predbežné prejednanie nároku nemajetkovej ujmy Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti si mohlo vyžiadať podrobnejšie vyjadrenie Okresného súdu Spišská Nová Ves a vyšetrovateľa, pretože samotné osvedčenie nič neobjasní. Konanie JUDr. Slovinskej bolo vyšetrovateľom predložené OP SNV, dozoroval to JUDr. Michal Mucha OP 1Pn673/08 za účelom jeho odstúpenia Úradu špeciálneho prokurátora. Keďže okresný prokurátor JUDr. Mucha zneužil svoje postavenie v tejto veci, žalobca v odvolaní uvádza, že na neho podal trestné oznámenie pod číslom Q. K.-N.-H.-XXX/XXXX, ktoré je dodnes neukončené. Ďalej v odvolaní uvádza, že na žiadosť konajúcej sudkyne JUDr. Fedorkovej, aby v lehote 10 dní zaslal doklad o prerokovaní žiadosti, tak tento jej poslal, a to fotokópiu uznesenia OR PZ v Rožňave zo 06. apríla 2011, číslo ČVS: Q.-XX/OVK-V.-XXXX. Bez doriešenia týchto trestných oznámení v základnej veci nie je možné z jeho strany dokladovať nemajetkovú ujmu. Z dôvodu možného premlčania preto musel uplatniť nárok na súde. Vinou zneužitia právomoci verejného činiteľa zastávania sa navzájom dnes ja tebe, zajtra ty mne sa snažia túto vec odložiť - zamlčať.

Následným podaním z 13. júna 2011 žalobca upresnil svoje odvolanie tak, že navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že podľa žalobcu súd prvého stupňa postupoval nesprávne, pretože podľa § 109 ods. 2 O.s.p. mal konanie prerušiť z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ide o konania vedené na podnet žalobcu na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície v Rožňave ČVS: Q.-XX/OVK-V.-XXXX, pričom žalobca voči uzneseniu z 02. mája 2011 podal sťažnosť a toto konanie nie je ukončené. Obdobne je vedené konanie na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi ČVS:

Q.-XXXX/OO-N.-XXXX, pričom žalobca nemá vedomosti, v akom štúdiu sa nachádza toto konanie. V odvolaní zároveň konštatuje, že žalovanému nič nebránilo, aby si vyžiadal stanovisko, v akom štúdiu prebieha konanie ČVS: Q.-XXXX/OO-N.-XXXX. Žalobca osobne nemá prístup do vyšetrovacích spisov a keďže žalovaný vo veci jeho žiadosti nekonal, bol žalobca nútený 10. septembra 2010 podať predmetnú žalobu voči žalovanému.

K odvolaniu žalobcu podalo písomné vyjadrenie Ministerstvo spravodlivosti SR, v ktorom navrhlo, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Ďalším podaním z 09. marca 2012 žalobca doplnil svoje odvolanie o ďalšie skutočnosti, a to zaslaním kópie listu žalobcu žalovanému z 23. júna 2011 a kópie uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25. septembra 2006, sp.zn. 7C/112/2006. Uvedené uznesenie sa dotýka nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veci dedičského konania. Z pripojeného listu žalobcu z 23. júna 2011, adresovaného žalovanému vyplýva, že na Okresnom súde Spišská Nová Ves bolo sudkyňou JUDr. Annou Slovinskou vydané osvedčenie o dedičstve po jeho nebohom otcovi Š. H. pod sp.zn. 6D/167/2003. V liste žalobca ďalej uvádza, že sudkyňa sprístupnila rozhodnutie neoprávnene tretej osobe, a tak tejto osobe sprístupnila aj ich osobné údaje.

Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa konanie zastavil, sa odvíja od tej podmienky konania, že súd môže o náhrade škody na základe zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodovať iba v prípade, ak uvedený nárok prerokoval žalobca (žiadateľ) na príslušnom orgáne štátu. Pokiaľ žiadateľ v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku neuvedie, od čoho odvíja svoj nárok, nie je možné určiť meritum predbežného prerokovania. Takýto nárok nie je riadne uplatnený a podmienka predbežného prerokovania nároku v takom prípade nie je splnená. Žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku neoznačil predmetné osvedčenie o dedičstve, ani osobu poručiteľa, ktorého sa osvedčenie malo týkať, ani bližšie nešpecifikoval konanie, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Napriek tomu, že žalovaný žalobcu v procese predbežného prerokovania vyzval na bližšie určenie skutočností, od ktorých odvíja svoj nárok, žalobca tieto neuviedol, v dôsledku čoho žalovaný nemohol vec prerokovať. Údaje vyžiadané žalovaným pritom žalobca musel mať k dispozícii, keďže poručiteľom mal byť jeho otec (ako vyplynulo až z podanej žaloby) a súvisiace trestné konanie sa malo začať na základe jeho podnetu (zrejme na základe oznámenia zo 14. augusta 2008) . Žalovaný dáva do pozornosti, že sám žalobca pritom porušil svoju povinnosť podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na výzvu príslušného orgánu uviesť podstatné skutočnosti pre predbežné prerokovanie nároku. Jeho nekonanie tak bolo z titulu porušenia uvedeného ustanovenia protiprávnym a malo za následok nemožnosť prerokovania nároku. Dôvodom zastavenia konania je teda jeho predbežné neprerokovanie pre príčiny na strane žalobcu. K navrhovanému prerušeniu konania žalovaný uvádza, že síce nie je možné vylúčiť, že ním uvedený dôvod prerušenia konania tu môže existovať, avšak čo i len uvažovať o takomto prerušení konania je možné až po splnení základnej podmienky konania (predbežného prerokovania uplatneného nároku) , preto navrhované prerušenie konania je v tomto štádiu predčasné.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) .

Po preskúmaní uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa aplikoval pri rozhodovaní správne ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj Občianskeho súdneho poriadku a vo veci vecne správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé, odvolací súd sa preto s týmto stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza:

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej, okrem iného, nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

V záujme predchádzania vzniku súdnych sporov boli do zákona č. 514/2003 Z.z. zapracované ustanovenia upravujúce predbežné prerokovanie nároku. Inštitút predbežného prerokovania nároku nie je novým inštitútom, tento bol prevzatý zo zákona č. 58/1969 Zb.. Bez aplikácie tohto inštitútu súd síce nemôže žalobu bez ďalšieho zamietnuť ani konanie zastaviť, ale v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku musí poškodený subjekt vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky, a to v primeranej lehote. Iba v situácii, ak by aj napriek uvedenému k odstráneniu spomínaného nedostatku nedošlo, súd konanie zastaví. Cieľom tohto inštitútu totiž je, aby sa poškodený subjekt obracal na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nebude viesť k uspokojeniu jeho nárokov a aby tak došlo k určitému odbremeneniu súdov. Predbežné prerokovanie nároku by pritom malo smerovať k objasneniu situácie a zároveň k vytvoreniu podmienok na mimosúdne urovnanie sporných nárokov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v konaní správne a zákonne, ako aj zhodne s ustálenou súdnou praxou, preto odvolacie námietky žalobcu v danej veci neobstoja.

Pokiaľ ide o žalobcom navrhované prerušenie konania, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, v zmysle ktorej síce nie je možné vylúčiť, že ním uvedený dôvod prerušenia konania by mohol existovať, avšak čo i len uvažovať o takomto prerušení konania je možné až po splnení základnej podmienky konania (predbežného prerokovania uplatneného nároku) , preto navrhované prerušenie konania je v tomto štádiu predčasné.

Nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne a zákonne, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.