KSKE 3 Co 330/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 330/2011

KS v Košiciach, dátum 21.06.2012, sp.zn. KSKE 3 Co 330/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206222626 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206222626.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I. V., J.. XX.XX.XXXX, G. H., Z. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 3.089,03 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 17C/113/2006-190 zo dňa 30.08.2011 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že náhradu trov prvostupňového konania žalovanému n e p r i z n á v a.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 78,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet vedený v Štátnej pokladnici č. XXXXXXXXXX/XXXX, I. N. XXXXXX. V prevyšujúcom rozsahu žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v konaní uplatňovala právo na zaplatenie sumy 3.089,02 eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/69 Zb. spôsobenú jej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánmi žalovaného. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 01.12.2006 č.k. 17C/113/2006-35 žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. V dôsledku odvolania žalobkyne Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 74.448,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 74.448,- Sk od 05.02.1999 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie istiny 18.612,- Sk a 17,6 % ročného úroku z omeškania od 19.02.1995 do 04.02.1999 zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p.. Na základe dovolania žalovaného bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2010 č.k. 1Cdo/43/2009-128. Krajský súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vo svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 22.02.2011 č.k. 3Co/238/2010-148 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a zrušil výrok o trovách konania. V zrušujúcom rozsahu vo výroku o trovách konania uložil súdu prvého stupňa skúmať, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže je potrebné prihliadať k osobným, majetkovým, zárobkovým a iným pomerom účastníkov konania, ako aj na konkrétne okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku.

Žalovaný si ako procesne úspešná strana v konaní uplatnil právo na náhradu trov v celkovej výške 389,- eur predstavujúcej náhradu cestovného a stravného za účasť na pojednávaniach v konaní pred okresným a Krajským súdom v Košiciach. Žalobkyňa vo vzťahu k otázke náhrady trov konania poukázala

na skutočnosť, že v čase začatia konania bola ako maloletá zastúpená v konaní svojou matkou, ktorá podala žalobu v presvedčení o dôvodnosti nároku žalobkyne a o oprávnenom hájení záujmov maloletej osirelej osoby. V tomto konaní ako plnoletá osoba, žalobkyňa ďalej pokračovala. Súčasne poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že jej príjem dosahuje len výšku 412,56 eur mesačne a podľa zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej so spoločnosťou Tatrabanka a.s. číslo zmluvy XXXXXXXXXXX uhrádza úver vo výške 65.000,- eur splátkami mesačne v hodnote 347,66 eur. Uvedené okolnosti žiadala zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanom prípade bol procesne úspešným účastníkom konania žalovaný, ktorému by v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vzhľadom však na majetkové pomery na strane žalobkyne mal za to, že sú tu dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznania náhrady trov žalovanému v celom rozsahu. Súd prvého stupňa bral zreteľ na čistý zárobok žalobkyne 412,56 eur, ako aj na skutočnosť, že na základe príspevku od Štátneho fondu rozvoja bývania jej bol poskytnutý hypotekárny úver spoločnosťou Tatrabanka a.s. Bratislava pod číslom XXXXXXXXXXX, ktorý uhrádza mesačne vo výške 347,66 eur. Suma náhrady trov konania, na ktorú žalobkyňu zaviazal, zodpovedá 20 % preukázaným a odôvodneným trovám konania žalovaného, ktoré súviseli s účelným bránením jeho práva na súde. Mal za to, že priznaná náhrada trov konania zohľadňuje pomery na strane oboch sporových strán so zreteľom na sociálne pomery žalobkyne. Pokiaľ ide o okolnosti uplatnenia nároku na súde súd prvého stupňa vychádzal zo zásady, že účastník vždy nesie procesnú zodpovednosť za výsledok svojho sporu bez ohľadu na svoje vnútorné presvedčenie o odôvodnenosti a zákonnosti jeho nároku. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že z priebehu konania nevyplýva, že rozhodovanie o nároku žalobkyne predstavovalo neobvyklý prípad, kde došlo k zásadnému odklonu od súdnej judikatúry. Aj keď žalobkyňa si v čase začatia konania uplatňovala nárok na úmrtné ako maloleté jednostranne osirelé dieťa z rozvedeného manželstva, tento svojím návrhom vymedzovala vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti iných, sociálne odkázaných osôb na výplatu tohto peňažného plnenia, medzi inými aj voči matke zomrelého (stará matka žalobkyne) , ktorej bolo úmrtné vyplatené, pričom išlo o rovnako o osobu v nepriaznivej matkovej situácii. Preto ani v tomto smere súd prvého stupňa nevyhodnotil návrh žalobkyne len ako nevyhnutú obranu voči neprimeranému, či žiadne nerovnovážnemu zásahu do jej práv osirelého dieťaťa.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že náhradu trov konania účastníkom neprizná. V dôvodoch odvolania poukázala odvolateľka na to, že jej matka podala sťažnosť proti rozhodnutiu riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky Čp PPZ-6t-2/ PDJ-96, keďže v tom čase bola žalobkyňa ešte maloletá, vo viere v správnosť jej postupu tak vykonávala úkony na zabezpečenie nárokov žalobkyne. Matka žalobkyne, ako zákonná zástupkyňa v jej mene podala aj návrh na začatie konania. V čase podania návrhu bola žalobkyňa maloletá a plnoletosť nadobudla až dňa 25.01.2001. Pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch uznesenia konštatuje, že z priebehu konania nevyplýva, aby rozhodovanie o nároku žalobkyne predstavovalo neobvyklý prípad, kde došlo k vybočeniu z racionálnej úvahy orgánov štátu pri vydávaní rozhodnutí, alebo zásadnému odklonu od súdnej judikatúry, čo by už v čase začatia konania mohlo u žalobkyne vyvolať dojem, že jej žalobe je možné len vyhovieť, z napadnutého rozhodnutia je teda zrejmé, že súd prvého stupňa stotožňuje osobu žalobkyne s osobou, ktorá podala návrh na začatie konania. Žalobkyňa akcentovala na skutočnosť, že krajský súd rozhodnutím sp.zn. 3Co/59/2007 zo dňa 16.10.2008 návrhu žalobkyne vyhovel a následne, viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, potvrdil rozhodnutie, ktorým bol návrh odvolateľky zamietnutý. Z priebehu konania naopak nesporne vyplýva zložitosť prejednávanej veci. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia konštatuje, že účastník vždy nesie procesnú zodpovednosť za výsledok svojho sporu, bez ohľadu na jeho osobné vnútorné presvedčenie o odôvodnenosti a zákonnosti jeho nároku, odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že rozhodovanie o náhrade nákladov konania nemožno považovať za primárne sankčný nástroj, ktorý slúži k sankcionovaniu účastníka konania za procesnú realizáciu jeho právnych nárokov, a to zvlášť, pokiaľ postupuje v dobrej viere v správnosť súdneho rozhodnutia schvaľujúceho takýto nárok. Pri rozhodovaní o nákladoch súdneho konania, v súlade s ust. § 150 O.s.p. je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam vecí, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania. Úlohou súdu preto nie je len mechanicky rozhodnúť o náhrade podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Z priebehu konania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa postupovala vo

viere v dôvodnosť jej nároku. Jej konanie teda nemožno považovať za také, ktoré by bolo možné označiť ako bezúspešné uplatňovanie práva. Ako vyplýva z v konaní predloženého oznámenia priemerného zárobku zamestnávateľom žalobkyne, jej priemerný čistý zárobok činí 412,56 eur mesačne, z ktorej sumy mesačne uhrádza splátku na poskytnutý hypotekárny úver vo výške 347,66 eur. Po uhradení splátky za poskytnutý úver zostáva žalobkyni na základné životné potreby suma 64,90 eur. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že príjem žalobkyne po uhradení hypotekárneho úveru postačuje len na úhradu nevyhnutých životných nákladov. V prípade zaviazania odvolateľky povinnosťou uhradiť trovy konania by boli ohrozené jej základné životné potreby. Akékoľvek zaviazanie povinnosťou žalobkyne nahradiť trovy konania by tiež jednoznačne viedlo k nežiaducej tvrdosti vzhľadom na to, že jej smrťou blízkej osoby, ktorá mala voči nej vyživovaciu povinnosť, bola spôsobená ujma a konanie žalobkyne (pôvodne jej zákonnej zástupkyne) prameniacej z viery v dôvodnosť jej nároku, bolo len snahou o zmiernenie dopadu tejto nepriaznivej udalosti na život žalobkyne.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie žalobkyňa podala v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov sporového konania, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v § 142 O.s.p.. Právo úspešnej procesnej strany voči neúspešnej strane konania na náhradu nákladov vychádza zo základného štruktúrneho princípu, ktorý sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v rámci ktorého účastníci konania vystupujú ako vzájomní oponenti uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je zároveň daný neúspechom jeho procesného odporcu. Ak v konaní úspešný účastník vynaložil náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva, potom je prisúdenie náhrady účelne vynaložených nákladov konania v sporovom konaní pravidlom, z ktorého však existujú výnimky a jednou z nich je aj ust. § 150 O.s.p..

Súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. sčasti. Z dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dôvodom čiastočnej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. boli sociálne pomery žalobkyne.

Predpokladom použitia § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania (ich majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov, a to u všetkých účastníkov konania) , k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania. Súd prvého stupňa síce aplikoval pre svoje rozhodnutie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ale len sčasti a z dôvodu zlej sociálnej situácie žalobkyne ju zaviazal iba na zaplatenie 20 % vzniklých trov žalovanému.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že sociálna situácia žalobkyne neumožňuje nahradiť žalovanému ani trovy konania v rozsahu 20 % vo výške 78,- eur, keďže z príjmu po zaplatení hypotekárneho úveru jej ostáva na živobytie mesačne suma 64,90 eur na základné životné potreby. Odvolací súd dodáva, že nepriznanie práva na náhradu trov konania úspešnému žalovanému ani v rozsahu 20 % (čo činí 78,- eur) nemôže zasiahnuť nepriaznivo do majetkovej sféry žalovaného.

Pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že aj keď žalobkyňa si v čase začatia konania uplatňovala nárok na úmrtné ako maloleté jednostranne osirelé dieťa z rozvedeného manželstva, tento svojim návrhom vymedzovala vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti iných sociálne odkázaných osôb na výplatu tohto peňažného plnenia, medzi inými aj voči matke zomrelého (starej matke žalobkyne) , ktorej

bolo úmrtné vyplatené, pričom išlo rovnako o osobu v nepriaznivej majetkovej situácii a preto ani v tomto smere súd nevyhodnotil návrh žalobkyne len ako nevyhnutnú obranu voči neprimeranému, či zjavne nerovnovážnemu zásahu do jej práv osirelého dieťaťa, odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že účastníkom konania nie je stará matka žalobkyne, ale Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že náhradu trov prvostupňového konania žalovanému nepriznal, aplikujúc v celom rozsahu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Aj pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.