KSKE 3 Co 333/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/333/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911200112 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7911200112.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu M. X., Y..N..K.. Y. Y. T. U., X. XX, Z.: XX XXX XXX, zastúpeného H.. A. Q., G. G. X.N. A. Q. &. R. Y. Y. T. U., X. XX, proti žalovanej H. Š., Q.. XX.X.XXXX, U. W., X. 2211/25, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Vierou Žoldošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trebišov, v konaní o zaplatenie 12,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 28. januára 2011, č. k. 15Ro/2/2011-21 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej iba súd prvého stupňa ) uznesením z 28. januára 2011, č. k. 15Ro/2/2011-21 (ďalej iba napadnuté uznesenie ) konanie zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava, Žellova 2. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná nesplnila svoju zákonnú povinnosť a neuhradila dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z.. Pretože sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlžného poistného, žalobca uplatnil v zmysle § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. proti žalovanej nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň z omeškania. Žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu Perspektíva, družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávok zo 7. júla 2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto návrhu, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámením o postúpení pohľadávky zo strany poisťovne ako postupcu bolo postúpenie pohľadávky oznámené žalovanej.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 103 a § 7 ods. 1 až 3 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením dlžného poistného na zdravotné poistenie. Nedoplatok na poistnom za zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, ide teda o pohľadávku verejnoprávneho charakteru. Zákon účinný v čase vzniku uplatnenej pohľadávky na poistnom za zdravotné poistenie zveroval rozhodovanie o nedoplatkoch na zdravotné poistenie a poplatkoch z omeškania osobitnému orgánu - zdravotnej poisťovni. Zákon účinný v súčasnosti taktiež zveruje rozhodovanie o týchto povinnostiach zdravotným poisťovniam, prípadne Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 18 ods. 8, § 23 ods. 2 a ods. 4, ako aj § 58 ods. 1, 4 a 5 zák. č. 273/1994 Z.z., zároveň poukázal na znenie novej právnej

úpravy - zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.1.2005 (§ 17a/ ods.1, ods. 4 a ods. 6) , pričom dospel k záveru, že rozhodovanie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení a o poplatkoch z omeškania nepatrí do právomoci súdov. Tieto pohľadávky nevznikli z občianskoprávnych, ani z obchodných vzťahov. Skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného, a nie ako pohľadávky z práva súkromného, spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Keďže pohľadávky nevznikli z občianskoprávnych, ani z obchodných vzťahov, každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovenia práva verejného. Ani postúpenie pohľadávky vzniknutej v oblasti práva verejného na iný subjekt, ktorý je subjektom súkromného práva, nemôže zmeniť pohľadávku z verejného práva na pohľadávku z práva súkromného. K zmene charakteru pohľadávky teda nemôže dôjsť na základe dohody uzavretej medzi subjektom práva verejného a subjektom práva súkromného. V preskúmavanej veci teda nejde o vzťah podliehajúci pod právomoc súdu, nakoľko rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia nie je rozhodovaním vo veciach vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov.

Preto na rozhodovanie o nich nie je daná právomoc v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. a táto nie je daná ani podľa § 7 ods. 3 O.s.p., pretože to neustanovuje žiaden zákon. Zákon č. 273/1994 Z.z., ani zákon č. 580/2004 Z.z. a zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o zdravotných poisťovniach) neustanovujú, že o nárokoch vyplývajúcich z tohto predpisu rozhodujú občianskoprávne súdy. Naopak, § 58 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. a § 77a zák. č. 581/2004 Z.z. ustanovujú, že na konanie sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tieto právne predpisy neustanovujú inak. Súdy sú oprávnené iba preskúmavať právoplatné rozhodnutia správnych orgánov vo veciach zdravotného poistenia v rámci správneho súdnictva. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. p/, l/ zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 a § 85 h/ citovaného zákona, pričom dospel k záveru, že ide o pohľadávku na nedoplatku na poistnom a poplatku z omeškania vzniknutú ešte v roku 1998, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení príslušným na rozhodnutie je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto konanie v súlade s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. (nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť) konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude postúpená vec tomuto úradu.

Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

Odvolateľ v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 7 ods. 1 O.s.p. a § 23 ods. 2 a 3 Zákona o zdravotnom poistení. Ďalej uvádza, že v zmysle ust. § 18 ods. 9 a v zmysle ust. § 23 ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti. Dlžné poistné, ani poplatok z omeškania za predmetné obdobie, v danom prípade predpísané neboli a ani nebolo takéto konanie iniciované správnym orgánom. Zákon o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 1.1.2005 zrušený zákonom č. 581/2004 Z.z.. Pritom v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach tohto zákona sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo všeobecne postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté. Poukazujúc na ust. § 77a ods. 1 až 4 Zákona o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa postupuje pri predpisovaní svojich pohľadávok voči platiteľom, resp. neplatičom poistného v zmysle citovaných ustanovení. Predmetným postupom zdravotná poisťovňa získa platobný výmer ako exekučný titul na vymoženie svojej pohľadávky. Na takýto postup je oprávnená výlučne zdravotná poisťovňa. Pritom zákon o zdravotných poisťovniach rozlišuje expressis verbis zdravotnú poisťovňu a doterajšiu zdravotnú poisťovňu. Vo vyššie uvedených ustanoveniach zákonodarca nepočíta

s možnosťou predpisovania platobných výmerov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu, a už vôbec nie s možnosťou predpisovania platobných výmerov pre obchodnú spoločnosť (žalobcu) . Pritom na žalobcu bola predmetná pohľadávka postúpená z perspektívny DZP, ktorá nemohla byť dokonca považovaná ani za doterajšiu zdravotnú poisťovňu, nakoľko jej bola odobratá licencia na vykonávanie činnosti rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3215/1999-A z 1. júla 1999, a teda ku dňu vstupu Zákona o zdravotných poisťovniach do platnosti už dávno nebola ani poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení. Na základe vyššie uvedených skutočností podľa jeho názoru preto žalobca nie je oprávnený svoju pohľadávku uplatňovať pred úradom. Ďalej poukazuje na ust. § 77a ods. 5 Zákona o zdravotných poisťovniach, v zmysle ktorého úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Pôsobnosť úradu je vymedzená v ustanovení §18 ods. 1 písm. a/ bodu 3 Zákona o zdravotných poisťovniach, pričom s poukazom na poznámku pod čiarou, ktorou zákonodarca odkazuje na osobný predpis, ktorým je zákon č. 580/2004 Z. z., a nie Zákon o zdravotnom poistení, tvrdí, že na základe týchto ustanovení dokonca nie je daná ani pôsobnosť úradu, aby v predmetnej veci konal s doterajšou zdravotnou poisťovňou alebo s obchodnou spoločnosťou. Pokiaľ by aj súd rozhodovanie postúpil úradu, tento ho bude musieť odmietnuť, nakoľko nebudú splnené podmienky konania. Právnu nemožnosť úradu rozhodovať o predmete súdneho konania potvrdil dokonca aj samotný úrad vo svojej odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ktorou úrad odpovedal na žiadosť o sprístupnenie informácie právneho zástupcu žalobcu. Úrad uviedol, že má za to, že úrad nemá právomoc vydať platobný výmer v prípade, ak by návrh podal iný subjekt ako zdravotná poisťovňa. Predmetné dokumenty žalobca priložil k odvolaniu. Zároveň poukázal aj na ust. § 31 a § 32 Zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré upravujú poplatkovú povinnosť - úrad vyberá úhrady od zdravotných poisťovní za svoju činnosť v prospech zdravotných poisťovní. Konkrétne podmienky a výšku takejto poplatkovej povinností upravujú ustanovenia Zákona o zdravotných poisťovniach, ako aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 765/2004 Z.z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z predmetných ustanovení pritom vyplýva, že dané úhrady vyberá úrad od zdravotnej poisťovne v zmysle Zákona o zdravotných poisťovniach, a nie od iného subjektu. Nakoľko právomoc rozhodovať o predmete tohto konania nebude daná ani úradu, následne bude o tomto predmete rozhodovať opätovne súd, keďže rozhodovanie bude patriť len do právomoci súdu. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 102/2001 z 27. septembra 2001, v ktorom uviedol, že pokiaľ vec nespadá do kompetencie súdu, ale neexistuje ani žiadny iný príslušný orgán, ktorému by súd mohol vec postúpiť, rozhodne o nej súd. Pokiaľ by sa stal rozsudok právoplatným, došlo by k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

Ďalej poukázal na ust. § 77a ods. 9 Zákona o zdravotných poisťovniach, v zmysle ktorého konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Týmto ustanovením zákonodarca všeobecne ustanovil, akým spôsobom sa postupuje pri podmienkach a rozhodovaní o nárokoch vzniknutých a začatých na základe Zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach pritom pripustil jedinú výnimku, kedy je oprávnený rozhodovať úrad o nárokoch, vyplývajúcich zo Zákona o zdravotnom poistení. V zmysle ust. § 77a ods. 9 Zákona o zdravotných poisťovniach, začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005 prechádzajú na úrad 1. októbrom 2005. Predpokladom takéhoto postupu je kumulatívne splnenie podmienok začatia konania doterajšou zdravotnou poisťovňou, neukončenia takýchto konaní, nevydania povolenia v zmysle štvrtej časti Zákona o zdravotných poisťovniach alebo postupu doterajšej zdravotnej poisťovne v zmysle ôsmej časti Zákona o zdravotných poisťovniach. Nakoľko tieto podmienky neboli naplnené, postup Úradu podľa vyššie uvedeného ustanovenia nie je v tomto prípade aplikovateľný. Zároveň je vecná pôsobnosť Úradu ustanovená pre rozhodovanie o nárokoch na základe zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotných poisťovniach neupravuje v žiadnom zo svojich ustanovení podmienky alebo postup v konaniach doposiaľ nezačatých, ktoré vznikli na základe zákona o zdravotnom poistení, nakoľko zákon o zdravotných poisťovniach takúto úpravu retroaktivity neobsahuje, aplikuje sa na tieto konania úprava predchádzajúceho zákona. V zmysle uvedených ustanovení a skutočností žalobca preto tvrdí, že nemôže byť osobou oprávnenou konať pred úradom, rovnako tak úrad nemôže konať so žalovaným v správnom konaní, zároveň Zákon o

zdravotných poisťovniach takýto postup ani nepripúšťa, a teda jediným orgánom, ktorý o nároku žalobcu rozhodnúť môže, je súd. V obdobnej veci už rozhodovali iné súdy, ktoré dospeli k názorom zhodným s argumentáciou žalobcu uvedenou vyššie. V tejto súvislosti predložil k odvolaniu aj uznesenie Krajského súdu v Prešove z 18. februára 2010, sp. zn. 17Co 4/2010.

Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Žalobca uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a ďalších právnych noriem a zároveň sa zaoberal veľmi podrobne každou okolnosťou, ktorá bola pre rozhodnutie vo veci podstatná. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé a odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd ešte dodáva:

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) .

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Zákonom č. 581/2004 Z.z. bol zrušený zákon č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 1. januára 2005.

Podľa ust. § 77a ods. 1, 2 zákona č. 581/2008 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona. Nárok na pohľadávky podľa odseku 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad (§ 77a ods. 3 citovaného zákona) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Normy správneho súdnictva sú súdom uplatňované iba v konaniach podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) . Žalobca však predmetnú pohľadávku uplatňuje na súde ako nárok podľa 3. časti Občianskeho súdneho poriadku, teda ako nárok občianskoprávny. Všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje o nárokoch podľa 3. časti O.s.p., však nemôže uplatňovať všeobecné predpisy o správnom konaní.

Žalobcom tvrdený postup v preskúmavanej veci preto neprichádza do úvahy vzhľadom na znenie ust. § 77a ods. 1, 2 zákona č. 581/2008 Z.z., pretože Zákon o zdravotných poisťovniach pre pohľadávky na dlžné poistné na zdravotné poistenie vzniknuté podľa dovtedajších predpisov v ďalšom konaní »neustanovuje inak«, t.j. na ich uplatnenie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Ak žalobca poukazuje na to, že Zákon o zdravotných poisťovniach v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach nemá úpravu všeobecného postupu pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného Zákona o zdravotnom poistení, pokiaľ takéto konanie nebolo začaté, tak odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu, to však neznamená, že je týmto daná právomoc súdu. Vychádzajúc z gramatického i logického výkladu - a účelu i zmyslu - vyššie uvedených noriem, táto situácia nasvedčuje skôr existencii legislatívneho nedostatku právnej normy, ako úmyslu zákonodarcu preniesť časť právomoci pri uplatňovaní týchto nárokov na súd. Zákonodarca totiž nijakým spôsobom neustanovil, že pri uplatňovaní nárokov zo zdravotného poistenia (ani tých, ktoré vznikli podľa dovtedajších predpisov) by mali byť aplikované všeobecné normy súkromného práva - hmotného, či procesného (Občiansky súdny poriadok podľa 3. časti) , ale naopak, zakotvil, že na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právomoc vydávať platobné výmery, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom, ako aj úroky z omeškania, má v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave. Vec teda nepatrí do právomoci súdu, a to ani v prípade, ak takáto pohľadávka na dlžnom poistnom, o ktorej nerozhodol príslušný úrad, bola postúpená inému subjektu.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhrada účastníkom nebola priznaná. pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešná žalovaná si trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.