KSKE 3 Co 366/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/366/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213724 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109213724.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: H. V. bývajúcej v V., L. XX, právne zastúpenej R.. K. C., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v V., Š. XX, proti odporcovi: R. V., bývajúcemu v V., L. XX, právne zastúpenému R.. W. M., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom U. V., F. X, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z19. augusta 2010, č. k. 20C/194/2009-40 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania tak, že odporca je povinný nahradiť trovy konania v sume 1.087,87 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením z 19. augusta 2010, č. k. 20C/194/2009-40 zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľka návrhom z 12. júna 2009 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby súd do výlučného vlastníctva odporcu prikál nehnuteľné veci, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na X. T. obytného domu, súpisné Č. XXXX, vo vchode č. XX na ulici L., postavený na parcele č. XXXX/X s výmerou XXX Y.X, zapísaný na LV č. XXXXX, vedený Správou katastra V., okres V.K. K., I. V. - L. Y., katastrálne územie N. a ďalej spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu zapísaných na LV č. XXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemkom na parcele č. XXXX s výmerou XXX Y.X a parcele č. XXXX/X s výmerou XXX Y.X, zapísaných na LV č. XXXXX v podiele XXX/XXXXX. Celková hodnota nehnuteľnosti je 40.000 eur, preto požadovala od odporcu na vyrovnanie podielu sumu 20.000 eur.

Podaním z 15. júla 2010 navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, preto žiadala konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania. Odporcovi doručil súd vyššie uvedené späťvzatie návrhu a výzvu z 28. septembra 2010 s tým, aby oznámil, či súhlasí, prípadne prečo nesúhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania a aby oznámil, či si uplatňuje náhradu trov konania. Zároveň bol poučený o následkoch prípadnej pasivity. Odporca na uvedený prípis súdu nereagoval. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p. a konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., t.j. podľa zásady zavinenia. O skutočnosti, že dôvodne podaný návrh je vzatý späť pre správanie odporcu, podľa súdu prvého stupňa svedčí obsah zápisnice o pojednávaní z 8. januára 2010, kde odporca na začiatku s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil, pretože tvrdil, že nemá k dispozícii sumu 20.000 eur. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom uzatvorenia mimosúdnej

dohody. K predbežnému mimosúdnemu vyriešeniu sporu medzi účastníkmi konania došlo až v marci 2010 s tým, že obsah mimosúdnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol odporcovi vopred oznámený a odporca s ním súhlasil. Návrh mimosúdnej dohody bol odporcovi predložený v apríli 2010. K samotnému uzatvoreniu dohody medzi účastníkmi konania došlo 28.6.2010 z iniciatívy navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa priznal navrhovateľke náhradu trov konania, a to trovy právneho zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, vypracovanie návrhu dohody) , teda 3 x 370,14 eur, zastupovanie na pojednávaní 1 x 92,54 eur podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb + režijný paušál podľa ustanovenia § 15 citovanej vyhlášky, 2 x 6,95 a 2 x 7,21 eur, ďalej 19 % DPH podľa ustanovenia § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, preto celkové trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.465,22 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.

Na zdôvodnenie svojho odvolania odporca uviedol, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM ) je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu. Táto skutočnosť so sebou nesie aj procesné účinky obmedzujúce účastníkov k dispozícii s návrhom v tom smere, že späťvzatie návrhu urobené len jednou zo strán nemôže viesť bez súhlasu druhej strany k zastaveniu konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2009, sp. zn. 2Cdo/52/2008) . Rovnako podľa konštantnej súdnej praxe, súd v konaní o vyporiadanie BSM, nie je viazaný návrhmi účastníkov (ani rozsahom tohto spoluvlastníctva, ani spôsobom jeho vyporiadania) , ale môže rozhodnúť inak, ako je ktorýmkoľvek ním navrhované. Preto neobstojí tvrdenie navrhovateľky, že odporca na začiatku konania s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil, pretože nemá k dispozícii sumu 20.000 eur, a to z dôvodu, že súd v konaní o vyporiadanie BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov. Preto je irelevantné, či odporca s podaným návrhom súhlasí, alebo nie. Návrhy ohľadne výšky vzájomného vyporiadania sú bezpredmetné, nakoľko súd je povinný pri vyporiadaní BSM postupovať podľa zásad zakotvených v § 150 Občianskeho zákonníka (zrejme Občianskeho súdneho poriadku, poznámka odvolacieho súdu) . Obaja účastníci konania môžu predísť súdnemu vyporiadaniu aj tým, že vyporiadajú svoje BSM dohodou, dôsledkom čoho je späťvzatie návrhu navrhovateľom (so súhlasom odporcu) a následné zastavanie konania. K takémuto spôsobu predčasného ukončenia konania o vyporiadanie BSM došlo aj v danom prípade. Odporca preto zdôrazňuje, že takéto ukončenie súdneho konania je výsledkom aktivity oboch účastníkov konania. Preto sa nestotožňuje s tvrdením prvostupňového súdu, že k zastaveniu konania došlo pre správanie odporcu, nakoľko k uzavretiu predmetnej dohody a následnému späťvzatiu návrhu na začatie konania, došlo prejavom vôle, a teda správaním sa, oboch účastníkov súdneho konania.

V kontexte uvedeného odporca ďalej namieta závery prvostupňového súdu, podľa ktorých bolo konanie zastavené pre správanie odporcu. Ak v priebehu súdneho konania uzatvoria obaja účastníci vzájomnú dohodu, na základe ktorej dôjde k uspokojeniu ich nárokov, je takýto úkon vo vzťahu k § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. potrebné vykladať tak, že síce dôvodne podaný návrh sa vzal späť pre správanie oboch strán. Z uvedeného dôvodu nemožno žiadnemu z účastníkov priznať právo na náhradu trov konania.

Ďalšou relevantnou skutočnosťou podľa názoru odporcu je, že súdy pri náhrade trov konania v rámci vyporiadania BSM neposudzujú procesný úspech účastníkov konania, ale pri náhrade trov konania postupujú podľa veľkosti prisúdených podielov. Preto prvostupňový súd ani v tomto prípade nemal na prejednávaný prípad aplikovať zásadu procesného úspechu navrhovateľky, ale zhodnotiť hodnotu podielov každého z účastníkov nadobudnutých na základe dohody o vyporiadaní BSM. Nakoľko BSM

bolo na základe predmetnej dohody vyporiadané rovnakým dielom, konajúci súd nemal žiadnemu z účastníkov priznať náhradu trov konania.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného odporca v odvolaní namieta aj priznanie náhrady trov konania za úkon právnej služby z 19. apríla 2010 - vypracovanie návrhu dohody o vyporiadaní BSM. Predmetný úkon právnej služby si navrhovateľka uplatnila v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa jeho názoru vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM nemožno zahrnúť pod pojem trovy konania zakotvených v § 137 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú trovy konania len tie výdavky, ktoré sú bezprostredne spojené so súdnym konaním, a ktoré účastník musel nevyhnutne vynaložiť na svoje uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj v zmysle procesualistickej teórie komentárovej literatúry (porovnaj Bureš J., Drápal L., Krčmář Z., Mazanec M., Občanský soudní řád, Komentář I. díl., 7. vydání, Praha: C.H.Beck, 2006) medzi trovy konania nemožno zahrnúť napríklad výzvy na zaplatenie, prípadne náklady vzniknuté pri mimosúdnom riešení sporu (napr. dohoda o uznaní záväzku, dohoda o vyporiadaní BSM a pod.) . Tieto náklady možno uplatňovať ako príslušenstvo pohľadávky (náklady potrebné na jej vymoženie) , nie však ako trovy samotného súdneho konania. Vzhľadom na uvedené vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM nemožno považovať za úkon právnej služby bezprostredne súvisiaci so súdnym konaním, ale len za jeden so zákonom

aprobovaných spôsobov vyporiadania BSM, ktorý síce má dopad na priebeh súdneho konania, avšak jeho základ je hmotnoprávny, nie procesnoprávny.

Odporca v odvolaní zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 143,29 eur.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal odporca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní uznesenia v jeho napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné iba v malej časti.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Výnimočne, pri takých trovách, ktoré pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia (§ 146 ods. 2 O.s.p.) . Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcu. Ak však navrhovateľ vezme návrhu späť a ide o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., t.j. návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľka podala na súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý následne zobrala späť z dôvodu mimosúdnej dohody. Súd prvého stupňa sa dôvodmi späťvzatia a obsahom mimosúdnej dohody vo svojom rozhodovaní o trovách konania náležite zaoberal, a to práve v záujme vyporiadania sa s otázkou, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie tohto konania z procesného hľadiska.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade je na mieste o trovách konania rozhodovať podľa zásady zavinenia, t.j. podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (nie podľa zásady úspechu vo veci) . Naopak, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odporcu, že k zastaveniu konania nedošlo pre správanie odporcu z dôvodu, že ukončenie súdneho konania je výsledkom aktivity oboch účastníkov konania (na základe späťvzatia navrhovateľa so súhlasom odporcu) . Navrhovateľka totiž nie len na prvom pojednávaní na súde, ale už v návrhu na začatie konania, sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom presne takým spôsobom, ktorý je obsahom mimosúdnej dohody uzavretej medzi účastníkmi po podaní návrhu na začatie konania. Preto správne vyvodil súd prvého stupňa z uvedenej skutočnosti záver, že ku zastaveniu konania pre späťvzatie došlo pre správanie odporcu, ktorý napokon akceptoval návrh navrhovateľky na vyporiadanie BSM.

Argumentácia odporcu v odvolaní, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách spolu postavenie navrhovateľa aj postavenie odporcu (tzv. indicium duplex) , ktorá skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo odporcu na vyporiadanie BSM a taktiež jeho právo na súdnu ochranu, je síce vo všeobecnosti správna, avšak pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, môžu nastať osobitné prípady, kedy je potrebné prihliadať na konkrétne okolnosti a tieto zohľadniť pri rozhodovaní o trovách, ktoré vznikli zavinením iba niektorého z účastníkov. V takom prípade súd nemôže byť viazaný na výsledok vyporiadania (na určené podiely) , ale môže prihliadnuť i k tomu, aké tvrdenie účastníci v konaní mali a ako tieto vyzneli. Nemožno preto vylúčiť ani postup, kedy súd pri posudzovaní okolností pri rozhodovaní o trovách konania prihliadne i k tomu, ako bola riešená otázka spôsobu rozdelenia, rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva jednotlivými účastníkmi.

Neobstojí ani argumentácia odporcu o tom, že ak počas prebiehajúceho súdneho konania uzatvoria obaja účastníci vzájomnú dohodu, na základe ktorej dôjde k uspokojeniu ich nárokov, je takýto úkon vo vzťahu k § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. potrebné vykladať tak, že dôvodne podaný návrh sa vzal späť pre správanie oboch strán, z ktorého dôvodu podľa názoru odporcu nemožno žiadnemu z účastníkov priznať právo na náhradu trov konania. Táto argumentácia by prichádzala do úvahy pri posudzovaní náhrady trov konania podľa zásady úspechu, nie podľa zásady zavinenia. V danom prípade sa zavinenie posudzuje iba z procesného hľadiska, ako bolo uvedené vyššie, t.j. posúdením okolností, za akých bol prijatý návrh navrhovateľky odporcom po podaní na súde, a či je mimosúdna dohoda uzavretá medzi účastníkmi zhodná s obsahom návrhu na začatie konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani tretiu odvolaciu námietku odporcu, že súdy pri náhrade trov konania v rámci vyporiadania BSM, neposudzujú procesný úspech, resp. neúspech účastníkov konania (t.j., či sa petit žalobného návrhu zhoduje s finálnym verdiktom súdu) , ale pri náhrade trov konania postupujú podľa veľkosti prisúdených podielov. Uvedený postup prichádza do úvahy pri aplikácii ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. pri aplikácii zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nie pri aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t.j. pri použití zásady zavinenia.

Pokiaľ ide štvrtú námietku odporcu v jeho odvolaní, s touto sa odvolací súd stotožnil. Jedná sa o nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď navrhovateľke priznal náhradu za úkon právnej služby spočívajúci vo vypracovaní mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM, nemožno zahrnúť pod pojem trovy konania zakotvených v § 137 O.s.p.

Trovy konania v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. nemusí účastník občianskeho súdneho konania vynaložiť vždy v čase po jeho začatí alebo do jeho právoplatného skončenia, musia však byť zaplatené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním. Odmena za úkon právnej služby za vypracovanie dohody o vyporiadaní BSM však nemôže byť priznaná v tomto konaní, pretože úkon nebol realizovaný v bezprostrednej súvislosti s konaním súdnym, ale s konaním mimosúdnym. Preto je aj rozhodnutie súdu v tejto časti nesprávne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania v súlade s ustanovením § 220 O.s.p. tak, že náhradu trov za právne zastúpenie znížil o odmenu za jeden úkon z 19.4.2010 (vypracovanie návrhu mimosúdnej dohody) vo výške 370,14 eur a režijný paušál v sume 7,21 eur, po odpočítaní ktorých ostáva právom uplatnená náhrada trov vo výške 1.087,87 eur, ktorú odvolací súd navrhovateľke priznal.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní iba nepatrný úspech, navrhovateľka si však neuplatnila trovy odvolacieho konania, preto ich náhrada účastníkom nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.