KSKE 3 Co 4/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213089 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511213089.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. C., Ž. XX, proti žalovanej: T. V., bytom O. P. XXX/XX, V. O. I., v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 14. decembra 2011, č.k. 13C 129/2011-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením zo 14. decembra 2011 odmietol podanie žalobcu doručené súdu 8.9.2011.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v podaní z 8.9.2011 žiadal o potrestanie žalovanej T. V. a uviedol, že trvá na odškodnení v zmysle § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964. Obsahom podania sú tvrdenia žalobcu o tom, že ho žalovaná krivo obvinila z poškodzovania cudzej veci, keď na Obvodnom oddelení PZ v Kysaku vypovedala, že žalobca odcudzil z pozemku žalovanej ponorné čerpadlo a poškodil stromčeky. Žalobca tiež opísal situáciu, pri ktorej došlo k poškodeniu drevín žalovanej s tým, že on nie je na príčine toho, že stromčeky vyhynuli. Súd prvého stupňa uznesením zo 14.10.2011, č.k. 13C 129/2011-9 vyzval žalobcu, aby bola v 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vady žalobného návrhu. Súd prvého stupňa uviedol vo výroku uznesenia, že je potrebné presne označiť účastníkov konania, uviesť, na ktorých osobnostných právach bol žalobca poškodený, predložiť dôkaz, na podporu svojich tvrdení a uviesť petit návrhu, teda konkrétny návrh, ako má byť vo veci rozhodnuté, teda ako žalobca žiada, aby súd rozhodol, komu a akú povinnosť alebo plnenie žiada uložiť, prípadne aký vzťah alebo právo má určiť. Na uznesenie reagoval žalobca podaním, v ktorom uviedol, že žalovaná podala dňa 11.4.2011 na OO PZ Kysak trestné oznámenie, týkajúce sa trestného činu krádeže a poškodzovania cudzej veci. Uviedol, že týmto ho krivo obvinila a vopred premysleným skutkom v koordinácii s manželom O. V. ho zrejme chceli dostať do väzenia. Uviedol, že tento čin poškodil jeho dobré meno v chatovej oblasti M. P. v takej miere, že sa k nemu chatári obracali chrbtom a chatárskou osadou kolovali reči, že je zlodej a ničiteľ cudzích vecí". Na záver uviedol, že žiada, aby súd potrestal T. V. v zmysle § 345 ods. 1 písm. a/ a trvá na odškodnení v zmysle § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca ani týmto podaním neodstránil vady podania. Jeho podania neobsahujú žiaden konkrétny výrok rozsudku, preto nie je zrejmé, čoho sa nimi žalobca domáha. K podaniam tiež neboli priložené ani označené dôkazy, z ktorých má vyplývať nárok žalobcu. Preto podľa § 43 ods. 2 O.s.p. podanie odmietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v petite opísal to, o čo súd prvého stupňa žiadal v uznesení zo dňa 14.10.2011. Súd neakceptoval jeho vyjadrenie, že zápisnica s trestným

oznámením sa nachádza na OO PZ v Kysaku a bolo povinnosťou súdu tento spis si vyžiadať. Krivé obvinenie žalobcu a čiastka 2.322 eur, ktorú si chcela žalovaná podvodom a krivým obvinením privlastniť a jeho dostať do väzenia, sú dôkazy na podanie žaloby a dostatočné doplnenie petitu, aby bolo začaté konanie podľa § 345 ods. 1 písm. a. Podľa tohto ustanovenia kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Tento paragraf použil žalobca v petite a tento odpovedá na otázku, ako chce, aby bola žalovaná potrestaná. Krivým obvinením a lživým tvrdením vystavila žalovaná žalobcu nenávisti, pohŕdaniu spoluchatármi v lokalite a spôsobuje mu hanbu v očiach spoluchatárov a emocionálnu bolesť. Narušilo to jeho pokojný život na dôchodku. Ďalej žiada zaplatiť sankčnú náhradu za to, že T. V. mala zlý úmysel uvrhnúť ho do väzenia v zmysle § 212 ods. 1 a § 245 ods. 1 Trestného zákona. Toto konanie bolo zlomyselné, teda žalovaná ho chcela vedome poškodiť, teda predpokladala, že s vysokou pravdepodobnosťou je zákona neznalý a môže ho to poškodiť bez toho, aby sa prišlo na to, že je to v rozpore so zákonom.

Žalobca má pocit stresu, frustrácie, neistoty a nespravodlivosti. Trestné oznámenie, pravde sa priečiace, zasiahlo do mimoriadne citovej oblasti jeho života, občianskej bezúhonnosti a vážnosti v spoločnosti. Toto trestné oznámenie ho znevážilo v takej miere, že spoluchatári o ňom majú tú najhoršiu mienku. Preto žiada o odškodnenie podľa § 13 ods. 2 s tým, že výšku odškodnenia ponecháva na súd.

Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne.

Súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb (§ 2 O.s.p.) . Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené alebo ohrozené (§ 3 druhá veta O.s.p.) .

V občianskom súdnom konaní sa tzv. petičné právo, teda právo domáhať sa na súde ochrany subjektívneho práva, realizuje v sporovom konaní podaním návrhu na začatie konania (žaloby) . Náležitosti návrhu na začatie konania upravuje ust. § 79 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha je podstatnou časťou žalobného návrhu a ide o určenie tzv. žalobnej žiadosti alebo žalobného petitu, ktorým je súd viazaný. Preto musí návrh na začatie konania obsahovať konkrétnu formuláciu výroku rozhodnutia, obsahujúcu rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s výnimkou veci uvedených v § 153 ods. 2 O.s.p. nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitosti návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 144/2011) .

Ak žalobná žiadosť nespĺňa kvalitatívne kritéria, ide o vadu, ktorú je potrebné odstrániť postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Súd pri tom nemôže odstraňovať vady petitu spočívajúce v hmotnoprávnej kvalifikácii, môže a musí odstraňovať iba vady, ktoré spočívajú v jeho nezrozumiteľnosti, nejasnosti, či neurčitosti, nemôže však účastníka poučiť o tom, že ním navrhovaný petit je materiálne nevykonateľný.

Návrhom na začatie konania je možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave, o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva alebo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 O.s.p.) . To znamená, že v žalobnej žiadosti musí účastník konania presne uviesť, akú povinnosť navrhuje uložiť žalovanému.

Z podaní žalobcu, ako aj z obsahu jeho odvolania vyplýva, že žiada o bližšie neurčené odškodnenie podľa § 13 ods. 2 s tým, že výšku odškodnenia ponecháva na súd. Takýto žalobný návrh nemôže obstáť z hľadiska zákonom požadovaných náležitosti návrhu na začatie konania. Takýmto návrhom totiž nie je vymedzené o čom má súd konať. Žalobca neuviedol, ktorý zo spôsobov odškodnenia, ktoré sú upravené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka požaduje, teda či požaduje upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, či požaduje odstránenie ich následkov alebo, či požaduje primerané zadosťučinenie a v akej forme. Absencia náležitosti petitu žalobného návrhu, teda žalobnej žiadosti je takého charakteru, že neumožňujú súdu, aby v konaní ďalej pokračoval. Takáto vada síce je odstrániteľná, žalobca však na výzvu súdu ani v rámci podaného odvolania vady žalobného návrhu neodstránil spôsobom, ako ho tom poučil súd prvého stupňa. Navyše žalobca sa v odvolaní dovoláva aj ochrany prostredníctvom prostriedkov trestného práva procesného, o ktorých súd v občianskom súdnom konaní nemá právomoc rozhodovať a o ktorých môžu rozhodovať jedine orgány činné v trestnom konaní.

Z uvedených dôvodov bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.