KSKE 3 Co 410/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 3 Co 410/2011

KS v Košiciach, dátum 22.01.2012, sp.zn. KSKE 3 Co 410/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/410/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311208061 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:8311208061.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., C. X, zastúpeného M.. V. U.covou, advokátkou so sídlom v G., A. X, proti odporcom v 1. rade M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., U. XX, zastúpený M.. O. H. O.., V. Z. sídlom S. Ko, Z. M. Č.. X a v 2. rade V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., A. Č.. XX, zastúpený M.. O. G., advokátom so sídlom v G., G. XX, v konaní o zaplatenie sumy 241.200,- eur s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na nariadenia predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 07.10.2011 č.k. 24C 201/2011-76 t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal L.. M. C.O. akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami - bytom č. X, nachádzajúcim sa na X. poschodí obytného domu v G., U. XX, postavenom na parcele č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XXX/XXXXX, zapísanom na LV č. XXXXX, katastrálne územie Z. O., okres G. L., vedenom Správou katastra G. a garážou postavenou na parcele č.XXXX/X o výmere XX m2 zapísanou na LV č.XXXX, katastrálne územie Z. O., okres G. L., vedenom Správou katastra G., najmä tieto predať, scudziť, zaťažiť, založiť alebo prenajať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovatel sa vo veci samej domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 241.200,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.07.2008 až do zaplatenia. Žalobca sa domieva, že sa žalovaný obohatil na jeho úkor tak, že v rámci exekučného konania na základe notárskej zápisnice zo dňa 14.02.2008 bol L.. M. C. povinný zaplatiť oprávnenému sumu 36.000 USD, bola predmetom dražby nehnuteľnosť, ktorej bol žalobca spoluvlastníkom v podiele 1/3 a túto nehnuteľnosť vydražila obchodná spoločnosť Z. P. W. Z.. Z. r.P.. G., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom je V. S. A. za cenu 21.800.000,-Sk. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 102 ods.1 O.s.p., podľa ktorého, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadí predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Poukázal tiež na ust. § 74 ods.1 O.s.p. a § 75 ods.2 O.s.p., z ktorých vyplýva, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ predovšetkým osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušovanie práv odporcom a zároveň potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov alebo pravdepodobnosť ohrozenia výkonu rozhodnutia, t.j. osvedčiť určitú naliehavosť situácie, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V danom prípade z obsahu návrhu na nariadenia predbežného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha jeho nariadenia nie z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ale z dôvodu, že má obavu, že budúci výkon súdneho rozhodnutia vydaného v konaní vo veci samej pokladá za ohrozený. Návrh na nariadenie

predbežného opatrenia podal navrhovateľ zároveň s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáha zaplatenia peňažného plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné v danom prípade vyvodiť záver o naliehavosti situácie, resp. o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, čiže o potrebe nariadenia predbežného opatrenia. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že by odporca v 1. rade preukázateľne učinil, alebo pripravoval úkony, ktorými by sa zbavoval svojho majetku. Sám navrhovateľ naopak uviedol, že mu nie je známe, ako odporca v 1. rade s finančnými prostriedkami, ktoré získal ako zostatok z vydraženej ceny nehnuteľnosti naložil a či vôbec nejakou hotovosťou disponuje. Len samotné tvrdenie navrhovateľa, že voči odporcom má pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha v návrhu vo veci samej, bez uvedenie ďalších skutočností nemôže stačiť na to, aby súd návrhu vyhovel. Z hľadiska ust. § 74 ods.1 a § 75 ods.2 O.s.p. nestačí iba abstraktná možnosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, resp. možnosť, že dlžník bude so svojím majetkom disponovať. Len vyslovenie podozrenia z ohrozenia výkonu rozhodnutia nemôže stačiť na nariadenie predbežného opatrenia, pretože opačný záver by bol v rozpore s účelom tohto procesného inštitútu. Pre nesplnenie podmienky preukázania existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy sa súd prvého stupňa podrobnejšie nezaoberal ďalšou podmienkou, ktorou je osvedčenie dôvodnosti nároku uplatneného návrhu vo veci samej. Súd prvého stupňa však poukazuje na to, že navrhovateľ v návrhu vo veci samej označil dvoch odporcov, v petite návrhu žiada o zaplatenie peňažného plnenia len od jedného odporcu a to bez špecifikácie, ktorý z označených odporcov má byť požadovaným plnením zaviazaný. Aj keď z obsahu návrhu vo veci samej je zrejmé, že sa plnenia domáha zrejmé vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, to že za odporcu označil aj odporcu v 2. rade, žiadnymi skutkovými okolnosťami a právnou argumentáciou neodôvodnil. Vo vzťahu k samotnému textu petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné vytknúť aj to, že sa navrhovateľ domáha zákazu nakladania s nehnuteľnosťami voči tretej osobe - L.. M. C., ktorý nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto by predbežné opatrenie nebolo vykonateľné a pokiaľ by takáto osoba bola vlastníkom uvedených nehnuteľností, nie je zrejmé, aký má navrhované predbežné opatrenie vzťah k predmetu konania vo veci samej.

Proti uzneseniu podal včas odvolania navrhovateľ. Nestotožňuje sa s odôvodnením súdu prvého stupňa a zastáva názor, že v návrhu dostatočne, podrobne a presvedčivo opísal hroziacu ujmu, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť na ujmu reálnu bez možnosti nápravy. Odporca v 1. rade preukázal svoje vlastnosti, keď súc si vedomý súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 14C 126/2004, v ktorom vystupoval ako žalovaný, mal vedomosť o tom, že sa tretia osoba domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti, no nemal záujem na plnení súdnych rozhodnutí a svojou činnosťou sa podieľal na zmene vlastníka nehnuteľnosti počas trvania súdneho sporu. Navrhovateľ je to názoru, že súd by mal pri hodnotí brať zreteľ na to, že odporca v 1. rade dobrovoľne uznal svoj záväzok, ktorý bol pri dražbe uspokojený po dobe 6 mesiacov, pričom navrhovateľ sa svojho práva na príslušnom súde domáhal sedem rokov. Navrhovateľ bol určený za vlastníka nehnuteľností vo veľkosti 1/3 z celku, pričom odporca v 1. rade získal z dražby finančný obnos, ktorý prevýšil jeho dlh a trovy exekúcie, mal by teda disponovať aj tou časťou v hotovosti, ktorá by mala patriť navrhovateľovi. Podľa názoru navrhovateľa predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia ja existencia súdneho rozhodnutia alebo takého stavu, ktorý osvedčuje, že dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktorý môže byť exekučným titulom, alebo osvedčenia obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia, ide tu objektívny stav, ktorý navrhovateľ musí tvrdiť a osvedčiť. Preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v spojení s jeho opravou zo dňa 30.10.2011.

Spoločne s odvolaním proti uzneseniu podal navrhovateľ opravu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom uviedol, že sa domáha uloženia zákazu disponovať s nehnuteľným majetkom proti L.. M. C., ktorého označil za odporcu v 1. rade. V písomnom podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo nesprávne uvedené krstné meno žalovaného v 1. rade a vlastníka nehnuteľnosti M. C. , hoci z obsahu návrhu na predbežné opatrenie jasné, že správne označenie je L.. M. C.. Preto navrhovateľ opravil návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak, že žiada, aby súd zakázal L.. M. C. akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli v petite návrhu uvedené.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) , podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na správne, presvedčivé a výstižné dôvody uznesenia súdu prvého stupňa, predovšetkým v tej časti, v ktorej sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou posúdenia preukázania a podmienok pre nariadenia predbežného opatrenia, najmä otázky preukázania existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a naliehavosti situácie, z ktorých by bolo možné konštatovať, že výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej by bol ohrozený. Súd prvého stupňa napriek tomu, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo nesprávne uvedené meno odporcu v 1. rade, skúmal okolností podaného návrhu práve vo vzťahu k odporcovi k 1. rade M. C..

Odvolací súd konštatuje, že návrh vo veci samej je nezrozumiteľný tým, že žalobca označil dvoch žalovaných, ale žalobný petit vo veci samej smeruje iba proti jednému žalovanému, pričom z neho zároveň nie je zrejmé, proti ktorému z nich. Už táto vada žalobného návrhu znemožňuje riadne posúdenie dôvodnosti návrhu vo vzťahu k odporcovi v 1. rade. Pokiaľ by totiž žalobný návrh proti odporcovi v 1. rade nesmeroval, nemohol by sa navrhovateľ domáhať nariadenia predbežného opatrenia proti nemu. Ďalej z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, že by nehnuteľnosť, ktorej zákazu disponovať sa navrhovateľ domáhal, bola jediným majetkom odporcu v 1. rade pre prípad, že by aj žalobný návrh vo veci samej smeroval proti nemu. Za tejto situácie je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa o nepreukázaní podmienky nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ako správne konštatuje súd prvého stupňa, sám navrhovateľ tvrdí, že odporca v 1. rade by mal disponovať aj určitou finančnou čiastkou z vykonanej exekúcie.

Predbežné opatrenie je zabezpečovací inštitút, ktorý poskytuje v občianskom súdnom konaní okamžitú procesnú ochranu oprávnenému účastníkovi konania pred možným nepriaznivými následkami. Jeho základnými pojmovými znakmi sú dočasnosť, provizórnosť a primeranosť.

Jedným z materiálnych predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. To spočíva predovšetkým v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká navrhovateľovi škoda, či iná ujma, prípadne mu takáto ujma bezprostredne hrozí. Takáto hrozba musí reálne existovať a musí byť bezprostredná, nestačí, že ohrozenie môže eventuálne v budúcnosti nastať v prípade nariadenia predbežného opatrenia pre zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, musí byť preukázané konkrétne konanie, znižujúce hodnotu majetku, postihnutého exekúciou. Samotná existencia dlhu, prípadne podanie žaloby nemôže byť bez ďalšieho dôvodovom na nariadenie predbežného opatrenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal materiálne podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.