KSKE 3 Co 51/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709210670 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7709210670.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu REPSS, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, so sídlom v Michalovciach na Nám. Slobody 3, IČO: 31 694 306, právne zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. Slobody 3, proti žalovanému U. D., bývajúcemu v Q., J. XX/XX, o zaplatenie 239,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 29. novembra 2010, č. k. 19C/106/2009-134 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v obvyklom nájomnom po 300,- Sk mesačne za obdobie od XX.X.XXXX P. XX.X.XXXX na tom skutkovom základe, že je vlastníkom parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Q., na ktorej stojí garáž žalovaného so súpisným číslom XXXX. Žalobca navrhol žalovanému uzavretie nájomnej zmluvy za užívanie jeho pozemku, žalovaný však túto možnosť odmietol.

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa ) preskúmavaným rozsudkom z 29. novembra 2010, č. k. 19C/106/2009-134 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 239,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.8.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 167,30 eur na účet jeho právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania súd mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca bol vlastníkom parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX od U. XXXX P. Q. XXXX, pričom vlastníctvo k tejto parcele nadobudol kúpou od predchádzajúcej vlastníčky pani S. a ako vlastník bol riadne zapísaný do katastra nehnuteľností. Žalovaný bol vlastníkom garáže č. súpisné XXXX od roku XXXX P. U. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX (LV č.XXXXX na č.l. 47, 48 a LV č.XXXXX na č.l. 84) . Žalovaný za užívanie pozemku žalobcu za obdobie od 19.8.2007 do 19.8.2009 nezaplatil žiadnu náhradu. Nájomnú zmluvu so žalobcom odmietol podpísať. Zo znaleckého posudku H.. V. Č. z X. U. XXXX (č.l. 86 a 94) súd prvého stupňa zistil, že obvyklý nájom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, teda aj pozemku, na ktorom stojí garáž žalovaného, bol v roku XXXX v sume 221,80 Sk/m2/rok. Zo zmlúv uzavretých medzi žalobcom a vlastníkmi garáží postavených na parcelách č. XXXX, XXXX U. XXXX/X (č.l. 109 a nasl.) súd prvého stupňa zistil, že bol dohodnutý nájom vo výške 300,- Sk mesačne,

t.j. 3.600,- Sk ročne. Garáž žalovaného stojí v tej istej lokalite ako citované parcely, na ktoré má žalobca uzavreté nájomné zmluvy po 300,- Sk mesačne.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného k 19.8.2009, žalobe vyhovel. Poukázal na to, že v platnej úprave občianskeho práva neplatí stará rímska zásada, že vlastník pozemku je aj vlastníkom stavieb na ňom stojacich, preto nie je vylúčené, aby pozemok a stavby patrili rôznym osobám, ako je to aj v danom prípade. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX kúpou od predchádzajúcej vlastníčky a ako vlastník bol riadne zapísaný do katastra nehnuteľností. Podľa § 7 zák. č. 162/1995 Z.z. sa do katastra, okrem iného, zapisujú údaje o vlastníkoch nehnuteľností. Podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona, údaje uvedené v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Súd preto mal predloženým listom vlastníctva preukázané, že žalobca v rozhodnom období bol vlastníkom parcely č. XXXX, na ktorej stojí garáž žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v minulosti malo dôjsť ku vyvlastneniu spornej parcely (list Q. Q. Š. U. V.) , tento pre konanie nie je právne relevantný, pretože nemôže spochybniť vlastnícke právo žalobcu k parcele č. XXXX. Takýmto dokladom môže byť len verejná listina. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca bol vlastníkom parcely a mal právo od žalovaného požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že garáž žalovaného stojí na parcele žalobcu a že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku žalovaným. Žalovaný preto pozemok žalobcu užíva bez právneho dôvodu, čo zakladá jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného o jeho predkupnom práve k spornému pozemku, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje otázky predkupného práva. V takom prípade ide o záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, a nie o predkupné právo vyplývajúce zo zákona. Zo zákona predkupné právo patrí iba podielovým spoluvlastníkom podľa § 140 Občianskeho zákonníka, čo nie je prípad žalobcu a žalovaného. Žiadny právny predpis totiž neukladá vlastníkovi povinnosť upovedomiť o tom iného vlastníka a neukladá ani povinnosť ponúknuť mu vec na predaj.

Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd ju považoval za primeranú vzhľadom k predloženým listinným dôkazom. Žalobca predložil znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že obvyklé nájomné za užívanie pozemku pod garážami v tejto lokalite bolo 221,- Sk za m2 za rok, čo je v prípade žalovaného 405,16 Sk mesačne. Žalobca ďalej predložil tri nájomné zmluvy na susedné garáže s obdobnou výmerou, z ktorých vyplýva, že žalobcovi platia nájomné po 300,- Sk mesačne. Túto sumu súd považoval za primeranú. Z uvedeného dôvodu zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.X.XXXX P. XX.X.XXXX v sume 239,- eur (24 mesiacov x 300,- Sk = 7.200,- Sk : 30,126 Sk = 239,- eur) .

Súd prvého stupňa žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 239,- eur od podania návrhu, t.j. od XX.X.XXXX do zaplatenia. Súd prvého stupňa vzal do úvahy, že žalobca upozornil žalovaného výzvou na zaplatenie dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka a za deň, kedy sa žalovaný dostal najneskôr do omeškania, považoval deň podania návrhu na súd. Žalovaný sa o nároku žalobcu nedozvedel až doručením návrhu, ale na bezdôvodné obohatenie bol žalobcom upozornený už pred podaním návrhu na súd.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 167,30 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 150,80 eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby s tým, že trovy boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty predmetu konania 239,- eur. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania 1 úkon právnej služby v sume 21,58 eur. Žalobcovi v zmysle § 14 vyhlášky patrí odmena za 4 úkony právnej služby v plnej výške 21,58 eur (prevzatie zastúpenia, podanie protistrane, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní dňa 29.11.2010) , čo predstavuje 86,32 eur a za 1 úkon vo výške 1/4 z odmeny za účasť na pojednávaní 2.12.2009 bez prejednania veci v sume 5,39 eur. Ďalej mu súd priznal

paušálnu odmenu za 5 úkonov právnej služby podľa § 13 ods. 3 vyhlášky a to 4 x 6,95 eur za rok 2009 a 1 x 7,21 eur za rok 2010, spolu 35,01 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 126,72 eur, ktorá bola zvýšená o 19% DPH, t.j. o 24,08 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a to na sumu 150,80 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho námietkou, že predmetná parcela bola vyvlastnená v roku 1959 a teda, že žalobca nemohol legálne kúpnou zmluvou predmetnú parcelu nadobudnúť. Prevod vlastníctva na štát nebol prevedený na katastrálnom úrade s veľkou pravdepodobnosťou len nedopatrením, a teda vlastníctvo pozemku právne prináleží mestu alebo štátu. Z dôvodu, že súd sa nezaoberal touto jeho námietkou a návrhom na doplnenie dokazovania o stanovisko mesta a správy katastra o tom, či prebehlo vyvlastnenie, má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny.

K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadnu skutočnosť podstatnú pre toto konanie, prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu odvolania žalovaného vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie, než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zároveň sa zaoberal všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci, vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta nečinnosť súdu v tom zmysle, že súd mal byť aktívnejší v snahe o presné zistenie rozhodujúcich skutočností na vydanie rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) , pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Dopad (neúspech v konaní) sa pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade je toto dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý tvrdil, že žalobca nebol a nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, pričom navrhoval na preukázanie tohto tvrdenia vyžiadať stanovisko mesta a príslušného katastra nehnutešností. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku v časti, v ktorej uvádza, že list Q. Q. adresovaný Š. U.B. V., ktorý by mal preukázať, že parcela č. XXXX mala byť vyvlastnená v prospech štátu, nie je pre toto konanie právne relevantný, pretože nemôže spochybniť vlastnícke právo žalobcu k parcele č. XXXX. Nakoľko dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalovaného, mal by v konaní na svoje tvrdenie, že došlo k vyvlastneniu spornej parcely v roku 1959, navrhnúť alebo predložiť relevantný dôkaz. V konaní sa však tak nestalo, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a zákonné. Správne uviedol súd prvého stupňa, že v rozhodnom čase bol ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný žalobca, preto v súlade s § 70 ods. 1 zák. č.162/1995 Z.z. je potrebné považovať údaje v katastri za hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Ani prípadné vyjadrenie príslušného katastra k otázke, prečo nedošlo ku zápisu zmeny vlastníctva na základe prípadného vyvlastnenia v r. 1959, by nebolo dôkazom o tom, žalobca nebol v rozhodnom čase vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovanému ani v budúcnosti nič nebráni podať návrh na obnovu konania v prípade, ak takýto dôkaz o vyvlastnení spornej parcely v roku 1959 bude mať k dispozícii.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhrada účastníkom nebola priznaná. Úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.