KSKE 3 Co 66/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/66/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209210323 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209210323.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. W., K. XX, právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, proti odporcom: 1. N.. O. I., B.. XX.XX.XXXX a v 2. rade Q. I., B.. XX.XX.XXXX, C. X. W., O. X, zastúpení JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom v Košiciach so sídlom Štúrova 20, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, v konaní o zaplatenie 262,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 42C/3/2010-69 zo dňa 09.12.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 262,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 09. apríla 2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 73,56 eur taktiež v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17. júna 2008 došlo k dopravnej nehode na účelovej komunikácii v Košiciach tak, že odporkyňa v 2. rade (vodička I.) cúvala z radu zaparkovaných vozidiel na ulici I. Č.. X P. W., pričom vošla do jazdnej dráhy vodičovi W., ktorý s vozidlom premával po ulici I.. Tým sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol vyriešený na mieste v blokovom konaní. Poškodené vozidlo navrhovateľa V. H., Q.: W. XXX K. bolo opravené v autorizovanom servise S. S.. H..U.., W., ktorý faktúrou zo dňa 09. júla 2008 č. XXXXXXXX vyúčtoval navrhovateľovi cenu opravy vo výške 157.502,50 Sk (5.228,13 eur) . Ďalší náklad v súvislosti s dopravnou nehodou mal navrhovateľ vo výške 905,-Sk (30,04 eur) , čo predstavuje náklady za odťah motorového vozidla. Navrhovateľ bol pre prípad vzniku škody na predmetnom motorovom vozidle havarijne poistený u vedľajšieho účastníka. Podľa oznámenia W. L., H..U.. P. zo dňa 15. júla 2008 bolo navrhovateľovi na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplatené poistné plnenie vo výške 150.487,- Sk (4.995,25 eur) . Poisťovateľ pri výpočte výšky plnenia vychádzal zo sumy 158.407,50 Sk (5.258,17 eur) , ktorá je tvorená cenou opravy podľa faktúry a cenou odťahu, pričom túto znížil o dohodnutú spoluúčasť navrhovateľa v rozsahu 5 %, čo predstavuje čiastku 7.920,37 Sk (262,90 eur) . V súvislosti s uplatnením škody z povinného zmluvného poistenia odporcov, bola poisťovňou W., H..U.., P. vypočítaná výška

škody podľa výpočtového programu Abakus. Pri tomto výpočte poisťovateľ vychádzal zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla 460.202,- Sk, z nákladov na opravu poškodenia súvisiaceho s nehodou vo výške 159.627,34 Sk a vplyvu opravy poškodenia na technickú hodnotu vozidla - zhodnotenie vo výške 27.110,34 Sk. Po odpočítaní zhodnotenia od nákladov na opravu bola výška škody takýmto spôsobom stanovená na sumu 132.517,- Sk. Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je prevádzkovateľ, za ktorého sa považuje ten, kto má právnu a faktickú možnosť disponovať s vozidlom, ktorý ho organizovane užíva. V tomto prípade bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla O. F. Q.P.: W. XXX X., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, odporca v 1. rade. Jeho zodpovednosť za škodu vyplýva z ust. § 427 OZ. Nie je však vylúčené, aby si navrhovateľ úspešne uplatnil nárok na náhradu škody voči vodičovi, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú tou istou škodovou udalosťou podľa ust. § 420 ods. 1 OZ. V tomto prípade si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody voči obom uvedeným subjektom, teda voči prevádzkovateľovi N.. O. I. a voči vodičke Q. I., ktorí sú manželia. V konaní nebola medzi účastníkmi sporná zodpovednosť odporcov za škodu. Títo svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu namietali z dôvodu, že skutočná škoda na motorovom vozidle, na náhradu ktorej má navrhovateľ nárok podľa platných právnych predpisov je 138.250,35 Sk. Keďže navrhovateľovi bola z havarijného poistenia uhradená suma 150.487,13 Sk, bolo mu teda zo strany poisťovne zaplatené viac, ako je jeho skutočná škoda. Navrhovateľ trval na tom, že výška škody predstavuje sumu 158.407,50 Sk, teda všetko, čo musel vynaložiť na opravu vozidla a jeho odťah. Poukázal na to, že túto výšku vedľajší účastník akceptoval pri určení poistného plnenia z havarijného poistenia, preto jeho výpočet skutočnej škody v sume 132.517,- Sk považoval za účelový. Pre rozhodovanie o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,90 eur súd potreboval ustáliť výšku škody na motorovom vozidle navrhovateľa, a to v súlade s ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkovania schopné, ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nemožno prenášať povinnosť na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. V tomto smere sa súd prvého stupňa stotožnil s nálezom Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 a nestotožnil sa s výpočtom skutočnej škody tak, ako ju po odpočítaní zhodnotenia od nákladov na opravu vyčíslil vedľajší účastník v sume 132.517,- Sk. Vychádzal z toho, že v prípade havarovaného vozidla, hoci aj opraveného novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota použitého vozidla. Zobral do úvahy i skutočnosť, že navrhovateľovi bolo toto zhodnotenie vozidla v podstate vnútené protiprávnym konaním odporkyne v 2. rade. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostal do situácie, kedy je nútený vynaložiť do svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol používať ako pred škodovou udalosťou (II ÚS 2221/07) . Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa pri určení výšky škody na tzv. zhodnotenie vozidla neprihliadol a ustálil, že škodou v tomto prípade sú všetky navrhovateľom vynaložené prostriedky, nevyhnutné na obnovenie prevádzky schopnosti vozidla, teda cena opravy a cena odťahu spolu v sume 5.258,17 eur (158.407,50 Sk) . V konaní nebolo preukázané, že by uskutočnená oprava vozidla bola neúčelná, alebo prevedená vo väčšom rozsahu. Nebolo ani preukázané zhodnotenie motorového vozidla a nie je jasné, akým spôsobom bolo toto vyčíslené v sume 27.190,35 eur. Vychádzajúc z takto ustálenej výšky škody mal súd za to, že po zohľadnení rozsahu, v ktorom mal navrhovateľ škodu nahradenú z titulu havarijného poistenia v sume 4.995,26 eur (150.487,13 Sk) sú odporcovia povinní mu zaplatiť čiastku 262,90 eur (7.920,37 Sk) , čím bude rozsah náhrady škody zodpovedať jej skutočnej výške 5.228,17 eur (158.407,50 Sk) . V súlade s ust. § 438 ods. 1 OZ súd na úhradu zostávajúcej časti škody 262,90 eur zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne, lebo obaja sú v tomto vzťahu z náhrady škody povinnými subjektmi. Odporcovia sa s plnením dostali do omeškania a preto navrhovateľovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým zákonom sú uvedené úroky stanovené vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade predstavuje 9,5 % ročne. Pri určení počiatku omeškania vychádzal z výzvy, ktorou navrhovateľ dňa 06.04.2009 vyzval odporcu v 1. rade i odporkyňu v 2. rade na úhradu žalovanej sumy s tým, že pri doručovaní týchto výziev poštou sa výzvy dostali do dispozičnej sféry odporcov 08. apríla a od nasledujúceho dňa sú v omeškaní s plnením svojho

peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške spolu 73,56 eur, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške spolu 57,06 eur, ktoré predstavujú náhradu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03. apríla 2009 a návrh na vydanie platobného rozkazu 27. apríla 2009 (21,58 x 2 + 2 x režijný paušál 6,95 eur) . Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za rokovanie s klientom dňa 08.12.2010, lebo z predloženého potvrdenia o rokovaní nevyplýva obsah tohto rokovania a nie je zrejmá účelnosť tohto úkonu.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov. Odporcovia navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že aj v súčasnosti platná právna úprava v ust. § 443 OZ ustanovuje, že určenie výšky škody na veciach sa ustaľuje tak, že sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pretože vec podlieha prirodzenému opotrebeniu, za tým účelom sa vždy musí odpočítať amortizačná zrážka. Preto podľa názoru odporcov poisťovňa uviedla správne, že skutočná výška škody je daná po odpočítaní amortizačnej zrážky. V prípade, ak by tomu takto nebolo, potom by samozrejme na strane poškodeného došlo k bezdôvodnému obohateniu sa, či na úkor poisťovne alebo osoby zodpovedajúcej za škodu. Plnú výšku náhrady by mohol požadovať poškodený iba pri tzv. absolútnej škode, teda že by vec bola zničená alebo odcudzená, keďže by mu zostala iba nulová hodnota veci. Inak má právo poškodený iba na náhradu výšky potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. V prípade, že by bolo možné sa stotožniť s právnym názorom súdu prvého stupňa, vznikol by súdny precedens na to, aby účastníci havarijných zmlúv bez ohľadu na ďalšie okolnosti uzatvárali zmluvy s neúmerne veľkým percentom spoluúčasti, ktorá by mala negatívny dopad voči účastníkom dopravných nehôd ale aj poisťovniam. Priznanie spoluúčasti z havarijného poistenia by bolo podľa odporcov v rozpore dobrými mravmi s poukazom na to, že aj samotný navrhovateľ po oprave motorového vozidla získal vyššiu hodnotu než bola škoda, teda predmet mal hodnotu v čase jeho poškodenia.

Vedľajší účastník na strane odporcov podaným odvolaním sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že súd neprihliadol na to, že v dôsledku opravy vozidla s použitím nových náhradných dielov došlo k jeho zhodnoteniu. O toto zhodnotenie vozidla sa náhrada škody musí znížiť. Skutočnou škodou, ktorá vznikla na vozidle navrhovateľa sú náklady vynaložené na opravu vozidla, od ktorých treba odpočítať jeho zhodnotenie, ku ktorému došlo v dôsledku vykonanej opravy. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že skutočná škoda vyčíslená ako rozdiel medzi nákladmi na opravu a zhodnotením vozidla v dôsledku opravy, nikdy nemôže byť vyššia než všeobecná hodnota vozidla pred poškodením. Inak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu. Okrem iného je technicky (znalecky) preukázané, že do 3 rokov veku vozidla dochádza následkom dopravnej nehody k jeho znehodnoteniu a po 3 rokoch veku vozidla dochádza k jeho zhodnoteniu (amortizácii) vykonanou opravou. V danom prípade ide o 5 ročné vozidlo (rok výroby 2003 a dopravná nehoda sa stala v roku 2008) . Na základe vyššie uvedeného má vedľajší účastník za to, že výšku skutočnej škody na vozidle navrhovateľa bude treba zistiť cestou znaleckého dokazovania, v rámci ktorého súd i znalec zistí všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením, vyčísli náklady nevyhnutné na uvedenie vozidla do stavu pred poškodením a prihliadne k zhodnoteniu vykonanou opravou. Až po vykonanom dokazovaní bude súd prvého stupňa môcť vo veci objektívne rozhodnúť.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcov a vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia i vedľajší účastník na strane odporcov v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.) , potom čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach

dňa 18. apríla 2012. Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolanie odporcov ani odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov nie je dôvodné.

Žalovaní, ako aj vedľajší účastník uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., avšak z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcov možno vyvodiť aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu veci, pričom je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) . Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolaním uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ho nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ani odporcovia ani vedľajší účastník na strane odporcov nenavrhovali v konaní znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky skutočnej škody na vozidle navrhovateľa. Odporcovia síce v písomnom podaní doručenom súdu 02.09.2010 (č.l. 52a spisu) uviedli, že Občiansky zákonník neumožňuje vychádzať pri výške škody len z predložených faktúr na úhradu opravy motorového vozidla, ale musí vychádzať z objektívneho posúdenia zistenia skutočnej škody a v prípade, že navrhovateľ bude trvať na svojej požiadavke, nebránia sa odporcovia znaleckému dokazovaniu, avšak žiadajú aby náklady znášal navrhovateľ, keďže takýto dôkaz sa javí ako dôkaz navyše, keďže odborný posudok tu už existuje (výpočet hodnoty vozidla a výšky škody podľa programu Abakus vedľajším účastníkom) .

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 posledná veta súdu umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, teda ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Tento postup však nie je pravidlom, naopak pôjde o výnimočný postup, ktorý je možné využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Oprávnenie súdu vykonať iné ako navrhnuté dôkazy možno aplikovať len za situácie, keď potreba vykonať ďalšie dôkazy vyplynula zo samotného doterajšieho dokazovania. Ako príklad možno uviesť aj povinnosť súdu ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, a to aj v prípade ak účastník znalecké dokazovanie nenavrhol, avšak o takýto prípad v danom konaní nejde.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkom nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na nesprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý použiť mal, alebo použil právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na

prejednávanú vec aplikoval relevantné právne ustanovenia, tieto aj správne vyložil, pričom námietky uplatňované v odvolaní ako vedľajšieho účastníka tak aj odporcov boli podstatou obrany odporcov i vedľajšieho účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorou obranou sa súd prvého stupňa v celom rozsahu vysporiadal.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

K odvolacím námietkam odporcov a vedľajšieho účastníka udáva odvolací súd nasledovné:

Aj odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07: Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti a nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody zabezpečiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla .

S poukazom na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989 a s tým súvisiacou zmenu hodnotovej orientácie práva jednou zo základných spoločenských a právnych zmien ponovembrového obdobia je aj tendencia posilňovania ochrany vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb v rozpore s ktorou je stav, keď poškodený v niektorých prípadoch musí doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený jeho majetok. Inač povedané po roku 1989 prestáva sa javiť spravodlivým stav, keď poškodenému je priznaná náhrada škody vo výške súčtu ceny nových súčiastok zníženej o čiastku zodpovedajúcu rozdielu ceny novej súčiastky a časovej ceny súčiastky (aby nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia) a ceny práce objektívne potrebnej na opravu poškodenej veci. Dôvodom tejto nespravodlivosti je to, že poškodenému fakticky neostáva iné, než zakúpiť náhradné diely nové, pretože pokúsiť sa zabezpečiť diely adekvátne opotrebované, je buď nemožné alebo neprimerane zložité, resp. ich montáž už nie je technicky možná s ohľadom na ich opotrebenie, v dôsledku čoho síce poškodený získa určitú výhodu (získa novú súčiastku za súčiastku opotrebovanú) , avšak iba preto, že ku škodnej udalosti vôbec došlo. Pokiaľ mala opotrebovaná súčiastka navyše úplne zanedbateľnú hodnotu a s nadobudnutím novej súčiastky je spojená potreba vynaložiť výraznú cenu, je postavenie poškodeného o to nevýhodnejšie. Preto aj Ústavný súd ČR v záujme spravodlivosti uplatnil rozširujúci výklad slovného spojenia vychádza sa z ceny , ktorá je súčasťou dikcie ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Zákon ust. § 443 Občianskeho zákonníka vytvára priestor pre rozširujúci výklad k otázke rozsahu náhrady škody a rozširujúci výklad potom musí vziať do úvahy obsah práva na vlastníctvo ako základného práva chráneného Ústavou, ktoré neposkytuje ochranu majetku iba pokiaľ ide o jeho výšku, ale aj pokiaľ ide o štruktúru jeho zloženia. Je v rozpore s princípom ochrany vlastníctva aj neprirodzená separácia poškodených vecí na súčiastky a ich oddelené ohodnocovanie s tým, že následne je z nich právne zložená späť poškodená vec. Ak totiž dochádza k poškodeniu (zničeniu) súčasti veci, dochádza k poškodeniu celej veci. Navyše ak dochádza k poškodeniu veci, je to i poškodením vlastníckej vôle vlastníka, pretože s vecou nemôže nakladať tak, ako by s ňou nakladal pred škodou udalosťou, navyše ako to správne v dôvodoch rozsudku konštatuje súd prvého stupňa, je mu vnútené proti jeho vôli vymeniť čiastočne opotrebované súčiastky za nové a doplatiť rozdiel v cene, hoci nebyť škodovej udalosti, vôbec by o takéto konanie záujem nemal, keďže vec bola v pôvodnom stave funkčná.

Navyše pokiaľ odporcovia v dôvodoch odvolania sa domnievajú, že priznanie spoluúčasti z havarijného poistenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na to, že navrhovateľ po oprave motorového vozidla získal vyššiu hodnotu ako mal predmet hodnotu v čase jeho poškodenia, táto domnienka žalovaných je nesprávna už aj preto, že navrhovateľ z titulu zmluvy o havarijnom poistení platil vysoké finančné čiastky, aby bol chránený v prípade škodových udalosti a bolo by naopak v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal participovať na tzv. výhode havarijného poistenia zo strany poškodeného škodca.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to ako vo výroku vo veci samej, tak i vo výroku o trovách prvostupňového konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto správne zaviazal súd prvého stupňa odporcov k náhrade trov konania odporcov. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou priznaných trov, ktoré boli vyčíslené súdom prvého stupňa správne v súlade s advokátskou tarifou.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak preukázateľné trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.