KSKE 3 Co 85/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/85/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106216479 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106216479.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobkyne S.. Q. X., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., B. XX, zastúpenej JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, proti žalovanému R.. Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q.S., Y. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rumanova 2, IČO: 36 857 416, v konaní o zaplatenie 5.533,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.01.2011 č.k. 36C/148/2006-236 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.778,29 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 10.05.2007 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok v prevyšujúcej vyhovujúcej časti tak, že žalobu o zaplatenie sumy 2.755,09 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania 2.493,64 eur na účet Chochoľák & Česla s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rumanova 2, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 16.255,02 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia poskytnutej pôžičky a z titulu bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 12.01.2011 zastavil konanie o zaplatenie sumy 10.721,64 eur s príslušenstvom, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.533,38 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 10.05.2005 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, náhradu trov konania žalobkyni nepriznal a vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 10.721,64 eur s príslušenstvom odôvodnil podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., pretože v tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť. Pokiaľ ide o tú časť žaloby, ktorej súd prvého stupňa vyhovel, táto suma pozostáva z dvoch častí. Je to nárok na zaplatenie sumy 2.755,09 eur titulom pôžičky, poskytnutej žalovanému v septembri 2003 v sumách 60.000,- Sk a 23.000,- Sk a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.778,29 eur, ktoré vzniklo žalovanému v roku 2004, keď po vzájomnej dohode na bežný účet žalobkyne prichádzali platby zo zdravotných poisťovní v prospech žalovaného a žalobkyňa z týchto finančných prostriedkov

financovala prevádzkové potreby žalovaného spojené s výkonom jeho súkromnej lekárskej praxe a jeho osobné výdavky. Saldo aktív a pasív mal žalovaný uznať.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa previedla dňa 23.09.2003 zo svojho účtu vedeného vo VÚB, a.s. na účet žalovaného sumu 23.000,- Sk a v ten istý deň previedla zo svojho účtu vedeného v ČSOB, a.s. na účet žalovaného sumu 60.000,- Sk. Tieto platby boli aj pripísané na účet žalovaného. Súd prvého stupňa skonštatoval, že tieto prostriedky boli prevedené na účet žalovaného z dôvodu uzavretej zmluvy o pôžičke. Skonštatoval, že priamy dôkaz o uzavretí zmluvy o pôžičke nemal, pretože zmluva bola uzavretá ústnou formou a bez prítomnosti svedkov. Súd prvého stupňa vychádzal z nepriamych dôkazov, získaných zo spisov Okresného súdu Košice I sp.zn. 10C/262/2004 a 22Nc/1028/98, v ktorých žalovaný predkladal súdu dôkazy o svojej zlej finančnej situácii a tam uviedol, že žalobkyňa mu požičala na rekonštrukciu nehnuteľnosti na Tomášikovej ulici č. 37 sumu 360.000,- Sk. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou žil v spoločnej domácnosti a že nikdy zmluvu o pôžičke so žalobkyňou neuzavrel. Nepoprel prevedenie peňažných prostriedkov v celkovej sume 83.000,- Sk na svoj účet, ale poprel, že to bolo titulom pôžičky. Súd prvého stupňa tieto jeho tvrdenia považoval za účelové. Uviedol tiež, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť pre Mesto Košice a doplatok kúpnej ceny uhradil v dvoch splátkach krátko potom, čo mu finančné prostriedky na účet previedla žalobkyňa, resp. prostriedky uhradil prevodom zo svojho účtu na účet Mesta Košice. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že účastníci konania sa na lehote splatnosti pôžičky nedohodli a s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o splnenie veriteľ požiadal. Ak dlžník nesplní svoj dlh ihneď, nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, bude v omeškaní s plnením a od toho dňa plnenie veriteľovi lehota aj premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného na splnenie dlhu listom zo dňa 28.04.2005 a určila čas plnenia do 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal 02.05.2005 a 10.05.2005 sa ocitol v omeškaní s plnením a od toho dňa začala plynúť žalobkyni lehota na uplatnenie práva na súde. Žalobkyňa žalobu podala 20.06.2006, teda v rámci 3-ročnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o nárok na platenie sumy 2.778,29 eur, tento súd prvého stupňa posúdil ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods 2, ktoré žalovanému vzniklo plnením bez právneho dôvodu zo strany žalobkyne. Súd prvého stupňa skonštatoval, že tento nárok bol potvrdený vzájomným vyúčtovaním finančných operácií na účte žalobkyne a že žalovaný tento dlh uznal. Za uznanie dlhu považoval súd prvého stupňa písomné podanie zo dňa 13.05.2005, v ktorom uznal nárok žalobkyne vzniknutý z finančných operácii z roku 2004 vo výške 83.698,85 Sk (2.778,29 eur) a prejavil záujem dohodnúť sa na splnení dlhu. Následne listom zo dňa 27.06.2005 požiadal o oznámenie čísla účtu, na ktorý chcel žalobkyni posielať finančné prostriedky. Súd prvého stupňa tento úkon považoval za riadne uznanie dlhu a pokiaľ žalovaný namietal, že toto písomné uznanie urobil pod nátlakom právnej zástupkyne žalobkyne, skonštatoval súd prvého stupňa, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Súd prvého stupňa tiež skonštatoval, že právny úkon uznania dlhu je platný a je v súlade s požiadavkami § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) . Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 OZ. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a sama náhradu trov konania nežiadala.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.533,38 eur s príslušenstvom a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b) , d) a f) O.s.p. odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) Os.p., v spojení s ust. § 221 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalobu o zaplatenie 5.533,38 eur s príslušenstvom zamietne a žalobkyni uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu, resp. ak zistí, že nie je dôvod na zmenu rozsudku a sú dôvody na jeho zrušenie, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.755,09 eur odvolateľ namieta, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal tvrdenia žalobkyne, že peňažné plnenie bolo poskytnuté titulom pôžičky. Žalobkyňa nepreukázala, že došlo k dohode na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke

podľa § 657 a nasl. OZ. Poukazuje pritom aj na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z nepriamych dôkazov, z ktorých však podľa názoru odvolateľa nevyplýva, že dňa 23.09.2003 malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení spomína, že žalovaný žalobkyni zaplatil sumu 300.000,- Sk v novembri 2004 na zaplatenie jeho dlhu, k tomu žalovaný tvrdí, že tu existovali pôžičky od žalobkyne obchodnej spoločnosti PULDIS s.r.o.. K nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 2.778,29 eur žalovaný namieta, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že v období od 01.01. do 30.09.2004 plnila žalovanému, resp. za žalovaného nejaké sumy a pokiaľ ide o listinu z 13.05.2005 žalovaný namieta, že nejde o uznanie dlhu, resp. že ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože uznanie dlhu nespĺňa náležitosti platného uznania dlhu. V tejto listine totiž absentuje sľub zaplatenia a právny dôvod a tiež prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu nie je určitý. Pokiaľ, podľa argumentácie žalovaného, list zo dňa 13.05.2005 nie je platným uznaním dlhu, dôkazné bremeno o existencii uplatneného nároku o zaplatenie sumy 2.778,29 eur zaťažuje žalobkyňu a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní, že by žalovanému alebo za žalovaného poskytovala takéto peňažné plnenia. Ďalej žalovaný namieta, že žalobkyňa si nárok o zaplatenie sumy 2.778,29 eur titulom bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde až dňa 12.11.2009 písomným podaním zo dňa 10.11.2009, ktoré obsahovalo aj zmenu žaloby spočívajúcu v zmene rozhodujúcich skutkových okolností. O tejto zmene žaloby však súd prvého stupňa nerozhodol. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania uvádza odvolateľ, že žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie 10.721,64 eur z dôvodu žalovaným uplatnenej námietky premlčania. V tejto časti tak procesne zavinila zastavenie konania a súd prvého stupňa mal o náhrade v tejto časti rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p..

Odvolateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 657 OZ na zistený skutkový stav, pretože nebolo preukázané, že došlo k dohode o podstatných náležitosť zmluvy o pôžičke, nesprávne aplikoval ust. 558 OZ, keďže nebolo preukázané, že listina z 13.05.2005 obsahuje podstatné náležitosti uznania dlhu. Ďalej nesprávne aplikoval ust. § 451 ods. 2 OZ, pokiaľ ide o návrh na zaplatenie sumy 2.778,29 eur, keďže na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Za takúto vadu považuje odvolateľ nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa. Namieta tiež, že súd prvého stupňa nerozhodol o zmene žaloby v zmysle písomného podania zo dňa 10.11.2009. Odvolateľ napokon tvrdí, že tu je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čo je vada podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Túto vadu odvolateľ vidí v nedostatočnom odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Rovnako tu vidí aj dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v jeho napadnutej časti ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, účelové, výlučne špekulatívne a teoretické s nepravdivými tvrdeniami. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 2.778,29 eur, tento je bez najmenších pochybností uplatnený už v samotnej žalobe zo dňa 15.06.2006. Za nedôvodnú a účelovú považuje aj námietku o tom, že pôžička v sume 2.755,09 eur nebola poskytnutá na základe platnej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa od počiatku tvrdila, že žalovaný požiadal o pôžičku z dôvodu, aby mohol Mestu Košice zaplatiť dlh na kúpnej cene za nehnuteľnosť. K poskytnutiu peňažných prostriedkov sumách 60.000,-Sk a 23.000,- Sk došlo dňa 23.09.2003 a ihneď na to dňa 25.09.2003 z týchto prostriedkov žalovaný zaplatil prvú splátku ceny nehnuteľností v sume 57.500,- Sk. Iný dôvod na poskytnutie pôžičky nebol. Žalobkyňa tiež považuje za nesprávny subjektívny názor žalovaného o platnosti, či neplatnosti uznania dlhu listom zo dňa 13.05.2005. Navyše súd prvého stupňa sa námietkami žalovaného, ktoré už boli v konaní vznesené zaoberal a tieto správne vyhodnotil. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania je názoru, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých podľa § 150 O.s.p. môže súd nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok o zastavení konania o zaplatenie sumy 10.721,64 eur s príslušenstvom, ktorý tak nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania tak zostal iba nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5.533,38 eur s príslušenstvom.

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) , b) , d) a f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Tieto vady majú za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod daný nie je. V konaní nebol preukázaný taký postup súdu prvého stupňa, ktorým by sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Námietka žalovaného, že tento dôvod je daný v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa neobstojí, pretože odôvodnenie prvostupňového rozsudku je úplné, i keď súd prvého stupňa v niektorých prípadoch dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. vec nesprávne právne posúdil. Rovnako tu nie je dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. spočíva v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod inou vadou sa rozumie vada odlišná od dôvodov zmätočnosti. Pod tento odvolací dôvod nie je možné podradiť žalovaným tvrdenú vadu pri hodnotení dôkazov. Proces zhodnotenia dôkazov znamená, že konajúci súd z vykonaných dôkazných prostriedkov vyvodzuje skutkové zistenia použiteľné pre rozhodnutie. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov zakladá iba odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Súd prvého stupňa tiež nepochybil, ak podanie žalobkyne z 10.11.2009 považoval iba za čiastočné späťvzatie návrhu a nie za zmenu žaloby. Žalobkyňa týmto podaním uplatnila svoje dispozičné právo vo vzťahu k nároku, to znamená, že ak sa rozhodla žiadať menej, než pôvodne uplatnila, jedná sa o čiastočné späťvzatie návrhu, nie o jeho zmenu.

Odvolací súd však konštatuje, že sú tu dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda že, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tieto vady však sú dané iba vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 2.755,09 eur s príslušenstvom, ktorý posúdil súd prvého stupňa ako nárok zo zmluvy o pôžičke.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 23.09.2003 boli na účet žalovaného pripísané peňažné prostriedky, poukázané z účtov žalobkyne v sume 23.000,- Sk a 60.000,- Sk. Podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o pôžičku, ktorú žalovanému poskytla na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v prospech Mesta Košice. Žalovaný poprel, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, predpokladom je iba to, že došlo k zhode zmluvných strán na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a dohoda o dobe jej vrátenia. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke teda musí dôjsť ku konsenzu zmluvných strán o tom, že peňažné prostriedky budú poskytnuté dlžníkovi iba dočasne a že dlžník ich po dohodnutom čase vráti.

Odvolací súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že došlo ku konsenzuálnej dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke.

V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, je teda povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.) .

V spore o vrátenie pôžičky spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať jednak to, že plnenie žalovanému poskytol a tiež, že sa jednalo o plnenie na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola s dlžníkom, teda žalovaným uzavretá. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nie je možné urobiť skutkový záver o tom, že žalovaný prijal na účet peňažné prostriedky s vedomím, že tieto sú poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke, nebol teda preukázaný súhlas žalovaného s tým, že tieto prostriedky v dohodnutej dobe vráti. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že tieto peniaze mali byť použité na rekonštrukciu chalupy žalobkyne. Pokiaľ tu je rozpor v skutkových tvrdeniach, jeho vyhodnotenie je potrebné vykonať s prihliadnutím na to, koho zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa jednalo o prostriedky poskytnuté zo zmluvy o pôžičke, bolo jej aj povinnosťou toto svoje tvrdenie aj riadne dôkaznými prostriedkami preukázať.

Pokiaľ súd prvého stupňa iba z nepriamych dôkazov vyvodil záver o tom, že došlo k zmluve o pôžičke, toto jeho zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Za tejto situácie odvolací súd konštatuje, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke na sumu 83.000,- Sk, teda 2.755,09 eur.

Pokiaľ tieto prostriedky boli na účet žalovaného poukázané a zároveň nebolo preukázané, že titulom poskytnutia prostriedkov bola zmluva o pôžičke, je potrebné toto plnenie posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu.

Plnenie bez právneho dôvodu sa podľa ust. § 451 ods. 2 OZ považuje za bezdôvodné obohatenie a zakladá povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 ods. 1 OZ. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo (§ 107 ods. 1, 2 OZ) .

Žalovaný v priebehu konania namietal premlčanie nároku žalobkyne aj na zaplatenie sumy 2.755,09 eur. Peňažné prostriedky boli pripísané na účet žalovaného 23.09.2003 a žaloba žalobkyne bola podaná na súde prvého stupňa dňa 20.06.2006. To znamená, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ. Preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti o zaplatenie sumy 2.755,09 eur a podľa § 220 O.s.p. žalobu v tejto časti zamietol.

Pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.778,29 eur, žalovaný namietal skutkové zistenia a právne posúdenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k listu žalovaného z 13.05.2005. Súd prvého stupňa tento list považoval za uznanie nároku na zaplatenie sumy 83,698,85 Sk (2.778,29 eur) .

Odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia a právne posúdenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomuto podaniu sú správne.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je zabezpečovacím inštitútom, ktorý zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu ku dňu, keď k písomnému uznaniu došlo, pričom dôkazné bremeno o tom, že dlh nevznikol, resp. že zanikol, spočíva na dlžníkovi, ktorý uznanie vykonal.

Pre platnosť uznania sa vyžadujú všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a nasl. OZ, navyše musí mať písomnú formu, musí obsahovať záväzok zaplatiť dlh a uvedenie dlhu a jeho výšky. Zákon pritom nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, postačuje, že z obsahu jeho písomného prejavu je zrejmé, že si je vedomý svojej povinnosti zaplatiť plnenie (Švestka J. a kol. Občanský zákoník II § 460 až 880. Komentář 2. vydání Praha. C.H. Beck, 2009, strana 1636) .

Nie je nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu priamo v uznávacom prejave, stačí napr. poukaz na upomienku, v ktorej je dôvod dlhu uvedený, uznávací prejav však musí obsahovať také údaje, z ktorých za prípadného výkladu podľa § 35 dôvod dlhu nepochybne vyplýva. Aj výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná.

Odvolací súd konštatuje, že list žalovaného z 13.05.2005, v ktorom výslovne uvádza, že po prezretí finančných operácií za rok 2004 uznáva oprávnenú pohľadávku S.. Q. X. vo výške 83.698,85 Sk, je reakciou na predchádzajúci list právnej zástupkyne žalobkyne z 28.04.2005, kde je presne a podrobne špecifikované, že položka za rok 2004 v sume 83.698,85 Sk vznikla z financovania prevádzkových potrieb žalovaného a peňažné transakcie sa dajú zdokladovať z peňažných operácii na bežnom účte žalobcu, pričom saldo aktív a pasív bolo odsúhlasené.

Odvolací súd teda konštatuje, že právny dôvod dlhu je jasný, je dostatočným spôsobom formulovaný a rovnako dostatočným spôsobom je formulovaný aj záväzok žalovaného vrátiť peňažné prostriedky, pretože pojem uznanie pohľadávky v sebe zahŕňa aj uvedomenie si povinností na jej vrátenie.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 2.778,29 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 6 % od 10.05.2005 až do zaplatenia.

Dôvodné je tiež odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania. Tým, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, rozhodol odvolací súd aj o celých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Predmetom konania bola pôvodne žaloba na zaplatenie sumy 16.255,02 eur. Žalobkyňa vzala žalobu o zaplatenie sumy 10.721,64 eur čiastočne späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Späťvzatie návrhu bol dôvodom pre zastavenie konania, pričom platí, že zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalobkyňa svojím dispozitívnym úkonom. Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania platí, že toto procesné zavinenie sa posudzuje ako úspech žalovaného. Pokiaľ sa týka zostávajúcej časti nároku, žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 2.755,09 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa bola celkovo úspešná iba v časti o zaplatenie svojich 2.778,29 eur. Vychádzajúc z pôvodne žalovanej sumy tak úspech žalobkyne predstavuje 17 % a úspech žalovaného 83 %.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré vyjadruje zásadou zodpovednosti za výsledok. Podľa tohto ustanovenia ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Za situácie, ak úspech žalovaného je 83 % a úspech žalobkyne 17 %, je potrebné náhradu trov pomerne rozdeliť. Žalovaný má tak nárok na zaplatenie 66 % všetkých jeho účelne vynaložených trov.

Do úvahy neprichádza použitie § 150 ods. 1 O.s.p., pretože tu neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, pre ktoré by tu bol dôvod pre nepriznanie náhrady trov.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil vyčíslenie trov konania. Odvolací súd preskúmal toto vyčíslenie a priznal iba náhradu trov za účelne vynaložené úkony právnej pomoci. Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu súdneho poplatku zaplateného za podané odvolanie.

Pokiaľ sa týka odmeny advokáta za poskytovanie právnej pomoci, odvolací súd vychádzal z toho, že predmetom konania odo dňa podania žaloby bol nárok o zaplatenie sumy 16.255,02 eur s príslušenstvom. Po pojednávaní dňa 12.11.2009, na ktorom žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, pričom žalovaný so späťvzatím súhlasil, bola právna pomoc poskytovaná už iba ohľadom nároku na zaplatenie sumy 5.533,38 eur, i keď súd prvého stupňa o späťvzatí nerozhodol. Preto odo dňa 13.11.2009 pre nasledujúce úkony právnej služby vychádza odvolací súd pri základnej sadzbe tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty 5.533,38 eur (tarifná odmena 190,89 eur) .

Sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K jednotlivým úkonom právnej pomoci patrí aj náhrada paušálnych náhrad (režijný paušál) a vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, patrí k odmene a režijnému paušálu aj náhrada DPH.

Za účelne vynaložené úkony právnej služby považoval súd prvého stupňa prevzatie a príprava zastúpenia 24.04.2007 (odmena vrátane režijného paušálu a DPH 326,23 eur) , podanie odvolania proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 07.06.2007 (197,62 eur) , účasť na pojednávaní 25.02.2009 (389,48 eur) , účasť na odročenom pojednávaní dňa 25.03.2009 (103,58 eur) , účasť na pojednávaniach dňa 06.05.2009 a 12.11.2009 (2 x po 389,48 eur) , účasť na pojednávaniach dňa 03.03.2010, 28.04.2010, 09.06.2010, 08.12.2010 a 22.12.2010 (5 x po 235,74 eur) , odvolanie proti rozsudku (237,96 eur) účasť na pojednávaní odvolacieho súdu 16.10.2012 (238,22 eur) . Celková výška odmeny za právne zastúpenie je 3.446,75 eur. 66 % z tejto sumy je 2.274,85 eur.

Okrem toho žalobca zaplatil aj súdny poplatok za podané odvolanie 331,50 eur, ktoré je súčasťou trov konania. Náhrada 66 % zaplateného poplatku je 218,79 eur.

Odvolací súd z vyčíslených trov nepriznal odmenu za podanie vo veci samej zo dňa 20.02.2009, ktoré bolo iba doplnením vyjadrenia k žalobe a nereagovalo na žiadnu procesnú situáciu, ktorá by si vyžadovala podanie osobitného vyjadrenia. Navyše toto vyjadrenie predchádzalo pojednávaniu dňa 25.02.2009, za ktoré bola priznaná odmena. Rovnako v prípade vo veci samej zo dňa 01.05.2009 platí, že bol iba zhrnutím predchádzajúcich prednesov a predchádzalo účasti na pojednávaní dňa 06.05.2009, za ktoré bola odmena priznaná.

Celkové trovy tak predstavujú sumu 2.493,64 eur a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobkyňa povinná tieto trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.