KSKE 3 CoE 105/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/105/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609201450 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609201450.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Bezručová č. 1191/3, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Habalčíkovou advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Bakalárska č. 4, proti povinným: 1/ G. M., nar. XX.X.XXXX bývajúca v X. A. Q., ul. N. M. Č.. XXX/X a 2/ P.. X. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúci Q. X. A. Q., ul. W. Č.. XXX/X, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch na Bernolákovej ul. č. 36 pod sp. zn. EX 110/09 o vymoženie 1 861,62 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 21. januára 2011, č. k. 15Er/61/2009-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti istiny vo výške 1 703,64 eur, v časti úroku z omeškania ročne nad 8,5% zo sumy 1 195,85 od 7.2.2008 do zaplatenia zastavil.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 12457/2008 zo dňa 22.1.2008 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny 1 861,62 eur, úroku z omeškania 15% ročne zo sumy 1 717,98 eur od 7.2.2008 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 0,3% denne zo sumy 1 717,98 eur od 7.2.2008 do zaplatenia, trov súdneho konania 144,00 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 110,67 eur, poplatku za overenie exekučného titulu 6,72 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Dňa 22.11.2010 bolo súdu doručené podanie povinnej v 1/ rade, v ktorom povinná poukázala na úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, ktoré považuje za odporujúce dobrým mravom ako aj zákonu a žiadala zastaviť exekúciu v časti úrokov omeškania.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z..z. Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článku 3 ods. 1 písm. e/ Smernice Rady 93/13/ EHS ako aj podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z... Súd prvého stupňa preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu ako aj zmluvy o úvere zistil, že oprávnený uzavrel s povinnou v 1/ rade dňa 9.11.2007 zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 26 000,00 Sk s ročnou percentuálnou mierou nákladov uvedenou vo výške 236,70% . Uvedenú sumu mala povinná splácať v 24 mesačných po 3 138,00 Sk, s celkovou sumou úveru 75 312,00 Sk. Povinný v 2/ rade vystupoval v zmluve ako ručiteľ. Rozhodcovským rozsudkom zo dňa 22.12.2008 bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 861,62 eur, úrok z omeškania 15% ročne

zo sumy 1 717,98 eur od 7.2.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,3% denne zo sumy 1 717,98 eur od 7.2.2008 do zaplatenia, trovy súdneho konania 144,00 eur, trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní 175,26 eur. V rámci exekúcie povinná uhradila celkovo 1 037,87 eur. Súd prvého stupňa zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnými v 1/ a 2/ rade posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že úrok k omeškania priznaný rozhodcovským rozsudkom vo výške 15% ročne z dlžnej sumy je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z. a teda zmluvné stany sa nemohli platne dohodnúť na výške úrokov z omeškania nad rozsah daný týmto ustanovením. Mal za to, že rozsudok vydaný rozhodcom ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, ktorý jednoznačne uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V čase omeškania dlžníkov bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5%. Pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, jej maximálna výška vypočítaná zo súhrnných údajov o novovzniknutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2008 pri úvere do 50 000,00 Sk zo splatnosťou úveru od 1 do 5 rokov bola 112,52%. Na uvedenú zmluvu súd prvého stupňa aplikoval takto zistený údaj a zistil, že rozdiel medzi RPMN uvedenej v zmluve (236,70%) a maximálnou výškou odplaty vypočítanou v zmysle nariadenia vlády (112,52%) je 124,18%. Oprávnený teda mohol od povinných požadovať RPMN len vo výške 112,52%, čo pri požičanej sume 26 000,00 Sk predstavuje sumu 29 255,20 Sk, a teda zo sumy, ktorú navrhoval oprávnený vymôcť 1 861,62 eur, bolo potrebné odpočítať sumu 665,77 eur a len sumu 1 195,85 eur je možné vymáhať ako dlžnú istinu spolu s úrokom z omeškania. Keďže v exekúcii bola vymožená suma 1 037,87 eur, túto sumu súd odpočítal od dlžnej sumy 1 195,85 eur a v exekúcii tak ostáva zaplatiť 157,98 eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu v časti 1 703,64 eur, úroku z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 1 195,85 eur od 7.2.2008 do zaplatenia zastavil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 9.11.2007, teda pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka účinnej od 1.1.2008, a až do 1.1.2008 boli tzv. spotrebiteľskými zmluvami iba zmluvy výslovne uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere, ktorá bola právnym titulom pre vydanie exekučného titulu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda sa jedná o osobitný typ zmluvy a podľa režimu vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poukázal v odvolaní aj na to, že zmluvné strany si v predmetnej zmluve a nie v rozpore so zákonom dohodli výslovne to, že zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa spravuje bez ohľadu na osoby účastníkov režimom Obchodného zákonníka. Zmluvné strany si teda dohodli výšku zákonnej sankcie- sankcie na úroku z omeškania v súlade s vtedy platným znením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takto dohodnutý úrok z omeškania je takmer totožný s tým, ktorý by patril oprávnenému podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pre prípad, ak by osobitná dohoda o výške tejto sankcie neexistovala (zákonná výška by bola podľa režimu Obchodného zákonníka 14,25% ročne) . Oprávnený preto zastáva názor, že rozhodcovský súd rozhodol správne, keď priznal oprávnenému úroky z omeškania v sadzbe 15% ročne zo sumy istiny a postupujúc tak v súlade s dojednaním zmluvných strán o voľbe režimu Obchodného zákonníka.

Povinní ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko súd prvého stupňa aplikoval na zistený stav ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorých dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere dňa 9.11.2007 bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie. Podľa Rozhodnutia Rady Európskej únie zo 14.4.2003 o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Rada Európskych spoločenstiev rozhodla vyhovieť žiadosti Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii na základe ratifikačného postupu nadobudla platnosť 1.5.2004. Podľa Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky, čl. I, odo dňa pristúpenia budú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých orgánmi a Európskou centrálnou bankou pred pristúpením záväzné pre nové členské štáty a budú sa uplatňovať za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte. To znamená, že odo dňa pristúpenia Slovenskej republiky dňa 1.5.2004 k Európskej únii, pre Slovenskú republiku boli záväzné akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii.

Podľa Smernice rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to v článku 3 ods. 1 je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považovaná za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

V prílohe Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v bode 1 písm. e/ je stanovené: nekalá podmienka uvedená v článku 3 Smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa vzťahuje na zmluvy s dlžnou sumou od 200,00 eur (8 800,00 Sk) do 20 000,00 eur (800 080,00 Sk) .

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa rozumie:

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou,

e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba a z rozsudku rozhodcovského súdu nevyplýva, že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čím je naplnená litera ustanovenia § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. Navyše, zohľadnením § 497 Obchodného zákonníka vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ako lex generalis a lex specialis a s poukazom na § 52 ods. 1 až 4 OZ, ktoré obligatórne ustanovuje použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách na vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, možno uzavrieť, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným pri poskytnutí úveru je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. a nie § 497 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru.

Preto nárok vyplývajúci z uvedenej zmluvy musí byť v súlade s právnou úpravou úverovej zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a vyššie uvedená zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore so zákonom.

Vyššie uvedená právna úprava a jej výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorého rozsudky sú prameňom práva a z ktorých vyplýva povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, rozsudok zo dňa 4.10.2007 vo veci Rampin a Dodard/.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.