KSKE 3 CoE 138/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805208298 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805208298.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnému: P. I., X..Č.. XXXXXX/XXX, I. B., S. XXXX, o vymoženie 716,99 eur (21.600,-Sk) s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod č. EX/2172/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/340/2005-19 zo dňa 31. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Zaviazal oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 35,18 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v exekučnom konaní je notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č. N 3935/2005, NZ 39857/2005 zo dňa 27.08.2005. Z notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že spísania uvedenej notárskej zápisnice sa zúčastnil Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému povinný udelil plnomocenstvo súčasne v predtlači zmluvy o úvere zo dňa 19.11.2004, a teda povinný ak chcel, aby bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok podľa § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína. Aplikujúc ust. § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, pričom zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a zastupovať

iného nemôže ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpenému, dospel súd prvého stupňa k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášom Kušnírom priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je ani platným právnym úkonom povinného a Mgr. Tomáš Kušnír, ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 860,49 eur (25.923,- Sk) , z čoho úver a poplatok predstavuje 716,99 eur (21.600,- Sk) , pričom dlh sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 21.05.2005 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice, nie je tu však uvedená výška jednotlivých plnení. Naviac súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V súlade s ust. § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a, b, d až j, k, l, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej je v notárskej zápisnici uvedené uznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale vzťah občianskoprávny, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Napriek vyššie uvedenému splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v OZ a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a naviac sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 OZ. Preto považoval súd prvého stupňa právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom urobený Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného neplatný v zmysle § 39 OZ, lebo odporu zákonu a prieči sa dobrým mravom. Súd prvého stupňa takto dospel k záveru, že notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul síce existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, lebo bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní v exekúcii. Súd prvého stupňa preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že exekučný titul je nevykonateľný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa aj ust. § 41 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ust. § 52 ods. 1 a 4 a § 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Výrok o povinnosti oprávneného uhradiť odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 35,18 eur súdnemu exekútorovi odôvodnil súd prvého stupňa ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu 5 x 3,32 eur za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 citovanej vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa a zisťovanie majetku) a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 2 x 3,32 = 6,64 eur, teda odmenu spolu 23,24 eur, DPH 4,64 eur, ako aj náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky 7,30 eur (poštovné) . Spolu priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vrátane DPH v sume 35,18 eur, ktoré považoval za účelne vynaložené. Nepriznal súdnemu exekútorovi vyfakturované úkony, ktorých odmena je v zmysle § 25 zahrnutá v priznanej odmene exekútora, ani časovú odmenu za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, lebo právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala možnosť podriadenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. V čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona. Znenie tohto ustanovenia bolo zmenené až zákonom č. 568/2007 a na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom, ktorá novela nadobudla účinnosť až 01. januára 2008. Preto nemohol súd prvého stupňa pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného

zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia danej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o tom, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, oprávnený v dôvodoch odvolania akcentoval na to, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 19.11.2004) . Citujúc § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 16.06.2003 akcentoval na to, že klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinnej zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, len ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Oprávnený sa rovnako nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní a táto absencia spôsobila podľa názoru exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice. Podľa oprávneného žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spísaní exekučnej notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku a podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti splnené. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o neplatnosti splnomocnenia, ktoré majú za následok závery o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a samotná táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 OZ medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve ho oprávnená zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov ako aj obsahu. Taký vzťah nevyhnutne predpokladá i zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov. V predmetnom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila práve oprávnená a v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je jednoznačne preukázaný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, čo je zjavnou prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namieta právny názor prvostupňového súdu, že citovaná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinného pri jej spísaní a táto absencia mala spôsobiť podľa názoru exekučného súdu materiálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice, odvolací súd udáva, že takýto záver z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nevyplýva.

Závery súdu prvého stupňa o neplatnosti splnomocnenia majú za následok závery o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto samotná skutočnosť je dostatočným dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie.

Odvolací súd sa síce stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a teda musí obsahovať náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nemožno na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a na predmetnú zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy a že vzhľadom na absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov by bol úver bez poplatkov a bezúročný, avšak vzhľadom na skutočnosť, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi exekučného konania ako vzťahu spotrebiteľského nadbytočné.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie ako vecne správny potvrdil.

Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.) . Odvolanie nie je výslovne prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti tomuto výroku podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

Odvolaním oprávnený napadol tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávneného neodôvodnené, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý exekúciu zavinil (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložil exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade s príslušnými ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnou v čase začatia exekučného konania.

Odvolací súd preto potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. aj výrok o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému ani súčasnému súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.