KSKE 3 CoE 14/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607215736 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607215736.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, proti povinnému Y. I., C.. XX.XX.XXXX, S. A. Ž. XXX, pre vymoženie pohľadávky 66,38 eur a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Konštantínova 13, pod sp.zn. Ex/3891/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5. decembra 2011, sp.zn. 11Er/677/2007-10 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekučného konania.

Súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania proti oprávnenému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5810 015981, vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves 14. januára 2008, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič.

Uznesením uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia súd prvého stupňa zastavil exekúciu a zároveň zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,61 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Ku zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávneného zaviazal nahradiť trovy súdnemu exekútorovi v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 14, § 15 a § 22 vyhlášky a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 61,61 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnený uviedol, že súdny exekútor opomenul podstatnú skutočnosť, a to zánik nároku na vykonanie exekúcie. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. Keďže exekučný titul č. bloku AA 1836166 z 2. júna 2006 nadobudol vykonateľnosť 17. júna 2006, dňom 17. júna 2009 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Je

toho názoru, že úkony vykonané exekútorom po tejto lehote sú právne neúčinné a exekútor nemal pokračovať v exekúcii aj vtedy, keď došlo k zániku práva. To znamená, že mu nepatria trovy, ktoré mu tým vznikli. Na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie správnych rozhodnutí exekútor musí prihliadať z úradnej povinnosti. Exekúcia mala byť zastavená už v r. 2009 na podnet súdneho exekútora z dôvodu preklúzie. Preto niet zákonného dôvodu pre uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Oprávnený zastáva názor, že v danom prípade ide o zastavenie exekúcie s odvolaním sa na zánik práva podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.

K odvolaniu oprávneného podal písomné vyjadrenie súdny exekútor, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne.

Na zdôvodnenie vyjadrenia uviedol, že súhlasí s tvrdením oprávneného, že predmetné exekučné konanie malo byť zastavené z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, avšak nesúhlasí s tvrdením, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Pri každom zastavení exekúcie musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného alebo nie. Z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať zavinenie oprávnenému napríklad vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Poukázal zároveň na ust. § 2 a § 6 ods. 4 zákona č. 278 1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorých správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch. Exekútor je toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., zastavenie exekúcie. Exekučný titul v právnej veci nadobudol právoplatnosť 02. júna 2006 a vykonateľnosť 17. júna 2006, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 04. decembra 2007, čím svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 18 mesiacov.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách exekúcie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.8.2008 uvádzalo, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. S účinnosťou od 1.9.2008 však bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené. V súvislosti s novelizáciou zákona č. 372/1990 Zb. s účinnosťou od 1.9.2008 neboli do tohto zákona zavedené prechodné ustanovenia. Preto je potrebné posúdiť, ktorým znením zákona sa spravuje vymáhanie pohľadávky oprávneného, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, teda či na vymáhanie pohľadávky sa vzťahuje pôvodné znenie ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., resp. či toto ustanovenie nie je možné na prejednávanú vec aplikovať.

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je predpisom správneho práva, ktoré je odvetvím práva verejného. Povinnosťou štátneho orgánu je konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon (článok II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) .

Ustanovenie § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zaradené systematicky pod nadpis Výkon rozhodnutia . Výkon rozhodnutia v správnom konaní je upravený predpismi správneho práva procesného. Pre normy procesného práva, na rozdiel od noriem hmotného práva, platí, že normy procesného práva aplikuje štátny orgán v znení účinnom v čase jeho rozhodovania.

Pôvodné znenie ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. obsahovalo právnu úpravu prekluzívnej lehoty na vymoženie uloženej povinnosti. Preklúzia je v zásade inštitútom práva hmotného, ktorý upravuje zánik povinnosti v dôsledku uplynutia času. Spomínaná právna norma je však z hľadiska systematiky zákona aj podľa obsahu normou práva procesného, ktorá upravuje lehotu, v ktorej je štátny orgán oprávnený resp. povinný uloženú sankciu vymáhať a preto je možné ju aplikovať iba v znení, ktoré je účinné v čase rozhodovania štátneho orgánu.

Keďže v priebehu exekučného konania došlo k zmene právneho predpisu, je povinnosťou súdu posudzovať okolnosti zániku vymáhateľnosti exekučného titulu podľa predpisov účinných v čase rozhodovania exekučného súdu. Preto dňom 1.9.2008, kedy nadobudla účinnosť novelizácia zákona č. 372/1990 Zb. zákonom č. 298/2008 Z.z., zanikol v právnom poriadku dôvod nemožnosti vymáhania rozhodnutia správneho orgánu v dôsledku preklúzie uplynutím zákonom určenej lehoty.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) .

V ustanoveniach §§ 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady pozná exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie:

- prvou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného (predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie) a

- druhou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (citovaný odsek 2) .

Vyššie uvedené prípady predstavujú taxatívny výpočet situácií v § 203 Exekučného poriadku, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený.

Odvolací súd sa síce stotožňuje s argumentáciou oprávneného uvedenou v odvolaní, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej povinnosti, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania, pretože takéto právne posúdenie vyplýva aj z relevantnej judikatúry (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 6. októbra 2010, sp.zn. 6MCdo/4/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010, sp.zn. 2MCdo/10/2009, či z 21. júla 2010, sp.zn. 3MCdo/11/2010) , v dôsledku čoho by uvedený zákonný postup mal prednosť pred zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Potrebné je brať do úvahy aj skutočnosť, že samotná nemajetnosť nebráni trvaniu exekúcie, ak oprávnený na exekúcii trvá, pretože v horizonte 10 rokov (neprekludovanej pohľadávky do doby jej premlčania) sa majetková situácia povinného môže zmeniť, pričom uvedený postup neprichádza do úvahy v prípade preklúzie nároku, kedy je súd povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorým bola povinnému uložená pokuta 2.000,-Sk za spáchanie priestupku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.06.2006 a vykonateľnosť 17.06.2006, tento deň je zároveň lehotou určenou na zaplatenie pokuty. Pôvodná 3-ročná prekluzívna lehota začala plynúť 02.06.2006 a uplynúť mala 02.06.2009, pričom zákon, ktorým bola zrušená pôvodná 3-ročná prekluzívna lehota nadobudol účinnosť 1.9.2008, právo teda nezaniklo. Preto názor oprávneného, že došlo k preklúzii nároku, nie je správny. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnený nereagoval na list exekútora z 23.8.2011, v ktorom mu oznámil jeho zistenie o nemajetnosti povinného a preto ho požiadal o oznámenie návrhu, akým spôsobom má vykonať exekúciu. Zároveň exekútor oprávneného informoval, že ak požadované informácie neoznámi do 14 dní, súdny exekútor predloží príslušnému exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Predmetný list súdneho exekútora oprávnený prevzal 26. augusta 2011, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Oprávnený ani v odvolaní

neuviedol výhrady proti zastaveniu exekúcie, namieta iba správnosť dôvodov jej zastavenia; jeho námietka však nie je opodstatnená. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní nenapáda správnosť výšky trov exekúcie priznaných exekútorovi, namieta nesprávnosť rozhodnutia iba v tom smere, že súd nemal na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, ale povinného. Ani táto odvolacia námietka oprávneného v danej situácii neobstojí.

Keďže súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, postupoval súd prvého stupňa správne a zákonne, ak rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného a o povinnosti oprávneného nahradiť exekútorovi trovy exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a účastníkom exekučného konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.