KSKE 3 CoE 171/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/171/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808209693 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7808209693.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 804 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému H.V. L., U.. XX.XX.XXXX, R. N., C. XXX, o vymoženie 840,47 eur (25.320,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX/8424/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 04.04.2011 č.k. 11Er/647/2008-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení exekúcie a výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na odklad exekúcie, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 trovy exekúcie v sume 39,83 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.09.2008 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre uspokojenie peňažnej pohľadávky vo výške 840,47 eur (25.320,- Sk) úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 832,50 eur (25.080,- Sk) od 23.03.2008 do zaplatenia a trov konania vo výške 223,40 eur (6.730,- Sk) vyplývajúcej z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 06073/08 zo dňa 03. júla 2008, ktorý sa stal právoplatným dňa 21.07.2008 a vykonateľným dňa 24.07.2008. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 840,47 eur (25.320,- Sk) s úrokom omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 832,50 eur (25.080,- Sk) od 23.03.2008 do zaplatenia, trov konania vo výške 223,40 eur (6,730,- Sk) a trov exekúcie.

Povinný vo svojom podaní zo dňa 18.06.2009 žiadal o odklad exekúcie z dôvodu, že platí ďalšie exekúcie a ak ich splatí, potom začne splácať exekúciu Pohotovosti s.r.o. Bratislava. Oprávnený s odkladom exekúcie nesúhlasil.

Súd prvého stupňa návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. Odôvodnil to tým, že nie sú splnené podmienky podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, lebo povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Keďže povinný je poberateľom invalidného dôchodku, z ktorých je vykonávaných niekoľko exekúcií, nie je možné určiť

termín začatia vykonávania zrážok na úhradu predmetnej exekúcie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že povinný nevedel uviesť, dokedy žiada o odklad exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, súd aj bez návrhu skúmal, či nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa v záujme zabezpečenia úplných podkladov potrebných pre správne a dôsledné posúdenie predmetnej exekučnej veci vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby doručil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami, a to so všeobecnými zmluvnými podmienkami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods. 1 písm. b) , c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa z oprávneným priopojených dôkazov z rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 08.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 464,71 eur (14.000,- Sk) a povinný mal vrátiť 908,19 eur (27.360,- Sk) . Zo zmluvy nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený údaj o RPMN. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka je upravená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v znení: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd ) , ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) .

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu .

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo zmluvy o úvere preň vyplývajúce a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na rozhodcovskom súde žalobu.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 52 ods. 1, 3, § 53 ods. 1 prvá veta OZ, § 53 ods. 4 písm. r) OZ dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že povinný v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere má postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Pretože medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis) . Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených (nielen) na tomto súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd prvého stupňa v danom prípade nemal pochybnosť, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej zmluvy o úvere je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex offo. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone (§ 39 OZ) exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa citujúc ust. § 2, § 3 ods. 1, 2 a § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že úverová zmluva obsahovala sankcie, ktoré nie sú v súlade s OZ, najmä ohľadom úroku z omeškania, napriek tomu ich rozhodca priznal. V zmluve neboli uvedené ani úroky z úveru, ani RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok to však neriešil a zaviazal povinného na vyššiu sumu, ako bol poskytnutý úver. Súd prvého stupňa preto v súlade s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil a dôvody na zastavenie exekúcie vzhliadol v ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať a priznal exekútorovi odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekúcie (33,19 eur) + 6,64 DPH spolu 39,83 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok uznesenia o zastavení exekúcie a výrok, ktorým zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu v zmysle § 221 Občianskeho súdneho poriadku zrušil. V dôvodoch odvolania namietal tvrdenia súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, lebo zo znenia rozhodcovskej doložky, ktorú obsahuje bod 17 VPPÚ je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane sa domáhať ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je úplne podľa oprávneného nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Akcentoval na to, že v zmysle príslušnej smernice č. 93/13 EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha plne a v súlade na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Súdny exekútor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu a z tohto dôvodu nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zastavení exekúcie a trovách exekúcie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd udáva nasledovné. V danom prípade zmluva o úvere ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu naozaj obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Tou je rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je upravená v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (dlžníka) . Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom, ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy) , čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou) . Totiž rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v konaní, znemožňuje voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, preto napĺňa podmienku uvedenú v písmene q) bodu 1 prílohy smernice 93/13 EHS v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Uvedené dokazuje množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky oprávneného ohľadom rozhodcovskej doložky za neopodstatnené.

K správnym záverom súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné. Podľa § 4 ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona musí mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 zákona 244/2002 Z.z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej o rozhodcovskom konaní, o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a odvolací súd uzatvára, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva zo zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 244/1992 Zb.. Pokiaľ povinný ako dlžník v zmluve o úvere vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru , ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať , nemožno z tohto vyvodiť, že medzi oprávneným a povinným bola dohodnutá písomne rozhodcovská zmluva.

Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (v zmysle výkladu Smernice rady č. 93/13 EHS z 05. apríla 1993, preto rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolaním oprávnený napadol tiež výrok o trovách exekúcie, priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávneného neodôvodnené, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, ktorý exekúciu zavinil (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložil exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnou v čase začatia exekučného konania.

Odvolací súd preto potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. aj výrok o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.