KSKE 3 CoE 193/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/193/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607200104 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607200104.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: X., Q..J..H.., so sídlom X. XX, B., IČO: XX XXX XXX, zast. F.. F. F., advokátom so sídlom v B., X. XX, proti povinnému F. Ď., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Z. V., Q.J. X/XX, vedenej súdnym exekútorom F.. D.. J. A., so sídlom Exekútorského úradu Q. Z. V., F. Č.. X, pod č. Ex 1818/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4Er 4/2007-22 zo dňa 9.2.2011, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe exekučného titulu vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 4228/06 zo dňa 21.9.2006 bolo vydané poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora F.. D.. J. A. na vymoženie istiny 22.939,-Sk (761,44 eur) s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 21.640,-Sk (718,32 eur) od 23.8.2006 do 25.9.2006 zo sumy 18.040,-Sk (598,82 eur) od 26.9.2006 do 23.10.2006, zo sumy 26.539,-Sk (880,93 eur) , od 24.10.2006 do 4.11.2006, zo sumy 15.377,-Sk (510,42 eur) od 25.11.2006 do zaplatenia, trov konania 6.838,-Sk (226,98 eur) , trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 2.164,-Sk (71,83 eur) , poplatku za vydanie poverenia 500,-Sk (16,60 eur) , poplatku za overenie titulu 285,60 Sk (9,48 eur) a trov exekúcie. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. Bratislava č. SR 4228/06 zo dňa 21.9.2006 bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 29.202,-Sk (969,33 eur) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 21.640,-Sk (718,32 eur) od 23.8.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 6.838,-Sk (226,98 eur) . Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.8.2005. Oprávnený podaním zo dňa 5.10.2005 požiadal o zmenu exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad P.. J. A.. Zo zmluvy o úvere č. 7160496 zo dňa 26.8.2005 súd prvého stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 eur) . Povinný sa zaviazal zaplatiť uvedenú sumu navýšenú o poplatok vo výške 16.000,-Sk (531,10 eur) v 10 mesačných splátkach po 3.600,-Sk (119,50 eur) počnúc dňom 27.11.2005. Zmluva však neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Oprávnený preto nemal právo vymáhať poplatok z úveru t.j. sumu 16.000,-Sk (531,10 eur) . Právny vzťah založený touto zmluvou je vzťahom občiansko-právnym, pričom exekučným titulom bol oprávnenému priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25% ročne (správne denne) . Účastníkmi dohodnutý úrok z

omeškania v zmluve o úvere č. 7160496 považoval súd prvého stupňa za úrok v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia platného v čase uzatvorenia zmluvy výška úroku z omeškania je 2-násobok diskontnej sadzby určenej Z. B. Q. a v čase omeškania povinného t.j. k 23.8.2006 diskontná sadzba NBS predstavovala 4,50%. Pokiaľ bol povinný zaviazaný rozhodcovským rozsudkom zaplatiť úrok z omeškania vyšší ako 2-násobok tejto diskontnej sadzby, nerešpektoval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Exekútor súdu prvého stupňa oznámil, že v konaní bola v prospech oprávneného vymožená celková suma 1.245,47 eur a trovy exekúcie boli vymožené v celkovej výške 337,39 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti t.j. absenciu RPMN v dôsledku ktorej oprávnený nemá právo na úhradu poplatku z úveru vo výške 16.000,-Sk (531,10 eur) ako aj výšku dohodnutých úrokov z omeškania súd prvého stupňa mal za to, že povinný úver v plnom rozsahu uhradil a preto ďalšie trvanie exekúcie nie je neprípustné. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a to na základe podnetu samotného súdneho exekútora. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil § 200 ods. 2 zákona o súdnych exekútoroch.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má síce charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 26.8.2005) .

Poukázal na znenie ustanovení § 2 písm. a/, písm. b/, ako aj § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, akcentujúc na to, že vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby poskytoval úvery na základe citovaného zákona, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Pokiaľ ide o záver súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený v odvolaní uvádza, že úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa názoru oprávneného takto stanovená výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru. Ďalej v odvolaní poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb.) v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré malo dispozitívnu povahu. Nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 1996, sp. zn. 3Obdo/3/96) . Poukázal aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v daných veciach moderačné právo tu nie je ustanoveným na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku .Súd pri takejto aplikácii moderačného práva by vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a z nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas plní. Oprávnený tiež poukázal na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek obmedzení. Oprávnený tiež poukázal na to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. K otázke udeleného poverenia oprávnený uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal súd prvého

stupňa o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd uznal exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený sa nestotožnil ani s výrokom, ktorým konajúci súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a na tomto návrhu ďalej trvá.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

Podľa ust. § 40 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok čo do jeho vecnej správnosti tak, ako keby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p.. Musí teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo na zastavenie exekúcie t.j. či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/,b/, c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrám mravom.

Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Podnet na zastavenie exekúcie dal súdu prvého stupňa súdny exekútor, ktorý zároveň oznámil, že v konaní bola v prospech oprávneného vymožená celková suma 1.245,47 eur a trovy exekúcie boli vymožené v celkovej výške 337,39 eur. Z dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že vzhľadom na absenciu RPMN, v dôsledku ktorej oprávnený nemá právo na úhradu poplatku z úveru vo výške 16.000,-Sk (531,10 eur) ako aj výšku dohodnutých úrokov z omeškania povinný v plnom rozsahu úver uhradil a ďalšie trvanie exekúcie je neprípustné a teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil.

V prípadoch, kedy sa exekúcia skončí vymožením pohľadávky oprávneného a trov exekúcie, alebo keď súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí (§ 46 ods. 3 ) sa exekúcia končí bez vydania rozhodnutia súdu. Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia týka niektorých dôvodov zastavenia len sčasti, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený nemá právo na úhradu poplatku z úveru vo výške 531,10 eur ako aj výšku dohodnutých úrokov z omeškania nad 2-násobok diskontnej sadzby NBS k 23.8.2006 (4,5% x 2) a pokiaľ v prospech oprávneného bola vymožená celková suma 1.245,47 eur, má za to, že povinný úver v plnom rozsahu uhradil, súd prvého stupňa mal zastaviť exekúciu len čiastočne a uznesením presne vymedziť v akej časti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ju zastavil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie nie je preskúmateľné.

Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ako aj s týmto výrokom spojený výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť z titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tak exekučný súd môže urobiť na návrh účastníka alebo aj bez návrhu.

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 26.8.2005, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 tohto zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnený poskytol peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnému, ktorý je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinný sa zaviazal splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) , ako aj vyššie citovaným ustanovením § 23a. V rozhodnom období (08.03.2006) bolo preto bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa, už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Za situácie, že zákon stanovuje pre prípad neuvedenia ročnej percentuálnej miery v nákladoch fikciu, že spotrebiteľský úver sa poskytuje za bezúročný a bez poplatkov, bol by rozhodol súd prvého stupňa správne, ak by bol zastavil exekúciu v časti úhrady poplatku z úveru (531,10 eur) a v časti úrokov z omeškania nad výšku uvedenú v § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.

Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.) . Odvolanie nie je výslovne prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Preto bolo odvolanie proti tomuto výroku odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.