KSKE 3 CoE 20/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200986 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809200986.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej A.. S. S., E.. XX.XX.XXXX, I. D., P. X, zastúpenej A. Y. S., E.. XX.XX.XXXX, I. D., P. X, proti povinnému K. S., E.. XX.XX.XXXX, I. M. Z., S. XX, zastúpenému JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, ul. Šafárika č. 71, o vymoženie dlžného výživného, vedeného pred súdnym exekútorom Mgr. Ľubošom Sidorjákom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er/63/2009-37 zo dňa 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému.

Náhradu trov odvolacieho konania povinnému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/63/2009-37 zo dňa 25.10.2011 exekúciu zastavil, súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nepriznal náhradu trov konania povinnému.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P/321/2006-222 zo dňa 29. apríla 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 8CoP/201/2008-241 zo dňa 05.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05.12.2008. Súd prvého stupňa dňa 28.05.2009 poveril (číslo poverenia 580802788 vykonaním exekúcie exekútora Mgr. Ľuboša Sidorjáka EX/69/09) , pričom poverenie bolo udelené v rozsahu vymoženia dlžného výživného vo výške 3.601,54 eur za obdobie od 01.04.2006 do 30.04.2008 a trov exekúcie. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal v zákonnej lehote písomné námietky voči exekúcii. O námietkach súd rozhodol uznesením č.k. 12Er/63/2009-31 zo dňa 12.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.08.2011, ktorým námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Následne súd prvého stupňa exekúciu uznesením zastavil v súlade s ust. § 50 ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor oznámil súdu podaním zo dňa 10.10.2011, že trovy exekúcie nežiada.

Povinný uplatnil trovy konania voči oprávnenej vo výške 144,50 eur (za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a spísanie námietok) 65,30 eur 1 6,95 eur režijný paušál. Súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu povinného a oprávnenej rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a okolnosti osobitného zreteľa vzhliadol skutočnosti, že oprávnená je maloletým dieťaťom povinného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti povinnej.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému podal včas odvolanie povinný. Navrhol zmeniť výrok o náhrade trov konania tak, že oprávnená je povinná nahradiť povinnému trovy konania v sume 144,50 eur na účet právnej zástupkyne povinného JUDr. Márie Ďurajovej. Povinný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 85,77 eur, alternatívne navrhol výrok o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V dôvodoch odvolania povinný poukázal na to, že nebol daný žiaden dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému povinnému nebola priznaná náhrada trov konania. Použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v prospech oprávnenej je nespravodlivým zvýhodnením oprávnenej. Výnimočnosť nebola daná ani v okolnostiach danej veci, ani v okolnostiach na strane účastníkov konania. Je neúnosné, keď oprávnená (síce maloletá) , ale v plnom zákonnom zastúpení svojou matkou, ktorá nesie zodpovednosť za zastupovanie maloletej, pričom využíva spôsoby, ako aj takýmto spôsobom škodiť povinnému. Oprávnená nie je žiaden sociálny prípad (matka zamestnaná v Prešove) , jej zárobkové pomery dovoľujú znášať výsledky exekučného konania.

Maloletá zastúpená matkou navrhla uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že jej úmyslom nebolo nedôvodne vykonávať exekúciu, k chybe došlo len v počítaní lehoty, pričom pri prekonzultovaní s pracovníčkou Exekútorského úradu bolo matke maloletej oprávnenej povedané, že je to záležitosť Exekútorského úradu. V námietkach a v odvolaní uvedená skutočnosť, že matka maloletej je zamestnaná v Prešove, nie je pravdivá, keďže jediným stabilným finančným príjmom v rodine je príspevok na dcéru a jej matku od povinného. Maloletá s matkou sú naďalej vo finančnej kríze, ktorú pomáhajú zvládať starí rodičia finančnými príspevkami.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa predložila spis na odvolanie povinného proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania odvolaciemu súdu s tým, že odvolaniu povinného nemieni vyhovieť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) .

Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa prejavuje v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, spor o začatí exekúcie podľa § 50 Exekučného poriadku, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhodol o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala, pričom prvostupňový súd námietkam povinného vyhovel a exekúciu podľa § 50 ods. 5 O.s.p. zastavil.

Aj keď judikatúra súdov SR nie je jednotná v možnej aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania (napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.07.2005 sp.zn. 5Mcdo/12/2004 bol vyslovený právny záver, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania. Kým rozhodovanie je podľa Občianskeho súdneho poriadku nie vždy autoritatívnym rozhodovaním súdu o trovách konania účastníkov ako o celku, teda aj o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť príslušnú náhradu trov inému účastníkovi, úprava v Exekučnom poriadku predpokladá rozhodovanie súdu len o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia (podľa § 203 Exekučného poriadku) . Exekučný poriadok nepočíta s možnosťou náhrady tých trov, ktoré pri výkone exekúcie vznikli povinnému (podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku a contrario (a teda ani s možnosťou uloženia povinnosti na náhradu trov, ktorémukoľvek z ostatných účastníkom Exekučného poriadku) , ktorými sú podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a súdny exekútor .

Odvolací súd však dospel k záveru, že rozhodnutie o náhrade trov exekúcie vo vzťahu povinného a oprávneného je integrálnou súčasťou rozhodnutia exekučného súdu a pokiaľ ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rieši len vzťah vzniknutý medzi exekútorom a oprávneným, to neznamená, že nie je možné vo vzťahu oprávneného a povinného aplikovať aj ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Odvolací súd sa však stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade aj keď bol povinný v spore o začatí exekúcie v plnom rozsahu úspešný, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ povinný v odvolaní namietal, že nie je žiadnym sociálnym prípadom, povinný mylne stotožňuje maloletú oprávnenú s jej zákonnou zástupkyňou - matkou.

Odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému povinnému vo vzťahu k maloletej oprávnenej nie len v pomeroch na strane účastníkov konania, ale aj v okolnostiach danej veci.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému ako vecne správne potvrdil.

Aj o náhrade trov odvolacieho konania povinnému rozhodol odvolací súd aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.