KSKE 3 CoE 238/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608215255 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608215255.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ulici Pribinovej 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ul. Pribinovej 25, proti povinnej K. X., O.. XX.XX.XXXX, bývajúcej X. Odor XXX, o vymoženie 818,56 eur (24.660,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na ul. Záhradníckej 62, pod sp.zn. EX/8114/2008, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28. septembra 2011, č.k. Er/550/2008-21 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa ) preskúmavaným uznesením z 28. septembra 2011, č.k. Er/550/2008-21 exekúciu zastavil v časti o vymoženie sumy nad 663,88 eur (20.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 2.1.2008 do zaplatenia.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 16. júna 2008, sp. zn. SR 04841/08, bolo zistené, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo 27. apríla 2007 oprávnená poskytla povinnej úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur) , ktorý sa dlžníčka zaviazala splatiť zvýšený o poplatok v sume 19.120,- Sk. V zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. V zmluve o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) .

Súd s poukázaním na ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, ako aj § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK) , ďalej § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 2 písm. j/ a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) dospel k záveru, že vyššie uvedená zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi, je spotrebiteľským úverom. Nakoľko sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvého stupňa uzavrel, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy považuje za úrok v rozpore s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) , ale aj s dobrými mravmi. Dohodnutý úrok totiž prevyšuje úrok určený v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ku prvému dňu omeškania, t.j. 2.1.2008 vo výške 8,5% ročne) . V danom prípade v zmluve absentuje RPMN, preto platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Oprávnená má nárok len na úrok z omeškania len podľa právneho predpisu a výšky, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t.j. 2.1.2008 a úroky z omeškania nad túto výšku tiež nie je možné vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, pričom navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnená uvádza, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa., nie však v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 17.9.2007) . Poukázala na znenie ustanovení § 2 písm. a/, písm. b/, ako aj § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom uzavrela, že vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávnenej nie je možné, aby poskytovala úvery na základe citovaného zákona, nakoľko činnosť oprávnenej nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Pokiaľ ide o záver súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnená v odvolaní uvádza, že úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa názoru oprávnenej takto stanovená výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru. Ďalej v odvolaní poukazuje na ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré malo dispozitívnu povahu. Nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 1996, sp. zn. 3Obdo/3/96) . Poukázal aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Oprávnená v odvolaní zdôrazňuje, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami (judikát Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 12Cmo/95/2005) .

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podala oprávnená v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 27. apríla 2007, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnená poskytla peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnej, ktorá je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, pričom povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) , ako aj vyššie citovaným ustanovením § 23a. V rozhodnom období (27.04.2007) bolo preto bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa, už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnej boli poskytnuté oprávnenou peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení) .

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sa týka neprimerane vysokých úrokov z omeškania, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že Exekučný poriadok nevylučuje, aby súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre neskoršie úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná a povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.