KSKE 3 CoE 244/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611202097 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611202097.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave na ul. Bajkalskej 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnému Z. P., J.. XX.XX.XXXX, G. I. N. J. I. J. W.. Č.. M. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 704,10 eur s prísl., v konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Hrebíkom so sídlom v Malackách na ul. Dukelských hrdinov 2946/6, pod sp. zn. Ex/243/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 08. septembra 2011, sp. zn. 10Er85/2011-26 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa") zastavil exekúciu a zároveň zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,70 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Ku zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Exekučného poriadku, pretože zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a zároveň z dôvodu, že došlo k zrušeniu exekučného titulu. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom vychádzal zo toho, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 33,19 eur v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ako aj náhradu hotových výdavkov za poštovné a cestovné v sume 48,87 eur; trovy celkom predstavujú teda sumu 88,70 eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekúcie, podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie povinnému.

Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnený uviedol, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie dostatočne zistil skutkový stav, ale nesprávne vec posúdil v tom smere, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že povinný 19. júla 2011 doručil oprávnenému doklady preukazujúce zánik verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky z dôvodu podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. K zániku zdravotného poistenia povinného, podľa skutočností uvedených v nim doručených dokladoch, došlo 24. augusta 2007. Podľa § 23 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona

povinný mal skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia oznámiť oprávnenému, ako príslušnej zdravotnej poisťovni do 8 dní. Povinný ich oznámil a preukázal až 19. júla 2011, hoci ich mal oznámiť do 01. septembra 2007. Povinný tieto skutočnosti oznámil až po začatí exekučného konania vedeného na podklade výkazu nedoplatkov. V dôsledku uvedeného došlo ku zrušeniu výkazu nedoplatkov, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. O tejto skutočnosti oprávnený upovedomil súdneho exekútora podaním z 11. augusta 2011, pričom zároveň oznámil skutočnosti, pre ktoré by súd pri prípadnom zastavení exekúcie mal zaviazať k náhrade nevyhnutných trov exekúcie povinného. Súd napriek skutočnostiam uvedeným v podaní oprávneného z 11. augusta 2011 sa nimi vôbec nezoberal a toto podanie považoval za návrh na zastavenie exekúcie. Podanie oprávneného z 11.08.2011 nie je možné považovať za návrh na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený na žiadnom mieste neuvádza, že navrhuje exekúciu zastaviť. Oprávnený iba upovedomil súdneho exekútora o tom, že došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Ak súd v predmetnom exekučnom konaní identifikoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, nezaoberal sa podaním oprávneného, ale dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo dospel k správnym skutkovým zistenia, ale nesprávne právne vec posúdil. Práve nesprávna identifikácia dôvodu na zastavenie exekúcie viedla súd k nesprávnemu rozhodnutiu o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ak totiž nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (oprávnený má za to, že nebol) , súd sa pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie musel zaoberať zavinením oprávneného. Z rozhodnutia súdu, proti ktorému toto odvolanie smeruje, je ale zrejmé, že súd sa zavinením oprávneného vôbec nezaoberal, t.j. súd neúplne zistil skutkový stav. Zároveň oprávnený zdôrazňuje, že zastavenie exekúcie nezavinil a nie sú tak dané dôvody preto, aby súd oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) , preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o trovách exekúcie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) .

V ustanoveniach §§ 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Z tejto zásady pozná exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie:

- prvou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného (predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie) a

- druhou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (citovaný odsek 2) .

Vyššie uvedené prípady predstavujú taxatívny výpočet situácií v § 203 Exekučného poriadku, kedy hradí trovy exekúcie oprávnený.

Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať, resp. priznať i v inej, než uplatnenej výške. Vyplýva to z toho, že toto ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, využíva rozsah na voľnú úvahu a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom vychádzal zo toho, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, hoci z odôvodnenia nie je možné zistiť, v čom spočívalo konanie oprávneného, ktoré malo za následok zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Navyše, súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej povinnosti, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Takéto právne posúdenie vyplýva aj z relevantnej judikatúry, pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 6. októbra 2010, sp.zn. 6MCdo/4/2010, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2010, sp.zn. 2MCdo/10/2009, či z 21. júla 2010, sp.zn. 3MCdo/11/2010.

Nakoľko súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadil vyššie uvedenými právnymi zásadami, jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné. Za danej situácie odvolací súd nemal možnosť rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, a tiež, rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti konania, nemohol rozhodnutie ani zmeniť, preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.) .

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.