KSKE 3 CoE 32/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/32/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899154 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899154.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. L.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U. E., Z. A. XXX, pre vymoženie sumy 63,30 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, so sídlom Exekútorského úradu v Rožňave, Akademika Hronca 3 pod číslom EX 102/2000, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 19. júla 2010, č.k. 3Er 639/2000-25 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému trovy exekúcie vo výške 54,52 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi n e p r i z n á- v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením z 19. júla 2010, č.k. 3Er 639/00-25 (ďalej len uznesenie ) zastavil exekúciu, súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu vo výške 70,32 eur a oprávneného zaviazal uhradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu súdnemu exekútorovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, dňa 15.7.2010 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na náhradu trov exekúcie, na základe čoho súd prvého stupňa exekúciu uznesením zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 70,32 eura zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Trovy exekúcie vyčíslil súdny exekútor za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to za úkony spísanie žiadosti o udelenie poverenia, registrácia poverenia v trvaní 30 min., spísanie správy pre oprávneného v trvaní 30 min., spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti v trvaní 60 min., spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty v trvaní 30 min., spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie v trvaní 60 min., teda spolu 3 a pol hodiny x 6,64 eur, čo predstavuje 23,24 eur. Ďalej súdny exekútor vyčíslil paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3, ako aj § 15 citovanej vyhlášky za tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie , doručenie upovedomenia o začatí exekúcie , každé

zisťovanie platiteľa mzdy povinného za 4 takéto úkony, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného za 4 takéto úkony, čo predstavuje 10 x 3,32 eur, t.j. spolu 33,20 eur. Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky súdny exekútor uplatnil za poštovné v sume 2,62 eur, overenie poverenia v sume 0,66 eur a cestovné náhrady v sume 3,11 eur. Spolu trovy exekúcie vyčíslil v sume 62,83 eur, DPH v sume 14,44 eur, vyčíslené trovy exekúcie, vrátane DPH, predstavujú sumu 77,27 eur. Súd prvého stupňa však považoval úkon spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou a uvedený úkon bezprostredne nesmeroval k nútenému výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného, a preto súdnemu exekútorovi nepriznal osobitne odmenu za uvedený úkon, keďže odmena za vykonanie tohto úkonu je v zmysle § 25 už zahrnutá v priznanej odmene exekútora. Súd prvého stupňa teda vychádzal z toho, že súdny exekútor vynaložil na jednotlivé úkony exekučnej činnosti spolu 150 min., čo predstavuje 3 začaté hodiny, preto mu priznal časovú odmenu 3 x 6,64 eur = 19,92 eur. Celkové trovy potom predstavujú sumu 70,32 eur, keď odmena podľa časovej špecifikácie je 19,92 eur, paušálna odmena 33,20 eur, náhrada hotových výdavkov 6,39 eur a 19% DPH 10,81 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, a to proti výroku o trovách exekúcie, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil.

Na odôvodnenie svojho odvolania oprávnený uviedol, že súdny exekútor si duplicitne uplatnil náhradu za identické úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a/ aj b/ vyhlášky, a to konkrétne za úkony spísanie žiadosti o udelenie poverenia , získanie poverenia , spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti a zisťovanie platiteľa mzdy a majetku povinného . Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky, v ktorom sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou a ktoré zákonodarca vyňal z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Vzhľadom na uvedené mal za to, že úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie , spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a nie je prípustné, aby tieto úkony exekučnej činnosti boli odmeňované aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Oprávnený sa nestotožňuje ani s odmenou priznanou súdnemu exekútorovi za 30 min. vynaložených na spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty , nakoľko uvedený úkon považuje za administratívnu prácu, ktorej náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora podľa § 25 vyhlášky a zároveň bezprostredne nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Oprávnený rovnako tak namietal, že do základu na výpočet DPH boli zahrnuté aj hotové výdavky (overenie poverenia) a cestovné náhrady, pričom DPH si mohol súdny exekútor uplatniť len z odmeny určenej v zmysle § 4 až § 21 vyhlášky s poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený má za to, že trovy súdneho exekútora by mali predstavovať sumu 6,64 eur za spísanie správy pre oprávneného v trvaní 30 min., 33,20 eur za 10 úkonov exekučnej činnosti, spolu teda 39,84 eur spolu s 19% DPH v sume 7,57 eur a 6,39 eur z titulu náhrady hotových výdavkov a straty času, celkom teda 53,80 eur.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý považuje odvolanie oprávneného za nedôvodné a žiada napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Poukazujúc na účelovosť odvolania oprávneného uvádza, že právny stav v čase začatia exekučného konania 6. apríla 2000 bol iný ako to namieta oprávnený, teda podľa vtedy platného Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., pri zastavení exekúcie sa odmena exekútora určovala podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) . Podľa názoru oprávneného, v exekučnom konaní začatom v roku 2000 exekútor za 10 rokov účelne vynaložil jednu hodinu exekučnej činnosti, napriek tomu, že nespochybnil 10 úkonov vykonaných podľa § 15 cit. vyhl., čo značí, že na jeden úkon považuje za účelne vynaložených 6 min., odhliadnuc od ďalšej manipulácie so spisom. Exekútor poukazuje na nepomer medzi počtom aj oprávneným uznaných úkonov a časovou špecifikáciou za jeden úkon, ktorý uznáva, pretože za uvedené časové obdobie nie je možné naštudovať a pripraviť kvalifikované rozhodnutie v exekučnom konaní na základe doručenej súčinnosti. Exekútor namieta rovnako tak tvrdenie oprávneného ohľadom DPH, odvolávajúceho sa na znenie § 196 Exekučného poriadku, ktoré v ním uvádzanom znení začalo platiť až. 1.9.2005 a poukazuje na nález Ústavného súdu SR SR II. ÚS 31/04-30 zo 17. decembra 2004, ktorý uvedenú otázku vyriešil a podľa ktorého paušálna náhrada za úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času podlieha u súdneho exekútora dani z pridanej hodnoty, ak nešlo o náklady

(výdavky) , ktoré súdny exekútor platil v mene a na účet právnickej alebo fyzickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo .

Za súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni úplne vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je výrok o trovách exekúcie, pričom oprávnený v odvolaní nenapáda povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ale napáda ich výšku.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Predmetné exekučné konanie začalo 6. apríla 2000 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) . Preto podľa § 27a vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk) .

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d/ doručenie exekučného príkazu,

e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g/ každé zisťovanie bydliska povinného,

h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je potrebné vykladať tak, že časová odmena podľa tohto ustanovenia sa priznáva za čas vynaložený na exekúciu ako celok, na rozdiel od paušálnej odmeny, ktorá sa priznáva za každý úkon exekučnej činnosti. Jednotlivé časové úseky, ktoré súdny exekútor vynaloží pri vykonávaní úkonov exekučnej činnosti súd skúma aj z toho hľadiska, či tieto korešpondujú s požiadavkou účelnosti. Súd preto vychádza z reálneho času účelne vynaloženého na exekúciu.

Ďalej pri aplikácii uvedeného ustanovenia je potrebné vychádzať z toho, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia paušálnej odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky s časovou odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, týkajúcu sa priznania odmeny za úkony: spísanie žiadosti o udelenie poverenia , spísanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky, túto považuje odvolací súd za dôvodnú. Časovú odmenu za predmetné úkony nie je možné exekútorovi priznať, nakoľko uvedené úkony sa odmeňujú paušálnou odmenou, a teda náhrada za vykonanie týchto úkonov je premietnutá do paušálnej odmeny. Odmeňovanie týchto úkonov podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu aj paušálnou sumou len z dôvodu odlišného označenia týchto úkonov, by bolo duplicitným priznaním odmeny za jednu a tú istú činnosť súdneho exekútora.

Úkon spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty , je úkonom administratívnym, za ktorý je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25, preto nie je možné ho považovať za úkon exekučnej činnosti a podľa toho ho aj odmeniť časovou odmenou.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súdnemu exekútorovi vzniklo právo na časovú odmenu len za jeden úkon spísanie správy pre oprávneného v trvaní 30 min. a preto mu priznal náhradu v sume 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v aktuálnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko súdnemu exekútorovi vzniká zdaniteľné plnenie v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o trovách. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj s poukazom na § 22 vyhlášky, odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH 19% z celkovej priznanej odmeny a náhrad, okrem poštovného, z ktorého si súdny exekútor DPH neuplatnil (43,61 eur ) , t.j. 8,29 eura.

Celkovo teda trovy súdneho exekútora predstavujú sumu 54,52 eura, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 39,84 eura podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky za spísanie správy pre oprávneného 6,64 eura, podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. a/ , c/, h/, a j/ vyhlášky, a to za 10 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 4x zisťovanie ďalšieho majetku povinného) , t.j. 33,20 eura, z hotových výdavkov vo výške 6,39 eura podľa § 22 vyhlášky (poštovné, overenie poverenia, cestovné náhrady) a z 19% DPH vo výške 8,29 eura ( 19% zo sumy 43,61) .

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,52 eur.

Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie nenapadol odvolaním žiadny z účastníkov, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a v tejto časti uznesenie preto nadobudlo právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., pretože povinnému a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli a oprávnený bol síce v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania si však neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.