KSKE 3 CoE 51/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606212347 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7606212347.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ul. Pribinovej 25, proti povinnému Š. P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A., F. Q. XXXX/XX, o vymoženie 247,63 eur (7.460,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp.zn. EX/1169/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 27. januára 2011, č.k. 4Er/558/2006-20 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa ) uznesením z 27. januára 2011, č.k. 4Er/558/2006-20 (ďalej len uznesenie ) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 91,10 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 2. februára 2007, č.k. 4Er 558/2006-10, súdny exekútor začal exekúciu proti povinnému. Dňa 7. januára 2011 predložil súdny exekútor súdu prvého stupňa podnet na čiastočné zastavenie exekúcie z titulu posúdenia exekučného titulu v zmysle Smerníc EHS. Na výzvu súdu prvého stupňa súdny exekútor uviedol, že povinný v konaní uhradil doposiaľ dobrovoľne časť istiny vo výške 40,50 eur a 1,00 euro na úrok z omeškania, ďalej že povinný je poberateľom dôchodku, z ktorého sa vykonávajú zrážky pre exekúciu so skorším poradím a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne sa nevie ani určiť uhradenie predchádzajúceho dlhu. Povinný žije v biednych podmienkach, je vlastníkom rodinného domu, na ktorom je zriadené exekučné záložné právo, no dom je prakticky nulovej hodnoty a nepredajný a preto pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie sa javia ako nevymožiteľné.

Súd prvého stupňa s poukázaním na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) dospel k záveru, že v predmetnom konaní bolo preukázané, že povinný nevlastní majetok, z ktorého je možné vymôcť pohľadávku oprávneného a preto exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Mal zato, že ďalšie trvanie exekúcie by bolo neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 91,10 eura, súd prvého stupňa zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 O.s.p. zrušil.

Na zdôvodnenie svojho odvolania poukazuje na to, že nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým sa predmetná exekúcia zastavila a má za to, že skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný, či nehnuteľný majetok, nie je podľa názoru oprávneného dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný môže nadobudnúť majetok v budúcnosti. Oprávnený poukazuje na dispozičné oprávnenie oprávneného, v kompetencii ktorého je rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie, ktorému exekútorovi doručí svoj návrh na vykonanie exekúcie, a tiež, či mieni pokračovať v jej vykonávaní a ktorým exekútorom. Oprávnený si je vedomý možného rizika navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie, však napriek tomu trvá na pokračovaní exekúcie. Oprávnený sa z uvedených dôvodov nestotožňuje ani s priznanými trovami súdneho exekútora a žiada, aby sa v prebiehajúcej exekúcii pokračovalo.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a na náhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje.

Vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 29 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.

Vyššie citované ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje dispozičnú zásadu v exekučnom konaní, ktorá spočíva na oprávnenom. Podstatou uvedenej zásady je, že exekučné konanie sa môže, až na výnimku (ktorá sa však danej veci nedotýka) začať len na návrh oprávneného, a rovnako tak je súd povinný exekúciu zastaviť, ak tak navrhne oprávnený. Oprávnenému prináleží určiť, ktorý exekútor exekúciu vykoná. Z uvedeného vyplýva, že je na vôli oprávneného rozhodnúť, či exekúcia bude pokračovať alebo bude konanie zastavené.

Nakoľko v podanom odvolaní oprávnený namieta zastavenie exekúcie a žiada v exekúcii pokračovať, a to aj s ohľadom na riziko navýšenia trov exekúcie spojených s ďalším vedením exekúcie, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nemal inú možnosť ako zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia zastavená (§ 221 ods. 1 písm. h/) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.