KSKE 3 CoE 52/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811209417 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811209417.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Štítnicka 12, Rožňava, IČO: 30 807 484, proti povinnému INTER FINAL spol. s.r.o., so sídlom v Rožňave, Šafárikova 91, IČO:31694756, pre vymoženie sumy 719,47 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 25. januára 2012 č.k. 8Er/958/2011-10 v spojení s opravným uznesením z 13. februára 2012 č.k. 8Er/958/2011-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 25. januára 2012 vyhlásil exekúciu na neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 39,82 eur do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Výrok o zastavení exekúcie odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uviedol, že konkurzné konanie proti povinnému bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Na Okresnom súd Košice I bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi začaté dňa 27.04.2010 uznesením sp. zn. 32K/9/2011 a exekučné konanie proti povinnému začalo až dňa 26.10.2011, a teda začatím exekučného konania bol porušený zákon o konkurze a reštrukturalizácii, keďže v uvedenom čase už bol vyhlásený na majetok povinného konkurz. Súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal na trovách exekúcie 39,82 eur, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného, keďže tento zapríčinil celé exekučné konanie v rátane jeho zastavenia v čase, keď bol na povinného vyhlásený konkurz.

Proti výroku uznesenia o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože je pravdou, že dňa 27.04.2011 začalo konkurzné konanie voči povinnému, ale toto bolo dňa 04.07.2011 zastavené. Uznesenie o zastavení konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011, čiže oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.2011 neporušil žiadne ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Oprávnený poukázal, že povinný aj po uvedenom dátume bol v Sociálnej poisťovni naďalej evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, predkladal mesačné výkazy poistného a bol povinný platiť odvody na sociálne poistenie za svojho zamestnanca, ktoré čiastočne

odvádzal aj po zastavení konkurzného konania. Oprávnený podaným odvolaním žiadal zrušiť uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie súdny exekútor. Vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie tri mesiace po tom, ako bolo zverejnené uznesenie o zastavení konkurzného konania na majetok dlžníka pre nedostatok majetku, Predmetné uznesenie bolo zverejnené dňa 25.07.2011 v Obchodnom vestníku, pričom zdôraznil, že samotná skutočnosť, že konkurzné konanie je považované za začaté, resp. konkurz je považovaný za vyhlásený práve zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku, poukazuje na verejnú prístupnosť Obchodného vestníka, čo značí, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa o začatí konkurzného konania, ako aj o jeho ukončení pre nedostatok majetku dlžníka. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie za uvedených okolností považuje súdny exekútor za zavinenie zastavenia exekúcie na strane oprávneného, a teda podľa názoru súdneho exekútora je namieste aplikácia ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku o náhrade trov konania oprávneným. Oprávnený preto trvá na zaplatení trov exekúcie oprávneným.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, vydanému vyššou súdnou úradníčkou, bola vec predložená na rozhodnutie sudkyni, ktorá oznámila, že podľa § 374 ods. 4 O.s.p. nemieni odvolaniu vyhovieť, preto vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia v jeho napadnutom rozsahu dospel k záveru, že odvolacie dôvody oprávneného nie sú opodstatnené.

V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 26. októbra 2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

V danom prípade dôvodom zastavenia exekúcie bol nedostatok majetku povinného. Konkurzné konanie voči povinnému bolo začaté dňa 27.04.2011 a uznesením č.k. 32K/9/2011-284 zo dňa 04.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2011 bolo konkurzné konanie voči povinnému zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 26.10.2011, teda 3 mesiace po tom, ako nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konkurzného konania voči povinnému pre nedostatok majetku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávnený mohol a mal vedieť, že exekučné konanie proti povinnému nebude úspešné, teda mohol predvídať pri vynaložení náležitej opatrnosti dôvod zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného.

Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko bol splnený zákonný predpoklad na to, aby súd prvého stupňa po práve mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie vo výroku o povinnosti oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a teda nemá právo na náhradu trov. Ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.