KSKE 3 CoE 551/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/551/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610208638 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610208638.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného I. F., F..E..D.., B. XX, V., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. F..E..D.., Ž. X/B, V., IČO: XXXXXXXX, proti povinnému L. B., E..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom M., U. Č.. X, vedenej súdnym exekútorom L.. V. E. so sídlom Exekútorského úradu v F., I. Č.. XXXX/XX pod sp.zn. EX 325/2010, pre vymoženie pohľadávky vo výške 120,75 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Er/305/2010-12 zo dňa 15.11.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 44 ods. 2,3 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2, § 4, § 12 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ďalej ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvého stupňa po oboznámení sa s rozhodcovským rozsudkom sp.zn. NRS: 209/2010 zo dňa 16.4.2010 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2010 a vykonateľnosť dňa 22.5.2010 a z písomných podkladov, ktoré mu boli predložené a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné, aby povolil exekúciu voči povinnému na základe rozhodcovského rozsudku sp.zn. NRS 209/2010 zo dňa 16.4.2010 predloženého súdu v exekučnom konaní a označeného za exekučný titul pre toto konanie a to preto, lebo ho vydal rozhodcovský súd, na ktorom sa oprávnený a povinný platne nedohodli. Napriek výzve súdu zo strany oprávneného nebol predložený taký relevantný dôkaz, ktorý by preukázal skutočnosť, že medzi oprávneným a povinným došlo k platnému ujednaniu rozhodcovskej doložky v súlade s požiadavkou § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. a síce, že predmetná rozhodcovská doložka, na základe ktorej konal a rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp.zn.NRS 209/2010 zo dňa 16.4.2010 označený v tomto exekučnom konaní za exekučný titul, že táto doložka bola dohodnutá medzi účastníkmi minimálne takým spôsobom, ktorá umožňovala zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a zároveň označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nebola teda preukázaná existencia platného ujednania o riešení sporu medzi účastníckymi stranami rozhodcovským súdom, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. NRS 209/2010 zo dňa 16.4.2010 označený v tomto exekučnom konaní za exekučný titul. Rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku vždy len súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním, ktoré má svoj základ v dohode účastníkom sa mu podriadiť. Pokiaľ táto dohoda nebola platne uzavretá, nie je možné výsledku, ktorý vzišiel z takého súkromnoprávneho konania a ktoré nerešpektovalo vôľu účastníkov konania prejavenú v rozhodcovskej

doložke byť viazaný len rozhodnutím určitého vopred určeného súkromnoprávneho rozhodcovského orgánu, prisúdiť charakter exekučného titulu na podklade ktorého by aj za prispenia orgánov verejnej moci prezentovaných exekučným súdom bolo možné viesť exekúciu na majetok povinného. Takéto konanie a plnenie, ktoré by sa na jeho podklade dostalo oprávnenému a teda o ktoré by sa zmenšil majetok povinného by bolo plnením v rozpore so zákonom a v neposlednom rade s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa preto v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o poverenie exekútora uznesením zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že exekučný súd oprávneného pred vydaním uznesenia o zamietnutí poverenia vyzval na predloženie rozhodcovskej zmluvy, zmluvy o pôžičke č. 110334 spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktorý bola podkladom pre vydanie exekučného titulu. V odpovedi oprávnený uviedol, že zastáva názor, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule. V exekučnom konaní súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Exekučný súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či k návrhu je priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne či na nich neprešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež či sú splnené podmienky podľa § 103 O.s.p. za ktorých môže konať. Skutočnosť, že oprávnený poskytol pôžičku oprávnenému, skúmal príslušný stály rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý je riadne odôvodnený. Povinný ako účastník konania sa k žalobe nevyjadril, nezaslal súdu žiadnu žalobnú odpoveď, nakoľko si je vedomý, že pôžička mu bola poskytnutá. O merite veci rozhodol už rozhodcovský súd, preto oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený v zmysle Exekučného poriadku skúmať, či bola pôžička povinnému poskytnutá. Oprávnený zaslal na základe výzvy súdu všeobecné obchodné podmienky oprávneného. Zmluva o pôžičke nebola súdu doručená a to z dôvodu, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a nasl.. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Oprávnený nesúhlasí so záverom súdu, že rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka je neplatná a že rozhodnutie predložené k návrhu na začatie rozhodcovského konania je rozhodnutie subjektu, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. V zmysle bodu 1.1. všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) tieto podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičky uzavieranej medzi spoločnosťou Ferratum Slovakia s.r.o. ako veriteľom a fyzickou osobou ako klientom. Podľa bodu 3.2. VZP ak má klient záujem o poskytnutie pôžičky, zašle veriteľovi žiadosť o pôžičku. Podľa bodu 3.3. VZP odoslaním žiadosti o pôžičku klient výslovne žiada, aby zmluva o pôžičke bola dojednaná prostredníctvom výmeny textových správ SMS a potvrdzuje, že sa oboznámil s týmito podmienkami a informáciami v § 4 zákona, ktoré tvoria prílohu týchto podmienok a sú zároveň k dispozícii na internetovej stránke a v sídle veriteľa v listinnej podobe a v zmysle § 4 ods. 7 zákona budú klientovi odoslané v elektronickej podobe na ním uvedenú emailovú adresu . Podľa bodu 3.5 VZP klient zašle veriteľovi žiadosť o poskytnutie pôžičky formou SMS správy a to vyplnením elektronického formulára na internetovej stránke . Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu, že nepovažuje uzavretie zmluvy (rozhodcovskej doložky) formou SMS správy za takú, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu rozhodcovskej doložky. Oprávnený v rámci uzatvárania zmluvy výslovne žiadal povinného, aby sa oboznámil s VZP a až po ich preštudovaní vyjadril, či s VZP súhlasí. Povinný vyjadril súhlas formou SMS správy a je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie odoslanie SMS správy so súhlasom nahrádza podpis povinného. Povinný ešte pred zaslaním žiadosti o poskytnutie pôžičky sa musel oboznámiť s VZP oprávneného, nakoľko by mu nebolo zrejmé, ako postupovať pri odosielaní žiadosti o pôžičke, ktorá vyžaduje presný a VZP upravený postup. Je nepochybné, že povinný vyjadril súhlas s VZP oprávneného, ktoré v bode 14.4. zakotvujú rozhodcovskú doložku, nakoľko by mu nebola poskytnutá pôžička. V neposlednom rade poukazuje oprávnený na skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách, ktorý upravuje poskytovanie finančnej služby prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Oprávnený v dôvodoch odvolania akcentoval na to, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule. Súdny exekútor nie

je štátnym orgánom, ktorý skúma procesné podmienky exekučného konania potom, čo súdny exekútor požiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súd v exekučnom konaní vlastne iba rozhodne o tom, či sú splnené podmienky exekučného konania t.j. okrem všeobecných podmienok konania pre exekučné konanie bližšie špecifikované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v tomto štádiu nesmie preskúmavať, či právoplatný exekučný titul je tým exekučným titulom, ktorý je správny podľa hmotného práva alebo na základe iných ustanovení a predpisov, ktoré sa skúmajú v priebehu exekúcie, teda ide o pochopenie podstatného rozdielu úpravy možnosti viesť exekúcie a možnosti vykonať exekúciu. Ak súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia skúma samotnú materiálnu opodstatnenosť procesne platného exekučného titulu, odopiera navrhovateľovi exekučného konania prístup k právu tak, ako by vo všeobecnom konaní zastavil konanie preto, že ide o návrh, ktorý zrejme nie je uplatňovaný na základe zákona.

Z ustanovení Exekučného poriadku je zrejmé, že Exekučný poriadok dáva priestor na skúmanie zásadnej otázky materiálnej opodstatnenosti exekučného titulu v priebehu ďalšieho konania. Ide fakticky o obdobu rozhodnutia o zjavne neoprávnenom návrhu v občianskom súdnom konaní. Pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemá exekučný súd zmocnenie preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia, pretože takým postupom by odopieral možnosť oprávneného prístupu k právu, teda k súdnemu konaniu (exekučnému konaniu) . Skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia alebo správnosti záverov takéhoto rozhodnutia hoci s odvolaním sa na racio legis jednoznačne odníma oprávnenému prístup k súdu a odmieta možnosť v spravodlivom exekučnom konaní sa domáhať núteného výkonu rozhodnutia.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Dôvody preskúmavaného uznesenia sú podrobné a presvedčivé a preto sa s nimi odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) .

Vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza následovné:

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK ) , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo,

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vo vyššie citovanom ustanovení je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania nielen návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti o vydanie poverenia, ale aj exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu. Vychádzajúc z ust. § 159 O.s.p. u rozsudkov sa rozlišuje formálna právoplatnosť a materiálna právoplatnosť. Rozsudok nadobúda formálnu právoplatnosť, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (prekážka veci právoplatne rozsúdenej) . Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia teda spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov (účastníkov konania a pre všetky orgány) . Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presne vymedziť práva a povinnosti, ako aj obsah a rozsah plnenia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok čo do jeho vecnej správnosti tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p.. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo na zastavenie exekúcie, t.j. či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, c/, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd pri preskúmaní veci akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, predovšetkým z pohľadu princípu právnej istoty prameniaceho z konečného súdneho rozhodnutia, a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu, okrem iného, pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyplývajú z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica 93/13") . Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.

Smernica 93/13 zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v §-e 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky

má, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť alebo exekúciu zastaviť (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2011, sp. zn. 17CoE/47/2011) .

Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZORK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZORK, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ktorý stanovuje, že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Dikcia zákona zároveň v ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní požaduje, aby rozhodcovská zmluva mala písomnú formu, inak ju postihuje sankciou neplatnosti. V druhej vete ods. 2 ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní je uvedené, za akých podmienok sa považuje podmienka písomnej formy za splnenú a to nasledujúcim spôsobom: písomná forma je zachovaná, aj je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že medzi oprávneným a povinným nedošlo k platnému ujednaniu rozhodcovskej doložky, keďže za písomnú formu nemožno považovať SMS správu s textom súhlasím ku ktorej dospeje klient na základe ponuky a podmienok uzavretia zmluvy o pôžičke vo forme elektronického formulára. Písomná forma by mohla byť zachovaná len ak by rozhodcovská zmluva bola osobitne dohodnutá vo vzájomne vymenených listoch, dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré by umožnili zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a preto mu náhrada trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.