KSKE 3 CoE 67/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/67/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608204936 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608204936.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej E., H..Z..A.., E. XX, Y., IČO: XXXXXXXX, zast. G.. D. D., advokátom so sídlom v Y., E. XX, proti povinnej V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E. Č.. XXX, o vymoženie 1 183,70 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora G.. Z. U. so sídlom Exekútorského úradu v Y., S.. V. XX, Y., pod č. EX/6864/08 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 2Er/120/2008-25 zo dňa 21.02.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie .

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 663,87 eur (20.000,00 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 25.08.2007 do zaplatenia zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, na základe exekučného titulu - vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, sp. zn. SR 8952/07 zo dňa 3.12.2007 súd vydal poverenie na vymoženie istiny 1 183,70 eur (35 660,00 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1 190,33 eur (36 860,00 Sk) od 25.8.2007 do 1.2.2008, zo sumy 1 173,73 eur (35 360,00 Sk) od 2.2.2008 do zaplatenia, trov konania 273,38 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 84,05 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Z predloženého exekučného titulu bolo zistené, že povinná bola zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 1 200,29 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 1 190,33 eur od 25.8.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 273,38 eur. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 7280809 zo dňa 23.2.2007, z ktorej súd prvého stupňa zistil, že povinnej bol poskytnutý úver podľa § 497 a nas. Obchodného zákonníka vo výške 663,87 eur (20 000,00 Sk) , ktorý sa zaviazal splácať zvýšený o poplatok vo výške 634,66 eur ( 19 120,00 Sk) , pričom vo Všeobecných podmienkach bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010, § 4 ods. 2 písm. j/, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je jednoznačne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a na tom nič nemení ani skutočnosť, že v záhlaví zmluvy je uvedené, že táto bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pretože vo vzťahu k Obchodnému zákonníku je zákon o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu lex specialis, a preto je potrebné vzťahy medzi

účastníkmi posudzovať podľa tohto zákona. Keďže sa jedná o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa na neho pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré neboli dohodnuté v zmysle § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. ku dňu omeškania (25.8.2007) vo výške 8,5%. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa exekúciu nad vymoženie sumy 663,87 eur (20 000,00 Sk) zastavil, pretože zmluva o úvere neobsahujúca údaj o RPMN sa považuje za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Oprávnenému tak prináleží len nárok na úrok z omeškania podľa právneho predpisu a výšky, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania, t.j. 25.8.2007.

Proti výroku o čiastočnom zastavení exekúcie podal včas odvolanie oprávnený, pričom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil.

Na zdôvodnenie svojho odvolania oprávnený uvádza, že poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, teda k 23.2.2007) . Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše, aj účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. V predmetnej zmluve o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá, okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov. Ďalej v odvolaní poukázal oprávnený na to, že v zmysle § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 23.2.2007, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného, nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.

Pokiaľ ide o záver súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený v odvolaní uvádza, že úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Podľa názoru oprávneného takto stanovená výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnená poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru. Ďalej v odvolaní poukazuje na ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré malo dispozitívnu povahu. Nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 1996, sp. zn. 3Obdo/3/96) . Poukázal aj na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Oprávnený v odvolaní zdôrazňuje, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods,. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 40 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok čo do jeho vecnej správnosti tak, ako keby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p.. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo na zastavenie exekúcie, t.j. či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, c/, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23. februára 2007, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnená poskytla peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnému, ktorý je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinný sa zaviazal splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) , ako aj vyššie citovaným ustanovením § 23a. V rozhodnom období (23.02.2007) bolo preto bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa, už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnému boli poskytnuté oprávneným peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení) .

Keďže súd prvého stupňa správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako správne je jeho konštatovanie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za situácie, že zákon stanovuje pre prípad neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov fikciu, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rozhodol súd prvého stupňa správne, ak zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania, ktoré oprávnenej patria iba vo výške uvedenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že Exekučný poriadok nevylučuje, aby súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre neskoršie úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná a povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.