KSKE 3 CoE 83/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609214754 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7609214754.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného spoločnosťou HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinnému: G. C., nar. XX.X.XXXX, H. P. J., U. X, o vymoženie 19,05 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava, pod č. EX 9524/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.11.2010 č. k. 2Er/740/2009-39, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie vo výške 15,80 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal súd prvého stupňa poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 19,05 eur s príslušenstvom, trov súdneho konania 8,30 eur, trov právneho zastúpenia v exekúcii 36,30 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur , poplatku za overenie exekučného titulu 3,16 eur a trov exekúcie. Povinný podal námietky proti exekúcii, v ktorých namietal, že v upovedomení o začatí exekúcie na základe platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves mal zaplatiť pohľadávku 19,05 eur. Platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 21.10.1992 a z dôvodu premeškania 10 ročnej premlčacej lehoty podal námietku premlčania. K podaniu povinného sa vyjadril právny zástupca oprávneného a uviedol, že námietku povinného považuje čiastočne za irelevantnú a exekúciu čiastočne za neprípustnú. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 3 OZ má za to, že pokiaľ ide o istinu vo výške 19,05 eur a 17% úrok zo sumy 19,05 eur od 15.2.1991 do 6.10.2006, v tejto časti považuje exekúciu za neprípustnú, a čo sa týka úrokov, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 22.10.1992, tieto sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe. Z uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva, že 17% úrok je premlčaný len od 15.2.1991 do 6.10.2006, keďže úrok sa doposiaľ nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa X.XX.XXXX, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 prvá veta OZ. Návrh povinného posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie a o námietkach proti exekúcii nerozhodoval. Pretože exekučným titulom v predmetnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Ro 1446/92 zo dňa

30.9.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.10.1992 a exekučné konanie sa začalo dňa 7.10.2009, k premlčaniu pohľadávky v danom prípade došlo ešte dňa 21.10.2002, súd prvého stupňa z takto zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania povinným, návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku , pretože oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď pohľadávka oprávneného bola premlčaná. Na základe vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdnym exekútorom vo výške 59,26 eur, a to za úkony podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. (žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, 9x príkaz na začatie exekúcie doručený bankám, 3x príkaz na začatie exekúcie doručený stavebným sporiteľniam, zisťovanie bydliska povinného) a 19% DPH z odmeny, súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 eur za úkony žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a zisťovanie bydliska povinného, spolu 4x 3,32 eur, 19% DPH z priznanej odmeny, celkom teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 15,80 eur. Za ostatné úkony vyčíslené súdnym exekútorom odmenu nepriznal, nakoľko úkony nie je možné násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to v celom rozsahu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Oprávnený poukazujúc na ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 110 ods. 3 OZ namietal, že predmetná pohľadávka oprávneného nemôže byť premlčaná v celom rozsahu. Predmetným platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.10.1992 boli povinní zaviazaní na zaplatenie sumy 19,05 eur so 17% úrokom ročne od 15.2.1991 do zaplatenia a trovy konania vo výške 8,30 eur. Oprávnený má za to, že nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím desať ročnej premlčacej doby čiastočne a to dňa 21.10.2002, ale pokiaľ ide o úroky, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti exekučného titulu, teda odo dňa 22.10.1992, tieto sa v súlade s citovanou právnou úpravou premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a právo na vymoženie 17% úroku zo sumy 19,05 eur ročne od 22.10.2002 do 5.10.2006 je premlčané. Zvyšný úrok sa dosiaľ podľa názoru oprávneného nestal zročným a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa X.XX.XXXX, kedy došlo k uplatneniu práva oprávneného a k spočívaniu premlčacej doby. Na základe tvrdených skutočností oprávnený nárok v časti exekúcie o vymoženie úroku vo výške 17% zo sumy 19,05 eur ročne od 6.10.2006 do zaplatenia v uvedenom rozsahu nepovažuje za premlčaný a exekúciu v časti vymoženia úroku vo výške 17% ročne zo sumy 19,05 eur od 6.10.2006 do zaplatenia považuje za dôvodnú, nakoľko tu nie je daný dôvod , pre ktorý by exekúcia v tejto časti bola neprípustná.

Povinný a súdny exekútor ostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) , po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) . Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko súd prvého stupňa aplikoval na zistený stav § 100, § 110 ods. 1,3 OZ, v zmysle ktorých dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Oprávnený v odvolaní namietal, že úroky z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 19,05 eura od 6.10.2006 do zaplatenia nie sú premlčané, nakoľko tieto sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa X.XX.XXXX. Teda oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v otázke premlčania úrokov z omeškania.

Podľa § 100 ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) . Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo vedľajší (akcesorický) . O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom je aj záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona zaplatiť veriteľovi úrok ako určitú pomernú časť hlavného peňažného záväzku. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu, s ktorým je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový záväzkový právny vzťah; ak teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický) .

S názorom oprávneného, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, nemožno súhlasiť. Oprávnený týmto svojím názorom v podstate tvrdí, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti splniť dlh (záväzok) ] veriteľovi nové (ďalšie) právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch (v rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splatením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovali vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah.

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Cdo 157/2009 zo dňa 29.6.2010) .

Preto odvolací súd zastáva názor, že najneskôr sa úroky z omeškania premlčali spolu s pohľadávkou (istinou) , a to dňa 21.10.2002. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona) , by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže

brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 222/2005 zo dňa 27.3.2008) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, a to aj pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, ktorý považoval za vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.