KSKE 3 CoE 86/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608203899 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7608203899.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom - Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XX, o vymoženie 788,68 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 8Er/77/2008-20 zo dňa 10.2.2011 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v časti vo výške 390,34 eur a 8,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 382,39 eur od 3. mája 2007 do zaplatenia a nad 8,5% ročný úrok z omeškania od 3. mája 2007 do zaplatenia zo sumy 398,32 eur zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 7056/2007 zo dňa 11.10.2007 bolo vydané poverenie na vymoženie istiny 23.760,- Sk s príslušenstvom. Z dôvodu, že exekučným titulom je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa si vyžiadal od oprávneného predloženie zmluvy o úvere, z ktorej zistil, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto úver poskytnutý povinnému je v danom prípade bezúročný a bez poplatkov a oprávnený nemá právo od povinného požadovať zaplatenie poplatku v sume 382,39 eur (11.520,- Sk) a poplatku za upomienku 240,- Sk ( 7,96 eur) . Preto v tejto časti súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zmluvný úrok z omeškania dohodnutý v zmluve medzi účastníkmi predstavuje po prepočte ročne výšku 91,25 % z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Rozsudok vydaný rozhodcom ignoroval požiadavku ochrany spotrebiteľa uvedenú v § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne uvádza, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Úrok z omeškania bol ku dňu omeškania dlžníka vo výške 8,5 % (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.) . Súd prvého stupňa preto exekúciu nad prípustný úrok z omeškania z poskytnutého úveru zastavil a tiež zastavil v časti z úroku z omeškania zo sumy, na ktorú oprávnený nemá nárok (poplatok za úver, poplatok za upomienku) . Oprávnený preto má právo požadovať úrok z omeškania len zo sumy poskytnutého úveru.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 45 ods. 1, 2 Exekučného poriadku ako aj ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. j/ až § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny vzťah založený medzi účastníkmi posúdil ako vzťah občianskoprávny, na čom nič nemení ani skutočnosť, že sa spravuje viacerými právnymi predpismi. Z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v spojení s odsekom 5 tohto ustanovenia sa vymyká zmluva o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý vylučuje použitie úpravy Obchodného zákonníka o úverovej zmluve na spotrebiteľské úvery od hodnoty 200 eur do hodnoty 20.000 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa.

V odvolaní namietal, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tom, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, teda k 21.8.2007, nakoľko:

Spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 21.8.2007 rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere, v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Navyše aj účastníci konania si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na stane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka; teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov, ako to nesprávne v odôvodnení uvádza prvostupňový súd. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 21.8.2007 a mal za to, že z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia zákona vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí predmetná zmluva obsahovať aj náležitosti vymenované za slovami najmä, ku ktorým je možné pridať ešte ďalšie. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. klientom, sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy úvere zo strany spoločnosti Pohotovosť s.r.o., nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S poukázaním na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. K tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnený uviedol, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, ktorý je uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, má sankčný charakter a účtuje sa dlžníkovi len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinná svoju povinnosť nesplnila, čo mal preukázané v rámci vykonania dokazovania, tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania, ako aj prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia. Takáto dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na to, že oprávnený poskytuje úver z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, čo zvyšuje jeho riziko. Pritom zo zákona ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/3/96, 1Obdo/34/2004, 2Obdo/26/2004 a 2Obdo/28/2004. Oprávnený ďalej zdôraznil, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci , tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýkoľvek zákonných obmedzení. Záverom akcentoval na to, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však uznal exekučný titul za súladný a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) , podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. K dôvodom odvolania oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 14. marca 2007, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné súvisiace okolnosti je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 cit. zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Keď teda oprávnený poskytol peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnej, ktorá je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinná sa zaviazala splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje .

V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z. ) aj vyššie citovaným ustanovením § 23a/. Teda v rozhodnom období (14.3.2007) bolo bez právneho významu , že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.

Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnej boli poskytnuté oprávnenou peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení) .

Keďže súd prvého stupňa správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako správne je jeho konštatovanie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Za situácie, že zákon stanovuje pre prípad neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov fikciu, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, rozhodol súd prvého stupňa správne, ak zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy nad poskytnutú istinu 398,33 eur (12.000,- Sk) a v časti úrokov z omeškania, ktoré oprávnenému patria iba vo výške uvedenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju čiastočne zastavil, je irelevantná, lebo Exekučný poriadok nevylučuje, aby súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku rei iudicatae pre neskoršie úplné, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.