KSKE 3 CoE 93/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898815 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898815.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom advokátskej kancelárie Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému T. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. B., Č. X, o vymoženie 645,29 eur s príslušenstvom, vedenej pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Hraničná 2, pod sp.zn. EX/360/2004, t.č. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o odvolaní pôvodného súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 7. marca 2011, č.k. 39Er/374/2004-22 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením zo 7. marca 2011, č.k. 39Er/374/2004-22 (ďalej len uznesenie) návrhu súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala, Moyzesova 34, 040 01 Košice na vydanie doplňujúceho rozhodnutia zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa uznesením zo 17.01.2011, č.k. 39Er/374/2004-16 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora súd prvého stupňa vychádzal z § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) , podľa ktorého, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie a preto rozhodol tak, že o nároku pôvodného povereného súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie bude rozhodnuté až po prípadnom právoplatnom rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie. Dňa 7.02.2011 pôvodný súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa návrh na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, ktorý odôvodnil tým, že pri vydávaní rozhodnutia mal súd správne postupovať tak, že mal vo výrokovej časti rozhodnutia určiť výšku trov exekúcie pôvodného exekútora, pretože v tomto štádiu nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil, kto je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (§ 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok ) . Žiadal preto, aby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že trovy exekúcie vymôže novopoverený súdny exekútor od povinného a až v prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie, súd pri rozhodovaní o trovách novopovereného súdneho exekútora rozhodne o tom, že už určené trovy exekúcie pôvodného exekútora hradí oprávnený. V prípade, že by súd nevyhovel návrhu na vydanie doplňujúceho rozhodnutia, súdny exekútor žiadal, aby súd považoval jeho podanie za nový návrh na priznanie trov exekúcie.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 8, § 166 ods. 1, 2, § 167 O.s.p., § 44 ods. 2, § 196 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 201 ods. 1, 2. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že v zmysle Exekučného poriadku súd rozhoduje o trovách exekúcie len v prípade, keď rozhoduje

o zastavení exekúcie alebo o trovách exekúcie, ktoré spochybnil povinný v námietkach proti trovám exekúcie. Z toho podľa názoru súdu prvého stupňa výkladom a contrario vyplýva, že o všetkých ďalších trovách rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Dospel teda k záveru, že ustanovenie § 44 ods. 9 Exekučného poriadku pojednáva len o spôsobe výpočtu trov pôvodného exekútora, a preto uvedené ustanovenie nezakladá povinnosť súdu o týchto trovách v tomto štádiu exekučného konania aj rozhodovať.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie pôvodný súdny exekútor, ktorý žiadal uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa mal správne postupovať tak, že mal vo výrokovej časti rozhodnutia určiť výšku trov exekúcie pôvodného exekútora, nakoľko v tomto štádiu nie sú splnené podmienky na to, aby súd určil, kto je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd rozhodujúci o zmene pôvodného exekútora preskúma vyčíslenie trov exekúcie pôvodného exekútora a vo výroku určí výšku trov exekúcie pôvodného exekútora. Takto určené trovy exekúcie v ďalšom priebehu exekúcie vymáha nový exekútor v prospech pôvodného exekútora od povinného niektorým zo spôsobov určených na vymoženie pohľadávky. Zastáva preto názor, že vyčíslenie trov exekúcie ako pri zastavení exekúcie musí súd preskúmať a určiť výšku trov patriacich pôvodnému exekútorovi, a to priamo vo výroku.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, odvolaciemu súdu ho predložil sudca súdu prvého stupňa s tým, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť podľa § 374 ods.4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods.1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods.1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V danom prípade k zastaveniu exekúcie doposiaľ nedošlo. Z cit. § 44 ods. 6 Exekučného poriadku vyplýva len to, že pri výpočte trov exekúcie pôvodného exekútora sa postupuje tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie, čo je potrebné vykladať tak, že dané ustanovenie upravuje len osobitný spôsob samotného vyčíslenia odmeny pôvodného exekútora. Je potrebné vychádzať z právneho predpokladu, že trovy pôvodného exekútora budú zahrnuté do celkových trov exekúcie vykonávanej po zmene pôvodného súdneho exekútora už novopovereným súdnym exekútorom a tieto trovy pôvodného súdneho exekútora vyčíslené v uznesení súdu vymôže novopoverený súdny exekútor v ďalšom priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky. V tomto prípade teda súd rozhodnutím určí výšku trov exekúcie pôvodného exekútora bez toho, že by súd zaviazal k ich úhrade oprávneného alebo povinného. Exekučný súd teda súčasne v uznesení, ktorým rozhodol o zmene súdneho exekútora, rozhodne o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného súdneho exekútora.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.